Katrina.

Toto prekrásne meno sme s mojim snúbencom vybrali pre naše prvé dieťatko. Pre našu dcérku, na ktorú sme sa tak tešili. Počítali sme dni do predpokladaného dátumu pôrodu, ktorý ale...

Bolo to v deň, kedy som stratila Kirka, svoju lásku, svojho najlepšieho priateľa a človeka, s ktorým som chcel prežiť celý svoj život. Tam, v našom aute, počas tej nehody, ktorú zapríčinil niekto, kto sa mi nikdy ani neospravedlnil. Kirk bol mŕtvy na mieste a ja som skončila v nemocnici s niekoľkými vážnymi zraneniami. No poviem vám, že by som zniesla ešte raz toľko bolesti, keby to znamená, že moje dievčatko prežije.

Sedem mesiacov...

Bola som v siedmom mesiaci tehotenstva, keď sa celý môj život obrátil v prach. Najprv to boli slová lekárov, ktorí ma uisťovali, že bude všetko v poriadku, neskôr to boli už len obrovské bolesti, môj krik a následne už len urgentný cisársky rez, kvôli vnútornému krvácaniu. Nemala som ani šancu, aby som ju videla aspoň jediný raz v mojom živote. Lebo kým som sa prebrala a bola schopná vôbec vnímať okolie...moji a Kirkovi rodičia sa postarali o všetko. Našu dcérku pochovali spolu s ním, čo mi zlomilo srdce asi najviac. Ten pohľad na náhrobný kameň, kde stáli mená osôb, ktoré boli pre mňa najdôležitejšie v celom vesmíre.

„Ako sa bude volať synček?"

„Rowan." Skoro som ho prepočula. No nie bolesť, s akou to povedal. „Krásne meno, však?"

„Nádherné." Nešlo o meno, ktoré by ste počuli na každom kroku. Malo v sebe výnimočnosť. „Kedy sa má narodiť?"

„Nie, on sa nenarodí. Boh to nechce." Pokývala som hlavou. Prečo, prečo dopekla uvažoval takto? Prečo na seba volal v tomto smere nešťastie, aké postihlo mňa? Nie je asi nič horšie, ako keď rodič musí stáť pri hrobe svojho dieťaťa. Hlavne ak nemal nikdy šancu ho ani vidieť na vlastné oči. Nemala som jej kedy povedať, že ju budem naveky milovať a nikdy na ňu nezabudnem. Nemala som šancu si ju aspoň raz podržať v náručí. Mojej malej princeznej proste nebolo súdené, aby niekedy žila na tomto svete. To som pochopila pomerne skoro.

Akurát...akurát som do dnešného dňa nepochopila, prečo som nezomrela aj ja. Prišla som o všetko, ale zostala som nažive. Načo? Načo žijem? Bez nich dvoch, to nemá a ani nikdy nebude mať žiadnu cenu.