Sedela som vedľa hlasu, ktorý sa ešte spamätával. Neviem čo sa stalo, ale cítim v sebe slabosť a prázdnotu. Dúfam, že hlas má pre túto situáciu vysvetlenie. Teraz sa však len pozerá do zeme a sem tam z ničoho nič lape po dychu. Keď som zazrela Lokiho, v jeho očiach bolo vidno, že má starosť. Či to je starosť o mňa s hlasom, alebo že ostane v tomto vesmíre...to už neviem. Ale aspoň mu nie je všetko jedno a neskrýva sa úplne za svojou maskou plnou ľahostajnosti.

,,Nevedel som, že dokáže toto..." Povedal ticho hlas.

,,Vysvetli mi prosím čo sa stalo?" Pozrela som sa naňho s vážnosťou v očiach.

,,A vysvetli aj kto si." Dodal Loki s opovrhnutím v hlase.

,,Nedôverčivý ako vždy." Zamrmlal si hlas popod nos. ,,V jednoduchosti, všetko čo si kedy videl, všetko čo existuje...to som stvoril ja." Prepálil Lokiho pohľadom. ,,Ak by som chcel, ešte mám stále dostatok energie vymazať ťa z existencie."

,,Na čokoľvek z toho čo hovoríš treba nepredstaviteľné množstvo energie..." Neveriacky sa zamračil Loki.

,,Tak ako aj na cestovanie vesmírmi vo fyzickej forme. Tú energiu som mal. Teraz je v kameňoch nekonečna, ako ich vy nazývate."

,,Čo s tebou spravila entita...so mnou...s nami?" Prerušila som ich konverzáciu. Viem, že je Loki zmätený, ale hlas je slabý a bojím sa, že by entita znovu prišla a zastihla nás nepripravených.

,,Keď som bol v tvojom tele, súčasťou tvojej mysle...nemusel som míňať energiu na vytvorenie a udržiavanie  mojej fyzickej formy. Je pre mňa ľahšie nebyť súčasťou toho čo som vytvoril...byť niečo ako hmlou. Existoval a neexistoval som v časti vesmíru, kde sa realita pretína s ilúziou a fantáziou. A keď vytváraš celú realitu a zvádzaš boj s temnou rozbúrenou energiou, ktorá je tvojou súčasťou a nedá sa zničiť, je to náročné. Raz som pochybil... Rozbúrená energia ma vybúrila z tohto priestoru a ja som sa rýchlo stal len súčasťou prvého objektu, ktorý som našiel. No nebola to moja fyzická forma. Táto rozbúrená energia, ktorú nazývate entitou však z tejto časti vesmíru utiecť nemohla. Stále som bol súčasťou tohto priestoru, ktorý som vytvoril. Až keď si začala potlačovať moju existenciu, tak entita mohla opustiť tento priestor..."

,,Takže za všetko čo sa nám teraz deje môžem ja..." Položila som si tvár do dlaní.

,,Nemôžeš to brať takto. Ak by som rozmýšľal pri vytváraní vesmíru, že za každú mŕtvu alebo skazenú dušu môžem ja, nikdy by nič nevzniklo. Život nie je len pekný, je plný nástrah...to je na ňom zaujímavé. Pozorovať ako sa s nimi každý vysporiada svojou vlastnou cestou. Chyby sú súčasťou nás všetkých. Nemali by sme na ne zabudnúť, ale zobrať si z nich príklad do budúcna. Chápem prečo si takto v minulosti voči mne konala. Teraz však poznáš pozadie, prečo sa tak veci diali. Pribudla nová prekážka. Už viac nie som tvojou súčasťou. Ako sa s touto prekážkou vysporiadaš?"

,,Ako to myslíš?" Odignorovala som jeho otázku.

,,Entita mi bráni stať sa súčasťou akéhokoľvek objektu. Tu navyše ani žiaden nie je. Musím mať svoje vlastné telo, ktoré mi berie energiu. Navyše musím neustále zvádzať s entitou boj na astrálnej úrovni, ktorá je ďaleko za hranicami tvojho chápania. Tento boj by možno pochopil len doktor Strange. Cítim, že vďaka nášmu hlbokému prepojeniu, v tvojom tele voľačo z mojej energie ostalo. Ak spojíme sily, môžeme sa pokúsiť o presun do nášho vesmíru a zastaviť entitu. Tento boj však musíš zvládnuť ty. Ja fantáziu nemám, môžem ti len pomôcť s množstvom a nasmerovaním energie."

Moje telo stuhlo a zalial ma studený pot. Aj keď bol hlas mojou súčasťou, tak bolo náročné sa proti entite čo i len brániť. Teraz som na to úplne sama a mám poraziť niečo čo je stará silná rozbúrená energia a zároveň aj súčasťou hlasu!?

Vpodstate áno.

Hlas?

Stále počujem tvoje myšlienky. Počas útoku, ktorý nás mal nadobro rozdeliť si svoju myseľ dobre bránila. Som na teba hrdý.

,,Vy sa chcete ísť postaviť entite, ktorá ničila Asgard ako by to bol len hrad z kariet!?" Zvýšil hlas Loki.

,,Áno, avšak už bez teba. Na tejto ceste vesmírmi si pôvodne nemal byť. Usúdil som však, že pre Taru budeš aj prínosom." Odpovedal mu hlas s ľahkosťou...ako by sa jednalo o ranné popíjanie čaju. Navyše to povedal tak, že Lokiho vykreslil ako nepodstatnú figúrku vo veľkej bitke titánov, čo ho mierne urazilo.

,,Takže, ideme domov?" Idem síce na proti vlastnej smrti, keď si predstavím, že mám bojovať s entitou...ale chcem to čo i len skúsiť, keď to znamená, že ostatní budú v bezpečí.

,,Áno Tara. Neviem však povedať na aké miesto a čas sa presunieme. Viem len potvrdiť, že to bude náš vesmír. V tomto momente už nebudem mať cestovanie pod kontrolou. Ale každého z nám to na konci zavedie na správne miesto i čas. Takže ak sa ocitneme v minulosti, buďte opatrní, lebo každá stopa zanechá otlačok v budúcnosti." Hlas znel pri poslednej vete veľmi seriózne. ,,Chyťme sa do kruhu rukami, ide sa cestovať."

Zdravím všetkých živých, ktorí sa dočkali ďalšej časti. Ďakujem vám za trpezlivosť. Dlho som rozmýšľala ako ukončím túto knihu, a keďže každá kapitola nadväzuje na koniec, ťažko som vedela vydať ďalšiu časť. V týchto dvoch mesiacoch som vymyslela koniec tejto knihy a rozmýšľala aj o pokračovaní, keď oň bude záujem. :3 Ďalšia kapitola už je tiež napísaná a vyjde v priebehu nasledujúceho týždňa. Verím, že sa vám bude páčiť! J a osobne som sa na písanie tejto kapitolky tešila už dlho.

Ďakujem vám za trpezlivosť a prajem vám všetkým príjemný zvyšok dňa. 

Vaša Jaimix. ♥