Šla som vedľa mocného hromovládcu cez dlhé honosné cesty. Na každom rohu ma udivilo voľačo nové a Thor si moju otvorenú pusu s chuťou užíval.

Ak sa nám podarí skoordinovať a poraziť toho tvojho protivníka, tak musíme precestovať vesmír.

To nebude problém, kebyže nebude čas, vieme to stihnúť skorej než luskneš prstami.

Nad touto myšlienkou som sa pousmiala a ďalej si užívala asgardské prostredie. Prešli sme cez oblúk, ktorý sa výšil aj tri metre nad zemou. Ramená zrastali do okruhlého živého plotu, ktorý mal tiež nemalú výšku. Vnútri bola o niečo menšia aréna ako tá, od ktorej sme s Thorom vyrazili. Jej podlaha bola však vyzdobená dlaždicami s exotickým krásnym vzorom. Po bokoch boli podstavce pre brnenia a zbrane, naokolo bojovali dvojice, niekedy aj štvorice bojovníkov. Každý má svojský štýl...dokonca aj štýl bojového oblečenia. Jeden je poriadne robustný a obrnený, iná sa pohybovala tak ticho, že aj pri dopade po skoku nevydala žiaden zvuk. Ďalší bol zahalený od hlavy po päty v čiernom ako ninja a jediné čo som mohla zazrieť boli oči podobné mojim. Inému sedel na ramene vták, ktorý mal dlhé chvostové perá modrastej farby podobné pávím. Keď zazreli Thora, niektorí prestali medzi sebou zápasiť a podišli k nemu.

,,Zdravím ľudia! Našiel som zatúlaného nováčika. Je trochu hanblivka, vidím v nej potenciál, len ju treba pošťuchnúť." Drgol ma do ramena a usmial sa.

,,Tiež tu máme taktrochu nováčika. Je z ďaleka, poriadna bojovníčka...teda podľa nášho názoru, len je trochu ostýchavá." Povedal ten čo mal na ramene vtáka.

,,Uvidíme čo v nich je." Pousmial sa Thor a postrčil ma dopredu.

Po tejto vete prestali bojovať aj ostatní a postavili sa okolo nás do kruhu, aby nás sledovali. Údajná bojovníčka bola stále ticho...robila mi tým nervy. Pomedzi mierne pokriky ostatných mi rýchlo zaželala veľa šťastia, nočož som zaďakovala. Mierne ma to ukludnilo. Nevedela som kto to je ani ako vyzerá...a moja predstava s tým, že som teraz na Asgarde vytvárala pod jej maskou poriadne kreatúry.

Postavila som sa do bojového postoja aký som videla vo filmoch. Na základni S.H.I.E.L.D.u, kde ma nik nevidel, som sa cítila ako bojovníčka a súčasťou Avengers...teraz síce k tomuto celosvetovo známemu tímu patrím, ale i tak mám nasrané do gatí.

Neboj, máš mňa.

Protivníčka zaujala vzpriamený postoj akoby bola nad vecou. Jej postoj ma mierne zarazil. Oslabila som pozornosť a vtedy po mne vyštartovala a ja som skončila na zemi s vyrazeným dychom...jej ruka mi tisla hrudník k zemi.
O chvíľu tlak uvoľnila a podala mi ruku, aby mi pomohla postaviť sa. Keď som sa stavala na nohy, zašepkala mi výrazne do ucha mrazivú vetu.

,,Nečakaj, že budú mať s tebou nepriatelia zľutovanie. Zaútočia, keď to najmenej čakáš, buď vždy pripravená..." Žmúrila očami a pozorne sledovala okolie.

Opäť sme sa k sebe postavili. Tentokrát som sa na ňu vrhla ja, no ona sa mi friško vyhla a ja som padla na zem. Zazrela som ako sa odráža od zeme smerom ku mne. Pôsobila ako mačkovitá šelma. Ladne doskočila vedľa mňa a než som sa stačila uhnúť, jej ruka mi tlačila na hrudník.

,,Nebuď uponáhlaná a zbrklá. Keď sa budeš sústrediť, zvládneš toho omnoho viac." Zašepkala mi opäť do ucha.

Začínala ma hnevať. Akoby sa so mnou len hrala!
Ale som mierne rada, že ma šetrí...

Nemala by si byť. Ako hovorila, to tvoj nepriateľ robiť nebude...

Postavila som sa tentokrát sama. Zaujala som postoj a začala sa sústrediť. Využívala som hlasovu silu a schopnosti. Počula som každú kvapku fontány neďaleko odtiaľto. Cítila ako stekajú ľuďom naokolo kvapky potu po čele z namáhavého tréningu. Čas akoby sa spomalil, ale pritom plynul naďalej rovnko rýchlo. Sústredila som sa na protivníka. Opäť sa postavila do kľudného postoja...akoby ani nevedela bojovať, zakrývala tým to všetko čo vie...a ja som jej na to naletela.
Tentokrát vyštartovala prvá ona. Nebola som ani unáhlená, ani spomalená....zareagovala som práve včas, chytila som ju za ruku a chmatom ako z filmu ju prehodila cez chrbát, miesto toho aby dopadla na zem sa však len prevalila a podrazila mi nohy. Na zemi som našla nový pohľad na vec. Aby mi nepodrazila znovu nohy a mohla som sa jej vyvliecť, zmenila som sa na mambu čiernu, najútočnejší a šiesty najjedovatejší had na zemi. To ju mierne zarazilo. Hlavu som zdvihla do jej výšky, zasyčala a podrazila jej nohy. Na zemi urobila kotúl, aby sa vyhla môjmu chvostu a premenila sa na medojeda. Chytrá taktika... Medojedi sú známy tým, že si kľudne zmlsnú aj na jedovatom hadovi.
Obecenstvo ustúpilo a nechalo nám priestor. Bolo vo vytržení. Kútikom oka som zahliadla ako pri bráne stojí Loki a s úšklebkom sa pozerá na súboj.
V podobe mamby som mohla mať na dĺžku tri a pól metra, moja protivníčka v podobe medojeda na výšku meter. Ja som syčala, ona vrčala. Kráčali a plazili sme sa v kruhu a čakali, kto zaútočí ako prvý. Využila som svojej rýchlosti a ihneď po nej vyštartovala. Ona mi však okamžite skrížila cestu pazúrmi. Mrštne som sa vyhla a skúsila inú cestičku. Nestihla sa natočiť dostatočne rýchlo, aby mi zablokovala cestu a ja som ju začala obmotávať. Bola poriadne silná a vspierala sa. Fantáziou som svoje telo ešte zväčsila, aby som ju udržala.
Zrazu však zmizla. Pustila som zovretie a očami bádala okolie. Po chvíli som započula vírenie vody. Okamžite som sa otočila. Stála za mnou v ľudskej podobe a očami kmitala okolo mňa. Drobná guča vody sa okamžite zväčšila a začala ma obalovať. Snažila som sa z nej vijsť, ale prúd, ktorý tvoril z vody masu bol príliš silný. Jej oči sa pozerali tam, kde chcela, aby prúd vody šiel. Snažila som sa zmeniť na nejaké vodné zviera, ale zadržanie dychu a neustále prúdenie ma poriadne rozptyľovalo...
Začalo sa mi zahmlievať pred očami až som odpadla.

Budem na teba dávať pozor, kým sa preberieš.

Posledné slová, ktoré som na pozadí kriku počula v hlave.

Konečne som po maturitách zo slovenčiny! Úspešne za 1! (Treba sa pochváliť😄). Síce budem mať viac voľna mimo školy...ale verte, že je hneď zaplnené....😇 Ale nebojte, na dobrodružstvo s Tarou a mladým Lokim nezabudnem! 😉

Prajem vám všetkým príjemný zvyšok dňa!

Vaša Jaimix!