Väčšinu nasledujúcich dní Nira strávila v tajnom vojenskom bunkri. Vypratávala staré drevené debne a ich obsah triedila medzi užitočné a neužitočné, pričom tých užitočných bolo skutočne málo. Starú podzemnú kuchyňu sa jej podarilo zbaviť väčšiny špiny a nefunkčné spotrebiče, ako aj kuchynské náčinie nahradila novým. V nečarovských potravinách tiež zásobila sklad dostatočným množstvom konzerv a iných trvanlivých jedál. Pripravovala sa na skutočné vypuknutie vojny, o ktorej teraz už ani najmenej nepochybovala.

Celý deň neúnavne pracovala a zastavila sa až vtedy, keď si bola istá, že okamžite zaspí. Alastorov kufor uložila na bezpečné miesto v izbe neďaleko riadiacej miestnosti, ktorá jej týchto pár dní slúžila ako spálňa. Zatiaľ sa neodvážila doňho pozrieť, keby to urobila, musela by priznať, že Alastor sa už nevráti a je skutočne mŕtvy.

Ešte v tú noc, čo sa uskutočnil Harryho presun, Bill a Remus sa vydali jeho telo hľadať. Vzhľadom k tomu, že boj sa odohral vo veľkej výške, nebolo jednoduché určiť, kam mohlo jeho telo dopadnúť. No i keď sa k nim neskôr Nira s Kingsleym pripojili, neboli úspešní. Preto mala stále malú iskričku nádeje, že to Alastor prežil, skrýva sa, či lieči zo zranení a opäť sa k nim pripojí. Vždy, keď si na to spomenula, začali ju štípať oči, vždy to však silou vôle potlačila.

Brloh bol aj naďalej hlavným stretávacím stanom Fénixovho rádu, ktorého vedenie prevzal Kingsley. Alastorove zmiznutie ním tiež veľmi otriaslo. Snažil sa to však nedávať najavo. Členovia sa často objavovali u Weasleyovcov a vymieňali si informácie. Molly im u toho zakaždým ochotne servírovala nejaké teplé domáce jedlo, i keď s blížiacou sa svadbou Fleur a Billa bola stále nervóznejšia.

Nira sa v Brlohu zdržovala len zriedka. Chcela sa vyhnúť ďalším rozhovorom s Georgeom, ktorý jej zjavne stále neodpustil a nemal pre ňu ani štipky zľutovania, keď sa prišla presvedčiť, že je naozaj v poriadku.

„Ako sa cítiš?" spýtala sa opatrne, len čo naňho narazila v kuchyni. Ľavé ucho mal previazané hrubým obväzom.

„Fajn," povedal odmerane a so šálkou čaju prešiel okolo nej bez jediného pohľadu.

„Niečo sa medzi vami stalo?" spýtal sa Kingsley. Postávala vo dverách, ktorými George odišiel.

„Jeden neúspešný pokus o vzťah," precedila Nira pomedzi zuby.

„To ste stihli rýchlo."

„Bolo to ešte na Rokforte," dovysvetlila.

„Aha," reagoval neurčito. Na chvíľu medzi nimi zavládlo ticho.

„Nejaké nové správy o Alastorovi?" spýtala sa potichu.

Kings pokrútil hlavou, zamračene sa zahľadel von oknom do záhrady, kde Ron a Fred práve naháňali záhradných trpaslíkov.

„Nepáči sa mi, koľko nových ľudí sa v poslednej dobe okolo ministra motá," nadhodil po chvíli.

Ron nahlas vykríkol, snažil sa z ruky striasť trpaslíka, ktorý sa jej držal zubami. Jeho hlasné nadávky doliehali až do kuchyne.

Nira na Kingsa spýtavo pozrela. „Máš nejaké konkrétne podozrenie?"

„Nie, no vôbec nie je vylúčené, že sa ho Voldemort pokúsi dostať. Ak nie zabiť, tak aspoň ovládnuť imperiom. Je jasné, že Scrimgeour je hlavnou prekážkou, ktorá mu bráni úplne ovládnuť ministerstvo."

„Nemohlo sa to už stať?" Nira naňho neprestávala hľadieť, z hlasu jej zaznievalo znepokojenie.

Kingsley jej pohľad opätoval, pokrútil hlavou. „Nemyslím si. Keby k tomu došlo, poznali by sme to," na chvíľu sa odmlčal, opäť hľadel z okna. „Chcem si o tom so Scrimgeourom pohovoriť. Radšej by som mu robil ochranku osobne, budem mať tak istotu, že sa ho niekto nepokúsi ovládnuť. Na stráženie muklovského premiéra by isto našiel niekoho iného."

„Nemôžeš ho strážiť dvadsaťštyri hodín v kuse, Kings," namietla Nira.

„Medzi aurormi je pár ľudí, ktorí sú spoľahliví. Rozdelili by sme si hliadky," odvetil potichu.

Nire sa to moc nepozdávalo. Ak sa Voldemort rozhodne zbaviť sa ministra, sotva mu v tom pár aurorov zabráni. Nechcela sa s ním však dohadovať. „Kedy za ním chceš ísť?" spýtala sa.

„Vraj si na mňa nájde chvíľu v piatok večer."

„Tento piatok? V deň Billovej a Fleurinej svadby?"

Kingsley prikývol. „Zablahoželám im a pôjdem za ministrom."

Zamračila sa. „Nemal by si tam ísť sám, Kings," namietla potichu.

„O nič nejde, Nira," Kings pokrútil hlavou, trochu sa na ňu usmial, akoby to malo zahnať jej obavy. „Len blázon by si dovolil zaútočiť na ministra na ministerstve. Nechcem ostatných vyrušovať od zábavy. Možno jednej z posledných."

Nira sa tým však nedala presvedčiť. „Kým sa Alastor nevráti, si vodcom Fénixovho rádu ty a som si istá, že by nesúhlasil s rizikom, ktorému sa chceš vystaviť. Čo ak už ministra obklopujú Voldemortovi ľudia?"

Kingsley pokrútil hlavou. „Keby tomu tak bolo, už by sa o niečo pokúsili."

„A čo ak sa už pokúsili?" Nira si nesúhlasne skrížila ruky cez prsia.

Opäť sa usmial, teraz o čosi pobavenejšie. „Správaš sa ako Divooký."

„Vždy v strehu, Kings, zabudol si?" nedala sa Nira.

„Nezabudol," neprestával sa usmievať, „tak čo navrhuješ?"

„Pôjdem s tebou. Dva prútiky sú vždy lepšie než jeden," vyhlásila nekompromisne.

„Za týchto okolností k sebe minister len ťažko pustí cudzieho človeka," namietol.

„Tak počkám za dverami. Vážne, Kings, budem mať lepší pocit."

Okolo dverí do kuchyne sa mihol Fred a keď si všimol Niru, pridal do kroku, vzápätí sa stratil za druhým okrajom zárubne.

„Navyše nemám chuť na oslavy a myslím, že čím kratšiu dobu sa na tej svadbe zdržím, tým to bude lepšie," dodala zamračene pri pohľade na okraj zárubne, kde pred chvíľou Fred zmizol.

Kings si ju ešte chvíľu premeriaval skúmavým pohľadom, už sa neusmieval. „Tak dobre," prikývol napokon.

---

Deň svadby bol jasný a horúci. Obrad sa mal uskutočniť poobede na záhrade pri Brlohu. Nira nemala ani najmenšiu chuť zabávať sa, no všetci členovia Fénixovho rádu sa tej slávy mali zúčastniť. Navyše Billa si celkom obľúbila, i keď Fleur na ňu neprestávala ostražito pokukovať. Akoby jej ona mohla ukradnúť jej snúbenca. Bill bol do Fleur evidentne zamilovaný až po uši.

Niečo po tretej poobede sa primiestnila k Brlohu. Uprostred záhrady stál veľký biely šiator a pred ním sa vinul dlhý rad čarodejníc a čarodejníkov čakajúcich na usadenie. Všetci mali na sebe elegantné rôznofarebné habity. Ženám na hlavách sedeli všakovaké honosné klobúky s exotickými kvetmi a čarovnými vtákmi, viazanky mnohých čarodejníkov zdobili drahokamy. Pred šiatrom sa striedal Fred, George, Ron a ryšavý chlapec, ktorí usádzali hostí. Nire sa trochu zovrelo vnútro pri pomyslení, že sa jej ujme jedno z dvojčiat, to sa však nestalo.

„Ahoj Nira," usmial sa na ňu Ron, „pristane ti to." Galantne jej ponúkol rameno.

„Ďakujem, Ron," Nira mu úsmev opätovala, „no bojím sa, že nie som oblečená dostatočne slávnostne," poznamenala. Jej jednoduché tmavomodré šaty proti tým honosným habitom všade naokolo pôsobili veľmi nenápadne. Vzhľadom k tomu, že plánovala s Kingsom odísť na ministerstvo, nemala ani topánky na vysokom podpätku.

„Beztak sa všetci len predvádzajú," pokrčil Ron ramenami, povzbudivo sa na ňu usmial. Viedol ju uličkou s fialovým kobercom k jednému z radov krehkých zlatých stoličiek, na ktorých už bola pousádzaná väčšia časť svadobných hostí.

„Ahoj, Nira," usmial sa na ňu Kings, ukázal na voľnú stoličku vedľa seba, keď ju k nemu Ron doviedol. Oblečený mal tmavofialový slávnostný habit hojne vyšívaný zlatými niťami.

Nire chvíľu trvalo, než naňho prestala zízať. Bez svojho typického čierneho obleku pôsobil naozaj čudne. „Odkedy nosíš náušnicu, Kings?" kývla hlavou smerom k jeho pravému uchu, len čo sa usadila a Ron šiel po ďalších hostí.

„Takmer odjakživa," uškrnul sa. Na jej prekvapenom výraze sa evidentne zabával.

„Je dosť zvláštne vidieť ťa v niečom inom, než je čierny oblek," úškrn mu opätovala.

„A teba zase v šatách," oplatil jej, hneď však dodal, „ale veľmi ti to pristane."

„Tuším sa budem červenať," povedala, kútiky úst jej zacukali v pobavenom úsmeve.

„Vraj tie dve miesta sú pre nás," objavila sa u nich Nymphadora a Remus. Dora mala na sebe pekné marhuľové šaty a pre túto príležitosť zvolila dlhé blond vlasy poskladané do zložitého drdolu. Ako metamorfmágus nemala s akoukoľvek zmenou výzoru problém. Túto schopnosť jej popravde Nira celkom závidela.

„Aký krásny deň," Nymphadora priam žiarila šťastím, naproti tomu Remus dnes vyzeral ešte utrápenejšie než obvykle.

Než však stačili prehodiť zopár ďalších slov, v uličke sa objavili pán a pani Weasleyovci. Artur vyzeral tak upravene ako nikdy predtým a Molly mala na sebe nový habit ametystovej farby s ladiacim klobúkom. O chvíľu vpredu v šiatri vstali Bill a jeho mladší brat Charlie, obaja v slávnostných habitoch s veľkými bielymi ružami v gombíkových dierkach. Vzrušený šepot utíchol, lebo zaznela hudba.

Keď sa Fleur s jej otcom zjavili na konci uličky, nasledoval hromadný uchvátený vzdych svadobčanov. Fleur vyzerala veľmi pekne. Mala na sebe jednoduché biele šaty a na hlave starodávne pôsobiaci diadém. Elegantne kráčala uličkou, akoby z nej vyžarovala neznáma mágia. Každý koho sa dotkla, stal sa odrazu krajším.

„Dámy a páni," ozval sa spevavý hlas mužíčka, ktorý rečnil aj na Albusovom pohrebe. „Zhromaždili sme sa tu dnes, aby sme oslávili spojenie dvoch verných duší. Uzavretie manželstva nie je malý medzník, je to veľká brána. Dnes vykročia ruku v ruke touto bránou po novej ceste života. Možno nebude vždy len rovná a široká. Na cestách bývajú zákruty, kamene a rôzne prekážky, no od teraz na ich zdolávanie budú mať jeden druhého..."

Dora si položila hlavu na Remusove rameno, potichu vzdychla.

V stane bolo teplo a na neďalekej lúke bzučali včely. Nira hľadela na nevestu so ženíchom. Veľmi im priala šťastné manželstvo, no nemohla sa ubrániť pocitu smútku. Fleur i Bill pôsobili tak šťastne. Ona to šťastie nikdy nepocíti. Jej nie je súdené prežiť tento deň a ďalej kráčať po ceste života s milovaným človekom. Jej prvá veľká láska Peter, bol mŕtvy a jej druhá láska Severus, kiež by radšej zomrel, než ju zradil týmto strašným spôsobom.

„William Artur, berieš si Fleur Isabelle za svoju zákonitú manželku, budeš pri nej stáť v zdraví i chorobe až dokým vás smrť nerozdelí?"

„Áno."

„A ty Fleur Isabelle, berieš si Williama Artura za svojho zákonitého manžela, budeš pri ňom stáť v zdraví i chorobe až kým vás smrť nerozdelí?"

„Ani smrhť nás nerhozdelí, áno," šepla Fleur zastretým hlasom.

V prednom rade pani Weasleyová a madam Delacourová potichu vzlykali do kúskov čipky.

„Z moci mi udelenej, v mene ministerstva vás zväzujem manželským sľubom a vyhlasujem vás za spojených na celý život," čarodejník zdvihol prútik nad hlavy Billa a Fleur, na ich postavy sa zosypala spŕška strieborných hviezd. Fred a George zatlieskali, zlaté balóniky nad nimi pukli, vyleteli z nich rajské vtáčiky a drobné zlaté zvončeky a svojím spevom a cengotom prispeli k všeobecnému hurhaju.

„Dámy a páni!" zvolal drobný čarodejník. „Postavte sa, prosím!"

Keď tak urobili, mávol prútikom. Sedadlá, na ktorých sedeli, sa elegantne zdvihli do vzduchu, plátenné steny šiatra zmizli a odhalili tak zlaté tyče s bielymi a zlatými kvetmi, ktoré šiator podopierali. Naokolo sa otvoril nádherný výhľad na sad zaliaty slnkom a okolitú krajinu. Potom sa od stredu stanu rozšírila kaluž tekutého zlata, vytvárala žiarivú tanečnú plochu. Vznášajúce sa stoličky sa zoskupili okolo malých stolov s bielymi obrusmi, ktoré sa elegantne zniesli zase na zem. Kapela v zlatých sakách vyšla na pódium. Na všetkých stranách sa zjavili čašníci v bielych habitoch. Niektorí niesli strieborné podnosy s tekvicovým džúsom, ďatelinovým pivom a ohnivou whisky, ďalší balansovali s kopami koláčikov a chlebíkov.

„Veľmi pekne zorganizovaná svadba," povedala uznanlivo Nymphadora, len čo sa všetci štyria usadili k jednému zo stolíkov.

„Aj vaša bola pekná, Tonksová," povzbudivo sa na ňu usmial Kings. Bol jeden z mála, čo sa jej zúčastnili. Dora a Remus sa brali v tajnosti.

„Podstatne menšia," zazubila sa naňho.

„Nemali sme moc na výber," ozval sa Remus potichu, v hlase mu znela rozmrzenosť. Kings naňho udivene pozrel, no Nymphadora sa len zasmiala a na líce mu vtisla bozk.

„Bola to tá najkrajšia svadba na svete, drahý," vyhlásila. Zdalo sa však, že Remusa to moc neuspokojilo.

„Môžem sa spýtať, prečo ťa všetci volajú Tonksová?" spýtala sa Nira.

Nymphadora sa šibalsky usmiala, „To je taký zvyk. Nemám rada svoje meno. Naši mi ho istotne dali za trest," vyhlásila s naoko nahnevanou grimasou.

„Je to pravda, Nymphadora," ozval sa Kingsley s potuteľným úsmevom. „Teraz by sme ti už nemali hovoriť Tonksová, skôr Lupinová."

„Nezačínaj, Shacklebolt, nemuselo by sa ti to vyplatiť," Dora po ňom strelila pohľadom, vlasy jej odrazu sčervenali.

„Tá metamorfmágia je úžasná," ozvala sa Nira pri pohľade na ňu.

Dora veselo žmurkla. Jej vlasy sa navrátili k pôvodnej blond farbe.. „Je celkom užitočná," prikývla, „dúfam, že ju zdedia naše deti," žiarivo sa usmiala, no Remus vedľa nej sa odrazu bez slova zdvihol a odišiel.

Kings i Nira za ním prekvapene hľadeli.

„Stalo sa niečo?" Kingsley na Tonksovú spýtavo pozrel.

Ona však len nedbalo mávla rukou. „O nič nejde," ubezpečovala ich. „Pôjdem za ním, prepáčte," zdvihla sa a následne zmizla v dave.

Nira i Kings za nimi chvíľu nemo hľadeli, potom Kingsley prehovoril: „Remus je v poslednej dobe nejaký nesvoj. Niečo ho zožiera, ale nechce o tom hovoriť," pokrútil hlavou.

Kapela začala hrať. Bill a Fleur vyšli na tanečný parket za veľkého potlesku, po chvíli Artur viedol do tanca madam Delacourovú a Fleurin otec viedol Molly. Tanečný parket sa následne rýchlo zaplnil.

Nira nemala chuť tancovať a Kingsley na tom bol evidentne dosť podobne, preto len mlčky sedeli pri stole, popíjali tekvicový džús a sledovali zabávajúcich sa svadobčanov.

„Už je skoro čas," prerušil Kingsley ticho, keď sa slnečné lúče začali strácať za obzorom.

Nira mu opätovala pohľad, nemo prikývla.

„Nerozmyslela si si to?" spýtal sa.

„Nie," rozhodne pokrútila hlavou. Zrak jej opäť na chvíľu zaletel k neďaleko stojacemu Georgeovi, ktorý práve niečo dôverne šepkal do ucha jednej z Fleuriných vílych sesterníc. Tá sa pri tom hlúpo chichotala.

Kings si všimol jej pohľad. „Možno by ste si o tom mali pohovoriť," nadhodil.

Nira razantne pokrútila hlavou. „Nie je o čom hovoriť. Vážne, Kings, som v poriadku," ubezpečila ho, myslela to naozaj vážne.

„Dobre teda. Rozlúčime sa s Billom a Fleur a pôjdeme," postavil sa. Nira nasledovala jeho príklad. Rozlúčili sa s novomanželmi a akokoľvek zvláštne to vyzeralo, spolu opustili Brloh. Za hranicou sa odmiestnili.

---

„Čo tu chcete?" zastavil ich v átriu čarodejník v šarlátovom habite. „Á, to si ty Shacklebolt," prútik trochu sklopil, keď Kingsa spoznal.

„Mám schôdzku s ministrom, Hopkins," reagoval Kings pokojne. Vytiahol z habitu zlatý medailón so znakom ministerstva, ukázal mu ho.

Čarodejník prikývol, no následne sa zamračil, keď sa jeho pozornosť presunula na Niru. „A čo ona?"

„Je tu so mnou," pokračoval Kings pokojne.

Hopkins sa zatváril podozrievavo. „Máš o tom nejaký doklad?"

„Iste," Kings siahol do habitu, no miesto dokladu vytiahol prútik a krátko ním mávol.

Výraz na čarodejníkovej tvári sa neprítomne zahmlil.

„Nič si nevidel, Hopkins, pokračuj v službe," povedal Kings potichu.

Čarodejník párkrát zamrkal, potom neprítomne prikývol, otočil sa im chrbtom a pokračoval v chôdzi smerom k opačnému koncu haly.

Nira spýtavo pozrela na Kingsa. „Bolo to nutné?"

„Hopkins je táral. Bolo by z toho priveľa otázok. Ver mi, takto je to lepšie. No možno by si mala použiť splývajúce zaklínadlo," navrhol jej potichu.

Nira si ho zamračene premeriavala, no napokon poslúchla a zahalila sa do splývajúceho zaklínadla.

Chodby ministerstva boli v túto večernú dobu až podivne prázdne a tiché. V začarovaných oknách padal súmrak, na oblohe sa začali objavovať prvé hviezdy. Na chodbách panovalo šero, len tu a tam malá svetelná guľa osvetľovala jej malú časť. Nira kráčala potichu vedľa Kingsa.

„Minister často ostáva dlho do noci vo svojej kancelárii," zašepkal nenápadne Kings jej smerom. „Sme tu," oznámil, keď zastali pred naleštenými dverami s ceduľkou, ktorá oznamovala: Rufus Scrimgeour, minister mágie.

„Počkaj ma tu," šepol.

Zdvihol ruku, chystal sa zaklopať, keď v tom z miestnosti zaznel ohromný výbuch. Steny sa zatriasli, dvere vyleteli z pántov, rozštiepili sa na niekoľko častí a tlaková vlna ich oboch hodila dozadu. Nira narazila chrbtom do steny. Svet sa jej zatriasol pred očami.

Prebrala sa. Nemohla byť v bezvedomí moc dlho, lebo čiastočky prachu rozvírené tým výbuchom si ešte stále sadali k zemi. Splývavé kúzlo doposiaľ obaľovalo jej telo a hlava na zátylku ju bolela. Vedľa nej ležal Kingsley. Jeho hrudník sa nepravidelne dvíhal a klesal. Pod ľavou kľúčnou kosťou mal zarazený kus dreva. V tom mieste cez tmavofialovú látku jeho slávnostného habitu presakovala červená krv.

„Kingsley," šepkala Nira v panike, triasla jeho telom.

Zvnútra ministrovej kancelárie sa ozval pridusený výkrik, za ktorým nasledoval hrubý hlas: „Pýtam sa naposledy, Scrimgeour. Kde je Harry Potter?!"

Kingsley takmer nečujne vzdychol a otvoril oči.

„Do pekla s tebou, Yaxley!" zaznel z miestnosti pridusený hlas.

„Musíme... pomôcť..." zastonal Kings. Bol popolavý v tvári. Ten kus dreva mu zjavne spôsoboval veľké bolesti i napriek tomu sa snažil posadiť.

„Ako chcete! Avada Kedavra!"

Zelená žiara osvetlila chodbu. Zdalo sa, že Kingsleyho to stálo posledné zvyšky farby.

„Je neskoro," šepla Nira takmer nečujne a snažila sa Kingsa vytiahnuť na nohy. „Musíme zmiznúť skôr, než nás tu nájdu."

Neprotestoval. S veľkou námahou sa napokon postavil. „Z Robardsovej kancelárie sa dá premiestniť," šepol, trochu sa zapotácal, Nira ho pohotovo podoprela. Vyložila si jeho zdravú ruku okolo ramien, podopierajúc ho, čo najrýchlejšie a najtichšie ho viedla chodbou ďalej k výťahom, odkiaľ by sa mohli dostať do oddelenia aurorov.

„Temný pán nebude rád, že sme to z neho nedostali," doľahol k nim iný mužský hlas.

„Temný pán s tým ani nepočítal. Úlohu sme splnili. Informuj ostatných. Je na čase ísť sa pobaviť na svadbu!"