Koža mi zmodrala a pohlcovala elektrické šoky, ktoré mi prúdili telom. Kŕčovité bolesti prestali. Teraz vyriešiť ďalší problém. To, že nevidím.
Sekundu na to som postupne videla svet očami dravca. Ľudia boli pre mňa tepelné škvrny, ktoré sa ustráchane alebo systematicky pohybovali po miestnosti. Pridala som k zraku sluch a čuch a zlepšila si tak šancu reagovať rýchlejšie na blížiace sa hrozby. Vzduchom sa ozývala streľba. Zmysly hneď zareagovali a moja fantázia mi zmenila kožu na pevné nepriestrelné vibránium. Šedá farba však zanikla v odtieni modrej.

Okamžite som vedela, kto je nepriateľ a kto len zákazník z baru. Zazrela som Lokiho tepelnú škvrnu ako sa krčí a zakráda za jedným z vojakov s dýkou v ruke. Jeho tepelná stopa bola o niečo chladnejšia ako všetky ostatné v miestnosti. I takto sa prejavuje jeho skrytá podoba z Jötunheimu, o ktorej ešte ani sám nevie.

I ja som sa prikradla k jednému vojakovi zozadu a dotykom ho uspala, keď sa zrovna otáčal mojim smerom, aby zaútočil. Padol k zemi ako mŕtvy. Priblížila som sa k nemu, aby som naňho mohla vidieť bez použitia schopností. Bol v bielom hrubom oblečení a na hlave mal masku cez ktorú mu nebolo vidno do tváre. Aspoň nemusím mať výčitky svedomia. Tie by určite prišli hneď akoby som sa mu pozrela do tváre a on by vyzeral ako mŕtvy.

Kapitán a Iron Man bojovali v zadnejšej časti baru. Približovala som sa k ďalšiemu cieľu, keď v tom hmla naokolo zmizla. Tvrdý  úder a náraz o zem ma okamžite vyviedli zo sústredenia. Ostrejšie zmysly i nepriestreľná koža zrazu zmizli. Alkohol, ktorý som popíjala posledné dve hodiny mi moc k sústredeniu tiež nepomohol.

Predo mnou sa týčila ženská postava s bielym obtiahnutým oblekom. Na hlave mala helmu s na červeno-sfarbeným žiarivým pásikom v úrovni očí. Mala pevný postoj vodkyne a cítila som ako sa mi cez helmu pozerá do očí. To ma znervóznilo a rozhnevalo ešte väčšmi...pretože ja som jej do očí nevidela.

,,Tara!" Povedal Kapitán s toľkou nechuťou v hlase akoby videl zapáchajúcu mŕtvolu. Pohľad mal tvrdý a ruku s ktorou nedržal štít zatnutú v päsť. 

Ostala som ako obarená. Dievča predo mnou mám byť ja!? Moje pochybnosti zmietla zo stola v okamžiku, keď si dala dole helmu. Krátke hnedé vlasy mala rozstrapatené...v očiach tvrdý výraz. Bojím sa čoho všetkého je schopná, keď zradila kapitána a spôsobila mu také zranenie.

Stark nečakane nabil repulzor a strelil do nej. Strela však nezasiahla svoj cieľ. Odrazila sa od Lokiho žezla. Teraz som mohla zazrieť mierne otvorenú pusu mladého Lokiho, ktorý sa pozeral na svoje staršie ja.

,,Vďaka láska, ale vieš, že by som to zvládla aj sama." Pousmiala sa naňho a pobozkala ho letmo na líce.  Sánka mi klesla o ďalšie tri poschodia nižšie. Loki na tom nebol o nič lepšie.
Viem, že som s Lokim chodila, ale toto sme na verejnosti nikdy nerobili. A už sa to ani nikdy nestane! Odmietam sa s takým zákerným sviniarom rozprávať. Moje ja sa trhalo na dve polovičky. Jedno čo Lokiho stále milovalo a druhé čo by ho najradšej priškrtilo.

,,To ja viem, ale sme tím...držíme spolu v dobrom..."

,,..aj v zlom." Dokončila jeho vetu. Nato sa otočila našim smerom. ,,Zas tí dvaja utiekli!"Vzdychla si otrávene.

,,Koho to tu máme...žeby ďalšieho ich hybrida?" Nadvihol Loki mierne oči.

NEMÔŽEM SA PREZRADIŤ! NEMÔŽEM!

Kto vie aké by to malo následky!

Ale ako sa brániť!?

Mysli Tara! Mysli!

Hybrid! To je ono! Zmením sa na nejaké zviera. Väčšinou s nimi krížia ľudí!

Môj mozog sa zameriaval len na jeden stanovený cieľ. A tým bolo utiecť môjmu ja z tohto vesmíru. Tu musel hlas zrejme vyhrať a podmaniť si ostatných...aj Lokiho. A Avangers, ktorí sa tomu nejak vyhli za to draho zaplatili!

Panter!

Temná čierna...štyri nohy a chvost! Okamžite som nadobudla podobu dravej šelmy a vycerila na Taru zuby. Srsť som mala naježenú a bola som pripravená vyštartovať kedykoľvek vpred. Mladý Loki sa krčil pri bare a pozoroval ticho celú situáciu. Pohrávala som sa s myšlienkou, že ho tu v prípade krajnej núdze nechám. Ale srdce aj napriek tomu čo videlo protestovalo.

Tara sa ku mne pomaly približovala. Vzdialenosť sa nebezpečne zmenšovala, preto som sa rozhodla o skok vľavo, ktorým by som sa vedela vyhnúť Tare aj Lokimu a zároveň dobehnúť k Lokimu z môjho vesmíru.

Pri skoku ma však Tara chytila za chvost a mne sa v hlave rozoznel ten najneočakávanejší tón....hlas.

Tara! Čo to stváraš!? Hneď nato som cítila ako mi prešiel všetky spomienky za posledné dni. Zastal až pri spomienke na entitu na Asgarde. Musíš ísť s nami!

Ako sa vám páči zvrat ľudia? :D
V ďalšej kapitolke bude o niečo menej akcie a viac vysvetľovania. Len tú už napísanú nemám. :P
Ako ste strávili Vianoce? Koľko rodín ste obehli? :)

Želám vám príjemný zvyšok dňa!

Vaša Jaimix!