Prudko som sa nadýchla. Oči otvorené dokorán si privykali na nahromadené svetlo. Ležala som v príjemnej veľkej posteli. Vedľa mňa sedela žena. Frigga. Jej belasozelené šaty splývali s poťahom kresla, v ktorom sedela.

,,Ako ste ma našli?" Pozrela som sa jej do očí.

,,To Loki a Hlas ťa ku mne priviedli. Cestovať časom v bezvedomí nie je najlepší nápad. Mohlo to navždy ochromiť tvoju myseľ." Povedala s kľudom.

,,Kde sú Loki s Hlasom teraz?" Blúdila som pohľadom po izbe a snažila sa zazrieť ich tváre. Neúspešne.

,,Vyviedla som ich von, aby si mala kľud. Loki mal o teba veľké starosti. Príde mi ako vymenený. Nikto naňho nemal ešte tak pozitívny vplyv." Usmiala sa ešte viac. ,,Obaja mi vysvetlili čo sa deje. Máš na sebe veľké bremeno, ktoré sa snažíš uniesť sama." Sklopila som zrak. Bruchom a po chrbte mi prebehli nepríjemné zimomriavky ako som pomyslela na entitu. ,,To je v poriadku dráha. Keď si veríš, všetko zvládneš." Mierne som sa usmiala a pozrela sa jej priamo do očí. Boli hĺbavé, plné múdrosti. ,,Tvoj skok v čase je však nečakaný. Snažíte si nájsť svoju líniu dokonca traja spoločne, cestovali ste časom najprv po Lokiho časovej osi. Hlas je tu od začiatku všetkého. Vie sa nachádzať na každom mieste, v každom čase kdekoľvek vo vesmíre, takže jeho časová os nie je podstatná. Tá tvoja však bola rozhádzaná." Zamračila som sa, lebo som vôbec nechápala, čo sa mi snaží povedať. Príde mi ako by zobrala predmet začiatky aplikovanej matematiky a názov zmenila na začiatky aplikovaného vesmíru a bytia. ,,Lokiho časovú líniu ste skončili. Mali ste prejsť tú tvoju od narodenia až po moment, kedy vám entita rozhádzala časové línie a premiestnila vás do iného vesmíru. Avšak tým, že si sa vrátila v čase na Asgard a nebola si vo svojej prítomnosti, keď vás zastihla entita, poriadne ti to rozhádzalo časovú líniu. V toku času sa tvoj pobyt na Asgarde odohráva skôr ako si sa narodila, aj keď to mal byť jeden z posledných časových skokov. To sa prvé razy stáva mnohým cestovateľom. Zabudnú na základné pravidlo. Zmenia čas a pred ďalším skokom v čase sa zabudnú vrátiť, aby stabilizovali svoju časovú líniu. Viem, že to nie je tvoja chyba. Neboj, všetko bude v poriadku. Tvoja časová línia sa najprv musí ukľudniť, potom opäť skočíš v čase." Všetko hovorila s úplným kľudom ako by sa jej takéto veci diali na dennom poriadku. Ja som len spracovávala informácie a nebola schopná odpovede.

Zrazu sa Frigga postavila a podišla k dverám. Po ich otvorení vošiel dnu Hlas po boku s mne neznámym mužom. Akonáhle sa dvere zabuchli, izbou preletel krátky zelený záblesk a miesto neznámeho muža, som sa pozerala na Lokiho. Na tvári mu hral malý úsmev. Podišiel ku mne a objal ma. Ja som pritisla hlavu k jeho hrudi a ešte viac sa ponorila do tohto krásneho momentu.

,,Mal som o teba starosti." Pošepkal mi ticho do ucha.

,,To my všetci." Pridal sa hlas, načož som sa mierne usmiala.

,,Užívajte si kľudu moji drahí, a čokoľvek by bolo treba, obráťte sa na mňa." Frigga sa na nás posledný krát usmiala a odišla z izby.

,,Ako sa cítiš?" Spýtal sa Hlas.

,,Pri tom, čo sa všetko deje...dobre." Odpovedala som so sviežim úsmevom na tvári. Rozprávanie s nimi ma pomaly preberalo.

,,Hovoril som, že jej matka pomôže." Pozrel sa Loki na Hlas s víťazoslávnym úsmevom.

,,Pôjdem sa prejsť." Povedala som po chvíli. Cítila som, že nechcem ležať celý deň v posteli. Radšej sa budem zotavovať v záhrade. Zývla som si a pomaly sa postavila.

,,Si si tým istá?"

,,Nebodaj má všemocný Hlas o mňa strach?" Rypla som si.

,,Nechcem skončiť sám proti entite v tele, z ktorého niet úniku."

,,Neboj, budem v poriadku."

,,Keď máme teraz čas, kvôli tvojej rozhádzanej časovej línii, čo keby sme šli von zistiť, čo všetko bez mojej pomoci dokážeš." Prikývla som a nasledovala hlas mimo izbu. Loki so zmenenou podobou šiel tesne za mnou. Doviedol nás až na jedno z mnohých cvičísk na Asgarde. Postavil sa proti mne a dodal: ,,predveď mi čo dokážeš."

,,Tu medzi všetkými mám bojovať proti tebe?" Pozrela som sa naokolo. Hneď vedľa nás cvičil robustný muž v ťažkom brnení proti žene, ktorá pri ňom pôsobila ako trpaslík. Jej bojový úbor pôsobil veľmi ľahko a vďaka svojim pohybom sa protivníkovi ľahko vyhýbala. Ak by ju však zasiahol, nemá žiadnu ochranu a skončila by pri najlepšom len omámená na zemi. Každý jej pohyb bol tak tichý ako by bola duch.

,,Nemusíš bojovať proti mne, ale napríklad proti nemu." Hlas sa pozrel smerom ku kraju arény, kde zrovna jeden z bojovníkov kŕmil svojho drahého vtáka. Na chvoste sa mu zaleskli krásne modré perá. Obaja vyzerali nebezpečne.

,,Nemyslím si, že je to dobrý..." Hlas moju vetu a obavy odignoroval.

,,Hej! Máš čas a chuť si zmerať sily tu s bojovníčkou?" Zakričal jeho smerom. Znel ako niekto iný. Ja som len dúfala, že to nepočul. Márne.

Bojovník podišiel k nám. ,,Ale iste, čas na ešte jeden súboj mám." Pousmial sa a pozrel sa mojim smerom. Som rada, že som stále mala na sebe svoj čierny oblek, ktorý mi zakrýval okrem očí celú tvár. Bojovník sa postavil proti mne. ,,Pripravená?" Mierne som sa skrčila v kolenách a prikývla som.

Jeho vták okamžite vyletel do vzduchu. Akonáhle som sa naň pozrela, jeho modré perá sa zaleskli v slnku, ktoré ma oslepilo. Sakra! Prvá chyba! Keď som sa spamätala a začala jasne vidieť, pri krku som mala jeho meč.

,,Jeden, nula. Bojujeme na tri víťazné." Povedal a zložil meč. Jeho vták mu pristál na ramene.

Opäť som sa postavila s mierne skrčenými nohami do bojovej pozície. Vtak vyletel do výšin. Tentokrát som nespravila rovnakú chybu a nespúšťala súpera z očí. Ten vytasil meč a rozbehol sa mojím smerom. Prvé čo mi napadlo boli skryté dýky, ktoré používal Loki. Predstavila som si ich vo svojich rukách a odrazila protivníkovu zbraň. Opäť vyštartoval. Ja som sa skrčila a vyhla sa jeho zásahu. Pravý bok mal nechránený, preto som chcela zaútočiť všetkou silou tam. Zrazu do mňa prudkou silou narazil nejaký objekt a zvalil ma k zemi. Vyrazilo mi to dych. Bol to ten jeho vták.

,,Dva, nula. Myslel som, že to bude súťaž." Rozhneval ma. Oči mi plápolali od hnevu.

Postavil sa oproti mne. Jeho vták mu sedel na ramene. Vo mne vrelo snáď tisíc sopiek. Rozbehla som sa s revom priamo naňho! Jeho vták mu odletel z ramena. Skočila som do vzduchu a v tej chvíli sa premenila na draka. Ten to nečakal a nestihol sa uhnúť mojej labe, ktorá ho priklincovala k zemi. Vrčala som. Z ľava som započula svišťanie vtáčích krídel. Otočila som hlavu a vychrlila obrovský prúd ohňa, ktorý ho zasiahol. Z oblohy sa zosypala hromádka popolu. Popol dopadol vedľa majiteľa, ktorého som pevne zvierala v pazúroch. V tej chvíli som si uvedomila čo som spravila. Premenila som sa späť na človeka.

,,Sakra! Veľmi sa ospravedlňujem, nechcela som ho zabiť." Ruky som mala pred ústami. Protivník sa pomaly pozviechal zo zeme.

,,To je v poriadku." Nechápala som ako môže byť tak kľudný. V tom však popol vzbĺkol. Z ohňa vyletel jeho dravý vták. Chvostové perá sa mu leskli ešte viac ako predtým. ,,Jedna z jeho krvných línií patrí k rodu fénixa. Nemôže zomrieť na niečo tak prosté ako oheň." Uľavilo sa mi. ,,Aj keď sme mali hrať na 3 víťazné, uznávam svoju porážku. Si bojovníčka, musíš si len viac veriť." Usmial sa. Videla som ako sa na mňa všetci naokolo pozerali.

,,Zdravím ľudia! Našiel som zatúlaného nováčika. Je trochu hanblivka, vidím v nej potenciál, len ju treba pošťuchnúť." Povedal zrazu Thor, ktorý sa objavil pri vstupe do arény. Nováčika šťuchol do ramena a usmial sa. Mňa obaril pot. Práve som sa pozerala na seba samú.

,,Tiež tu máme taktrochu nováčika. Je z ďaleka, poriadna bojovníčka...teda podľa nášho názoru, len je trochu ostýchavá." Povedal ten s vtákom vedľa mňa.

,,Uvidíme čo v nich je." Pousmial sa Thor a postrčil moje minulé ja dopredu.

V tej chvíli prestali bojovať aj ostatní, ktorí sa na súboj medzi mnou a bojovníkom nepozerali a postavili sa okolo nás do kruhu, aby nás sledovali. Bola som ticho a rozmýšľala ako si čo najmenej ublížiť, teda svojmu minulému ja.

,,Prajem veľa šťastia." Povedala som v hluku naokolo.

,,Aj ja tebe." Odpovedala mi nervózne.

Postavila sa do bojového postoja aký býva vo filmoch. Musím byť kľudná a rozvážna. Predsalen, stále má na svojej strane plnú silu Hlasu. Zaujala som vzpriamený postoj. Videla som, že takéto správanie nečakala. Oslabila pozornosť, ktorú som využila. Rozbehla som sa po nej a zhodila ju na zem. Viem, aké nepríjemné pocity mi robí vyrazený dych, preto, aby som docielila čo najlepší efekt, rukou som jej stále tlačila na hrudník, aby sa nevedela zhlboka nadýchnuť.
O chvíľu som tlak uvoľnila a podala jej ruku, aby som sa k nej dostala bližšie. Keď sa stavala na nohy, zašepkala som jej výrazne do ucha myšlienku, ktorá mi preblesla mysľou.

,,Nečakaj, že budú mať s tebou nepriatelia zľutovanie. Zaútočia, keď to najmenej čakáš, buď vždy pripravená..." Pozerala som sa naokolo a sledovala či si niekto mojej interakcie všimol. Všetko bolo v poriadku. Bolo vidno, že dav čaká na nejakú nečakanú akciu ako pri poslednom boji.

Opäť sme sa postavili oproti sebe. Tentokrát po mne vyštartovala prvá ona. Videla som, že jej chýba rovnováha, preto som sa tvárila, že idem odraziť jej úder...a na to sa jej v poslednej chvíli vyhla. Kvôli silnému rozbehu, ktorý nemala kde použiť, padla prudko na zem. Hneď po uhnutí som skočila k nej a opäť jej zatlačila na hrudník, nech jej pripomeniem pocit vyrazeného dychu.

,,Nebuď uponáhlaná a zbrklá. Keď sa budeš sústrediť, zvládneš toho omnoho viac." Zašepkala som jej opäť do ucha. Videla som ako jej v očiach blčí hnev. Snažila som sa spomenúť si, ako sa súboj odohrával ďalej. Lebo viem, že keď sa hnevám, tak je zle.

Moju natiahnutú ruku odmietla a zo zeme sa postavila sama. Z hlboka som dýchala. Snažila som sa byť kľudná a svoje nervy nedávať najavo. Postavila som sa vzpriamene a pripravila sa na boj. Vyštartovala som. Chytila ma za ruku a ako Hulk Lokiho ma prehodila cez chrbát. Vďaka nie tak silnému švihu som spravila miesto dopadu na zem kotúl a podrazila jej nohy. Na zemi sa zrazu zmenila na mambu čiernu. Vyzerá to, že sopky v nej vybuchli. Hlavu zdvihla do mojej výšky. Jej oči boli ako dva plamene. Zasyčala a podrazila mi nohy. Na zemi som rýchlo urobila kotúl, aby som sa vyhla jej ťažkému chvostu a premenila sa na medojeda, prirodzeného predátora hadov. Moja myseľ bola kľudná. Až ma to samú prekvapilo.
Prizerajúci ustúpili. S nadšením jasali a povzbudzovali nás. Užívali si akciu, ktorá prišla. Vedľa Thora sa zjavil mladý Loki, ktorý do tejto časovej línie patrí. Dobre, že Loki, postávajúci vedľa Hlasu, zmenil podobu.
Točili sme sa v kruhu a čakali, ktorá z nás zaútočí ako prvá. Ani som sa nenazdala a už s vytasenými tesákmi bola takmer pri mojej hlave. Rýchlo som na obranu použila pazúry. Mrštne sa vyhla a skúsila na mňa zaútočiť z iného uhlu. S medojedím telom som sa nestihla otočiť dostatočne rýchlo, aby som jej zablokovala cestu. Začala ma obmotávať. Bola poriadne silná. Cítila som ako ma tlačí na hrudníku a ťažko sa mi dýcha. Snažila som sa vymániť z jej smrteľného objatia. Ona však svoje telo ešte zväčsila a zabránila mi tým akémukoľvek úniku.
Môj kľud v duši mi pomohl sústrediť sa a dostať sa z tejto prekérnej situácie. Zmenila som sa na švába. Tie vydržia veľa. No i tak som mala strach, že ma niekde pripučí. Rýchlo som zmizla z jej dosahu. Videla som ako ma hľadá. Dostala som sa mimo jej zorného pola a ticho sa zmenila do ľudskej podoby. K tomu čo som chcela spraviť som potrebovala poriadne sústredenie. Z ničoho som vytvorila masu vody. Okamžite sa otočila mojím smerom. Pomaly som masu zväčšovala a začala jej hadie telo obkolesovať. Videla som, že sa z nej snaží dostať, preto som vytvorila dostatočne silný prúd, ktorý sa točil vo víroch, aby ju zmiatol. Videla som ako sa jej do pľúc pomaly dostáva voda. Spomenula som si na ten nepríjemný pocit. Nechuť vo mne chcela prestať, no aj napriek tomu som pokračovala, dokým nezavrela oči. Vtedy som s vírením prestala a pomaly ju položila pomocou vody na zem. Nato sa voda vyparila. Všetci boli ticho.

,,Odnesiem ju ošetriť." Povedala som v tichu a šla ju s pomocou Lokiho a Hlasu zaniesť k Frigge.

,,Viedla si si veľmi dobre. Som na teba pyšný."

Zdravím všetkých...opäť po dlhom čase!😅
Chcem vám popriať príjemný zvyšok prázdnin, ktorý všetkým študentom ešte ostáva.
Taktiež sa vám chcem poďakovať za všetky zhliadnutia aj ★ pri prvej, aj druhej knihe. Spolu sme už na tejto knihe dosiahli diabolské číslo, 6,6k zhliadnutí!
Veľmi vám za všetku vašu podporu a trpezlivosť ďakujem!❤️

P.S. : kto si hneď všimol spojenie s 9. kapitolou?😏

Prajem vám príjemný zvyšok dňa!
Vaša Jaimix!