Stála som tam a pozerala sa na kus zmrznutej zeme s rozbitým kameňom, ktorá bola zároveň miesto posledného odpočinku Tary, ktorá to nezvládla. Viem si predstaviť byť v jej situácii. Ovládať a skrotiť niečo čo chcelo ovládať mňa bolo v tej dobe nemožné.

To nie je možné. Ozval sa mi hlas v hlave z tohto vesmíru. Hneď som to tušila, lebo ten môj mi bol pocitovo bližší.

Všetko je možné keď sa chce.

Ale to, že sa osoba z iného vesmíru ocitne v tomto je málo pravdepodobné. Navyše je to osoba, ktorá má možnosť ma oslobodiť z tohto väzenia.

Väzenia?

Som v tomto prekliatom tele! A nemám sa z neho ako dostať! Potrebujem, aby si ukradla Lokimu jeho žezlo. Urob to a ja ti pomôžem dostať sa z tohto vesmíru.

 Keď ti pomôžem, tak ho budeš chcieť ovládnuť. A dopadneme to možno ešte horšie ako to čo napáchal Loki. Poznám ťa veľmi dobre.

To áno, poznáš. Ale ak mi nepomôžeš, stráviš v tomto vesmíre už zvyšok svojho mizerného života!

Viem čo za hrôzy vieš porobiť. Radšej tu budem trčať!

A tvoj vesmír zničí entita proti ktorej bojuješ. To bude víťazstvo! Necháš zničiť svoj vesmír, aby si zachránila tento, ktorý už je aj tak takmer zničený.

Kedysi si aj ty bojoval proti entite. Viem čo sa s tebou deje. Pozri sa mi kľudne do spomienok, môžem ti ukázať ako vyhrať proti prázdnote čo ťa ničí.

Si nič oproti sile, ktorú mám! Môžem sa ti pozrieť do hlavy kedy chcem, zabiť ťa kedy chcem. Prečo myslíš, že je tento hrob tak neudržiavaný? Tí čo prišli, zabil som ich. Aspoň chvíľu pri ich poslednom prosíkaní o život nebola nuda. Fury je ešte nažive z dôvodov o ktorých ti nebudem hovoriť. Ako dohovoril, zaútočil na moju myseľ ako šelma. Skoro som zabudla aký je to pocit. Ale vedela som sa brániť. Bol ako silný vietor. Snažil sa dostať do všetkých spomienok, ale ja som vietor usmerňovala a korigovala, kde som chcela ja. Dostal sa len k spomienkam, ktoré som chcela, aby videl. Si silnejšia, než som ťa z prvu odhadol. Tvoja myseľ je silná. Momentálne už lepšie chápem svoju situáciu a zranenie, ale naplniť prázdnotu aj okolím neutícha. Aj keď sa ti to bude zdať nemysliteľné. Budeš ma musieť oslobodiť. To čo sa stalo v tvojom vesmíre sa udeje aj tu, len inak. Čo sa má stať, stane sa. A ty sa dostaneš domov.

Lenže budú umierať ľudia, keď budeš mať nad Tarou plnú kontrolu.

Budú, tomu nezabrániš. Aj v tvojom ľudia umierali. Tak to má byť. Tvoj vesmír má ešte dlhú časovú líniu, neznič ju týmto rozhodnutím.

Čo mám spraviť?

Na to, aby si sa dostala z tohto vesmíru, prines mi Lokiho žezlo. Požičiam ti z mojej energie. I tak na prechod medzi vesmírmi minieš dosť svojej.

Pocítila som ako sa do mňa vlial nový život. Bol to pocit ako chytiť druhý dych. Avšak energia čo ma zaliala bola temná. Bolo to ako kedysi. Na rozum mi chodili temné myšlienky ako ublížiť ľuďom...a ja som vedela, že nie sú moje.

Fury stál pár krokov za mnou. V tichosti ma pozoroval. Otočila som sa jeho smerom a zmenila svoje oblečenie. Mala som úzky obtiahnutý čierny oblek. Cítila som sa ako Black Widow. Špiónka na tajnej misii s úlohou zachrániť celý svoj vesmír. Na tvári som mala masku, ktorú som videla v jednom scifi filme.

Máš štýl!

Ďakujem.

Odpovedala som mu s úsmevom na tvári. Na čase sa postaviť ďalšej výzve a dvom Lokim.

Starší Loki je skúsený, jemu sa nemôžem hrabať v mysli bez toho aby to nezistil. Avšak zachytila som pár existencií, ktoré mali v mysli obrazy Lokiho. Ich mysle boli zmanipulované. Boli to len slúžky.

Pozrela som sa posledný krát Furyho smerom a zmizla. Ako neviditeľná som sa dostala na zámok z ľadu. Cítila som to utrpenie čo viselo vo vzduchu. V stenách hradu boli zmrazení vojaci či nevinní obyvatelia. Na tvári im ostali zhrozené výrazy. Musela to byť strašná smrť.
Cítila som ako musím vynakladať veľké množstvo energie, aby som skryla svoju myseľ pred žezlom a Lokim. I prenesenie priamo k jednej zo slúžiek bolo dosť namáhavé, kvôli ochrannej bariére. Ale ako hlas povedal, sily má dosť.
Stála som za rohom a čakala kým slúžka zabočí mojim smerom. V ruke držala striebornú tácku. Akonáhle sa mi vynorila spoza rohu, chytila som ju za hlavu a uspala. Rýchlo som jej padajúce telo chytila. Tácku som nechala levitovať vo vzduchu. Cítila som ako sa temná energia snažila preraziť a rovno ju zabiť. Prezrela som si jej myseľ. Premiestnila som ju do do jej izby na postel a zobrala tácku visiacu vo vzduchu. Čierny oblek som zmenila za výzor slúžky. Mala namierené do kuchyne. Šla som tam a tvárila sa ako personál naokolo. Úplne mimo. V očiach mali len sklenený pohľad, akoby ani nežili. V kuchyni mi naložili na tácku zopár koláčov a ľadové koktejly. Medzi nimi som zazrela aj Lokiho obľúbený.
S plnou táckou jedla som šla podľa spomienok slúžky do Lokiho hlavnej sály. Musela som si pomôcť hlasovou energiou pri vyrovnávaní ťažkého podnosu. Chápem, že je to boh, ale že zje až toľko jedla...

Vstúpila som do sály a správanie som riadila podľa spomienok slúžky. Boli tu obaja. Loki mladší a aj parchant z tohto vesmíru.

,,Polož to tam." Rozkázal zamyslene Loki starší a usmial sa na žezlo. Ten by sa s ním mohol aj oženiť.

Tácku som položila na ľadový stôl a postavila sa do rohu miestnosti vedľa ženy v ľade. Mala oblečenie slúžky a na tvári neprítomný výraz. Zrejme ani necítila nával chladu čo ju zabil.

,,Takže hovoríš, že je tu ešte jedna Tara." Počúvala som konverzáciu medzi nimi.

,,Áno, myslím, že z vesmíru, z ktorého som ja." Odpovedal zákerne späť Loki mladší.

,,Skúsime ju chytiť živú. Podľa toho, že nič neurobila, keď som sa dostal do základne, usudzujem, že je slabá a vyčerpaná. Najlepší čas zaútočiť. Nemôžme otáľať a nevyužiť túto príležitosť." Čo má so mnou v pláne?

,,Čo s ňou máš v pláne?" Skvelé, že sa Loki mladší opýtal, akoby mi čítal myšlienky. ,,Môže ťa predsa ohroziť, bolo by ľahšie sa jej zbaviť ako sa ju pokúšať uväzniť." Tak to som nečakala...ale musím uznať, že uvažuje logicky...aj keď je to zrovna nad mojou smrťou.

,,Vie prechádzať vesmírni. A to sa nám zíde. Túto planétu už som dávno ovládol ja...a ty potrebuješ svoju. Preto by sme ju donútili, aby nás premiestnila do tvojho vesmíru a spolu by sme ho ovládli. Tam nájdeme aj ďalšie žezlo." Pousmial sa zákerne. Pripomínal mi Lokiho z môjho času, keď som sa s ním ešte zoznamovala po bitke o New York. Snažil sa kedykoľvek utiecť a iný ako zákerný či opovrhujúci výraz som na jeho tvári nevidela.

Pocítila som nával hnevu zmiešaný s mojim smútkom, pocitom ohrozenia a hlasovou energiou. Vyšla zo mňa tlaková vlna, ktorá zastavila všetko v miestnosti. Obaja ostali nehybne stáť. Zmenila som výzor slúžky na čierny oblek a šla k nim. Môj cieľ bolo žezlo.
Zrazu sa starší Loki pohol a ohnal sa po mne. Vyhla som sa a odskočila cez kotúľ dozadu.

,,Jednoduché kúzlo so zastavením času." Vysmial sa mi do tváre.

Oháňal sa žezlom a ja som sa uhýbala. Vyskočila som vysoko do vzduchu a zavesila sa o strop ako Spiderman. Loki však po mne vystrelil ľadovú smršť. Ľad mi však zasiahol nohu. Od ťažkej váhy som padala na zem. Myšlienkou som sa premiestnila nad Lokiho a s nohou v ľade som ho kopla do hlavy. Ľad sa rozbil a Loki sa zatackal, no ja som stratila rovnováhu a silný pád ma odkotúľal až k ľadovému stolu o ktorý som si narazila hlavu. Maska, ktorú som mala na sebe pád zmäkčila, ale zrovna príjemný nebol.
Loki sa pozviechal z môjho útoku o niečo skôr a zamieril aj so žezlom ku mne.

,,Uľahčila si mi hľadanie. Je milé ako si sa mi vydala sama." Zasmial sa a ostrou špičkou žezla sa mi dotkol hrudníku.

Pocítila som silnú moc kameňa nekonečna, ktorá mi zahaľovala myseľ a dávala do popredia Lokiho záujmy a rozkazy. Akoby som mrzla z vnútra. Cítila som čo on...absolútne nič. A to ma desilo ešte viac.
Musím bojovať!
Padla som na koleno a zhlboka dýchala. Hlavu som mala sklonenú k zemi. Nemôžem sa mu podvoliť. Závisí na tom mnoho životov.
Potrebovala som silnú myseľ a ochranu tela.
Napadol mi drak.
Šupiny, myseľ uspôsobená na logické zabíjanie, krídla, chvost a ostré drápy.
Z temnej energie od hlasu sa zo mňa stal drak s čiernymi šupinami ako noc. Zavrčala som a skočila v zlomku sekundy po Lokim. Ten sa ohnal žezlom a zasiahol ma na prednej pravej nohe. Vďaka šupinám sa nedostal hlboko pod kožu. Chvostom som mu silno trafila do brucha až ho to odhodilo o ľadovú stenu. Skočila som po ňom, no do prázdna. Ilúzia!
Zarevala som.
Loki skočil spoza mňa a priložil mi žezlo pod krk. Jeho božská sila sa dorovnávala mojej, ktorá slabla.
Trhala som sebou, ale držal sa. V očiach sa mi zatemnelo. Prudko som sa odrazila od zeme, zamávala krídlami a narazila s Lokim o strop. Cítila som ako povolil. Zložila som krídla a natočila sa z trojmetrovej výšky chrbátom k zemi. Silný náraz s mojou váhou Lokimu vyrazil dych.  Zvalila som sa na bok a zatriasla hlavou, nech sa spamätám. Loki ležal rozpleštsný na zemi, žezlo bolo pár centimetrov od neho. Videla som ako sa poňho naťahuje. Ako by to mala byť posledná vec čo urobí. Chvostom som žezlo odhodila do rohu miestnosti. Postavila som sa nad Lokiho a vycerila naňho tesáky. Temná energia mňa z časti kvôli hnevu ovládala. Cítila som ako mi hovorí, aby som mu ukúsla hlavu. Roztrhala ho na márne kúsky.
Musím odolať!
Odskočila som od neho. Hlavu som si šúchala o ľadovú podlahu. Pri tom zo mňa vychádzal kňučavý zvuk ako od poranenej šelmy.
Zmenila som sa späť na človeka. Zhlboka som dýchala. Postavila som sa a podišla k Lokimu, ktorý bol mierne zaborený do ľadu. Cestou som zobrala zo zeme žezlo. Keď som sa poň natiahla, zacítila som reznú ranu od ramena až k lakťu.

,,Milé od teba, že si mi to žezlo postrážil." Vysmiala som sa mu do tváre.

Chytila som ho za rameno a premiestnila sa do základne. Chcela som priamo k Furymu, ale ich prístroje mi rušia myšlienkové vlny. Objavila som sa v miestnosti, kde bolo zo desať agentov. Medzi nimi som zazrela aj Furyho. Tomu hovorím šťastie. Loki stále ležal porazený na zemi. To musela byť preňho poriadna hanba.

,,Je váš." Uvidela som vo Furyho oku ďakovný výraz. Odvrátila som zrak.

Premiestnila som sa k mladšiemu Lokimu, taktiež ho chytila za rameno a premiestnila nás oboch k hrobu. Hneď na to som vrátila jeho telo do normálu, aby sa mohlo hýbať v reálnom čase.

Si veľmi šikovná. Rád by som aj ja mal takú hostiteľku.

Na to ani nemysli. Ja už som zabratá.

To ja viem...ale ako si povedala, keď sa chce, všetko sa dá. Svoju časť dohody si skoro splnila. Otvor hrob a dotkni sa žezlom Tarinho čela. Potom ja splním svoju časť.

,,Čo sa stalo?" Obzeral sa nechápavý Loki okolo seba. Sila žezla ho musela nadobro pohltiť. Nechápem prečo na mňa nemá taký vplyv.

Je to súčasť nás. Na teba pôsobíme my, žezlo je nám podriadené...ale môže ti ublížiť ak jeho silu usmerňuje niekto iný. No nie až toľko, ak sa o to postaráme. Keď si všimneš svoju nohu, aj keď ti ju Loki zmrazil, je v poriadku...normálny človek by už o ňu prišiel. Chráni ťa aj keď s tebou nehovorí. Ako slabomyseľné. Chvíľu som si myslela, že hlas z tohto vesmíru nie je až tak zlý, ale zdanie klame. No povedal mi, že môj hlas mi stále pomáha...aj keď ho nepočujem. A to ma potešilo.

,,Tak trocha si sa vyparil s Lokim a nechal ma samú, aby som nás dostala z tohto vesmíru!" Zamračila som sa naňho. Oplatil mi to výrazom, ktorý jasne naznačoval, že za to nemôže a že sa ho to netýka.

Dotkla som sa zeme. Začala vibrovať. Robím to nerada, ale iná možnosť ako sa odtiaľto dostať nie je. Zmrznutá zem povoľovala a vyniesla na povrch jeden biely pitel. Krv v žilách mi zamrzla.

Po bitke nebolo čas na rakvy, takže aspoň jej telo do niečoho dali. V kľude pitel otvor, udržujem jej telo v dokonalom stave už roky.

Zips šiel rozopnúť len zťažka. Uvidela som seba. Tara z tohto vesmíru nevyzerala vôbec zranene. Skorej ako by len spala. Dotkla som sa opatrne so žezlom jej čela. Vniesla som doň myšlienku prebudenia.

Áno!

Tara otvorila oči dokorán. Jedno mala celé čierne, temné. Druhé ustráchané.

,,Si v poriadku Tara?" Spýtala som sa jej.

,,Isteže sme v poriadku." Odpovedal za ňu hlas. ,,To bude zábavy! Užite si ďalší vesmír!" Zasmial sa hlas mierne nútene. Zrejme Taru úplne neovládol. Našťastie.

,,Počk..." Moje slovo zaniklo v hlasitom tresku, keď nás hlas poslal do ďalšieho vesmíru.

Zdravím vás! Dúfam že sa vám kapitolka páčila a užili ste si 2200 slov akčného príbehu. Po depresívnejšej 23 časti to trebalo oživiť! Budem rada za vaše ohodnotenie v komentároch! ♥ Vždy ma potešia. :3

Čo myslíte, aký bude ďalší vesmír?

A ako si užívate karanténu?

Dobre, už dosť otázok...to spôsobuje nedostatok ľudského kontaktu. :D Ale na ich odpovede sa teším!

Želám vám príjemný zvyšok dňa! Buďte zdraví!

Vaša Jaimix.