S Berrym sme si sadli za stôl a v tichosti sme si vypili čaj.

Pred školou sme zastali a len sme na seba hľadeli.

“Honey… ďakujem ti.” nervózne vyšlo z Berryho.

“A za čo ?” Všimla som si že si šúcha zápästie. Hlavu mal sklonenú a vyzeral trochu sklamane. Alebo bol smutný ? Bála som sa či som niečo nepokazila, ale za to by mi asi neďakoval.

“Bol to pekný večer.” usmial sa a trochu sa ku mne priblížil. “Dúfam že sa vidíme na tej retro párty.”

Chcela som mu skočiť do reči no zastavil ma.

“Prosím aspoň o tom popremýšlaj.” usmial sa a potľapkal ma po pleci. “Tak zatiaľ ahoj.” povedal a pobral sa do svojej triedy.

Zostala som tam stať len tak sama ako stĺp. V tom zazvonilo a z tried vyšli mnohí žiaci. Čo sa deje že všetci odchádzajú?

“Hej! Honey!” kričal niekto z diaľky. Pozrela som sa za seba a zbadala som Alice ktorá sa za mnou ponáhľala. No super a zas ju mám na krku.

“Jee ahoj Alice.” milo som ju pozdravila.

“Kde si bola?” nechápavo sa spýtala a podozrievavo sa na mňa pozrela.

„Doma. No… Nebolo mi dobre.“Vymyslela som si na rýchlo.

“Tak prečo si teraz tu?” zdvihla jedno obočie a vyzerala dosť smiešne.

„No… Lebo…“ Snažila som si zasa niečo vymyslieť ale nič mi nenapadalo.

“Aha… Aj tak sa ti to už neoplatilo. Odpadli nám posledné dve hodiny.” povedala a niečo vytiahla z tašky.

Podala mi čokoládový balzám na pery. Môj obľúbený.

“Ja ho nepoužívam, dostala som ho od mami.” povedala.

„Super, ďakujem.“ Povedala som sklesnutím hlasom. „A to celej škole odpadajú?“Chcela som vedieť či mám čakať na Berryho. Mám ho vôbec čakať ? Čo ak donde zo svojou frajerkou? Trochu som znervóznela.

“Áno presne tak. A bude to tak celý týždeň. No neni to super? Vraj sú choré kuchárky.” radostne sa usmiala.

„Aha. Dobre.“ Snažila som sa za ňu pozrieť či náhodou nepôjde Berry s frajerkou v ruke.

“Tak ja už asi pôjdem. Ideš so mnou ?”

„Obleč sa a ja ťa zatiaľ počkám pred školou. Dobre?” Navrhla som jej.

“Okej.” povedala a išla ku skrinkám.

Keď sa na chvíľu vzdialila vydýchla som si. Vykročila som ku dverám, ale stále som sa obzerala za seba či už nejde Berry.

Už pri dverách som mala zvláštny pocit. Obzrela som sa teda ešte posledný raz.

Zrazu som ho zbadala. Vyzeral šťastne. Usmievali sa na seba a kráčali spolu akoby nemohli bez seba ani dýchať. Trochu som zosmutnela ale aj tak som mu zakývala. Videla som že si to všimol, ale odvrátil zrak. Tak toto ma zasiahlo.

„Tak ideme?“ Ozvala sa zrazu Alice ktorá ich obehla.

 Prikývla som a spolu sme išli domov. Celú cestu hovorila len ona a ja som len prikyvovala. Bola som však rada.že mám aspoň nejakú spoločnosť.

Jej kecy ma však aj tak nedokázali priviesť na iné myšlienky. Hlavou som bola stále pri ňom.

Doma som si ľahla na posteľ kde ešte stále bola miska z ktorej sme s Berrym jedli. Prečo som taká smutná? Veď takto to bolo od začiatku. Ach bože keby som neni taká naivná že ma má rád bolo by všetko v pohode. Ale namiesto toho tu sedím a stále rozmýšľam nad ním a tou jeho…fiflenkou.

Hlavu som si zaborila do vankúša a nahlas som vzdychla.

Začula som vrzgot dverí a niekto na mňa vyskočil.

“Vzdaj sa zombiee!!” kričal na mňa Noah a začal ma štekliť. On je asi jediný človek ktorý ma vie rozosmiať.

“Môžem mať aspoň ešte jedno želanie?” zatvárila som sa nešťastne.

“No dobre.” povedal vážne no videla som že zakrýva smiech.

”Nachytala som ťa!” povedala som so smiechom a pichla som ho do brucha. Teraz som ho šteklila ja on sa hystericky smial.

Keď sme sa ukľudnili, pritulil sa k môjmu bruchu a zaspali sme.

Zobudil ma cinkavý zvuk môjho mobilu pri uchu. Ospalo som ho zobrala a pozrela kto ma otravuje. Bol to Berry. Napísal mi len obyčajné “ahoj„ tak som si to len pozrela a neodpísala. Keď nemá náladu mi ani odkývať, ja nemám náladu mu odpísať. Po chvíli mi znova zazvonil mobil a tentokrát sa Noah trochu pomrvil a niečo zamrmlal. Pohladila som ho po hlave nech spí ďalej a zobrala som si mobil. Zasa on.

BERRY: Deje sa niečo?

HONEY: Nemám náladu a nevypisuj mi, budíš Noaha.

BERRY: prosím vypni si zvuk… chcem si s tebou písať

Napadla mi myšlienka- Prosím rozíď sa so svojou frajerkou chcem si s tebou kývať. Smutne som sa zasmiala. Vypla som si teda zvuk a čakala či niečo napíše.

BERRY: Honey… si tu?

HONEY: som…

BERRY: spravil som niečo? :/

Naozaj sa ma toto pýta?

HONEY: prečo si ma ignoroval? Hambíš sa za mňa?

BERRY:No dobre tak to bola asi blbá otázka… honey mrzí ma to… som debil :(

HONEY: prečo si to urobil?

BERRY: Nechcel som aby si Leila niečo namýšľala. Chápeš?

HONEY: A to nemôžeš mať kamarátov?

BERRY: Mrzí ma to… Leila je ťažká povaha ale ľúbim ju… nechcem ju stratiť.

Prešiel mnou bodavý pocit a zastavil sa priamo v hlave a srdci. Čo som to prečítala? Ľúbi ju? Som hrozne blbá…Prečo si stále namýšlam? Ako som si mohla myslieť že tak krásny chalan ako on by mohol milovať mňa ? Asi som sa mýlila… nebudem mu už odpisovať. Musím ho úplne vymazať z pamäte. Vypla som si na neho upozornenia a zapla znovu zvuk. Chcela som sa ísť osprchovať pretože bolo už asi pol šiestej. Pomaly som sa zošuchla spod Noaha a vybrala sa do kúpeľne. Pozrela som sa na svoj odraz v zrkadle. Vyzerala som ako keby ma práve prešiel kamión. Mala som polorozpadnutý drdol z jednej gumičky a sponky som stratila niekde pri šteklení.

Pohľad mi skĺzol na môj porezaný prst. Myslela som na to ako ma držal za ruku. Mal teplý dotyk a krásnu vôňu … Dala som si poriadne studenú sprchu aby som odohnala všetky moje myšlienky. To sa však nepodarilo. Stále som sa pozerala do zeme a premýšľala že takto pred dvadsiatimištyrmi hodinami tu nahý stál on. Predstavovala som si že ma vtiahol do sprchy a že teplo ktoré sálalo z jeho tela ma úplne pohlcuje. V mojich predstavách ma pobozkal. Ale hneď na to som si uvedomila čo robím a znova som pocítila ten bodavý pocit v hlave a srdci. Vraj „ľúbim ju a nechcem ju stratiť.“. Je to len správa ktorá obsahuje len pár písmen z abecedy. Ale aj takáto maličkosť bola jediná vec ktorá ma držala aby som nespadla znovu do svojich naivných predstáv.