Prebudila som sa v posteli. Prekvapene som sa obzrela okolo seba,nachádzala som sa v neznamej jednoduchej izbe. Len posteľ,skriňa a stolička.

Vôbec som nevedela ako som sa tu dostala. Postavila som sa z postele a pomaly som zamierila ku dverám.

Otvorila som ich a nakukla som do prázdnej chodby. Celkom bojazlivo som vyšla von a zamierila som hore schodmi.

,,Loki! Loki!"len Lokiho meno som vedela a tušila som,že som v Asgarde.

,,Zlatko,ty musíš byť Gajla,však?"usmiala sa na mňa neznáma blonďavá žena,bola oblečená vo veľmi zvláštnych šatách.

,,Hm..."súhlasila som.

Podala mi ruku a keď som ju prijala,tak somnou išla niekde hlbšie do zámku.

,,Ja som Frigga,som kráľovna Asgardu,"

Pozrela som sa na ňu ale rychlo som od nej odvrátila zrak. Pomyslela som si na moju mamu,veľmi chýbali obidvaja rodičia a Gamora.

,,Viem čo sa ti stalo,zlatko,"pokračovala Frigga. ,,Je mi to ľúto..ale stalo sa to a už sa to nedá zvrátiť,"

,,Chcem ho nájsť a zabiť ho ako jeho vojaci zabili mojich rodičov. A zachranim aj moju sestru,"

,,Takto nemôžeš rozmýšlať,vražda nie je dobrá. A čo myslíš tým,že chceš zachraniť svoju sestru?"

,,On ju uniesol. Neviem čo s ňou plánuje ale nepáči sa mi to," zrak mi padne na kamienok na mojom krku. ,,A čo je ten kamienok zač?"

,,Myslíš kamienok,ktorý máš na krku? Je to veľmi silný kamienok,jeho majiteľ má velkú silu ale musí jú ovládať lebo keď to nebude vedieť,tak ho zabije,"

Vystrašila som sa a pritiahla som sa ku Frigge. Spolu sme išli rôznymi chodbami až sme zastali vo veľkej miestnosti. Bola celá pozlátená,sluhovia len tak chodili a všimla som si,že je tam trón.

,,Ódin,privádzam ti Gajlu z Zehoberei,"Frigga ma potiahla pred tón a sama sa postavila pri trón. Až vtedy som si všimla,že pri tróne stojí aj Loki v dlhom plášti a rohami a pri ňom stál neznámy muž.

,,Takže ty si Gajla?"ozval sa mohutný hlas z trónu,musel to byť Odin.

,,Ano,Gajla z Zehoberei,"

,,Tvoj svet napadli cudzinci. Ako si to podarilo prežiť?"

,,Ja...neviem. Ich kapitán si vybral mňa a moju sestru,ja som utiekla a Gamora s ním odišla,"

Odin sa na mňa pozeral veľmi prísno. ,,A čo sa stalo potom?"

,,Utekala som k rodičom,oni však..."rozplakala som sa. ,,Zachránil ma Loki,"s plačom som sa rozbehla ku Lokimu a objala som ho okolo nôh.

Loki ma zobral na ruky a pritisol si mňa ku hrudi. ,,Našiel som ju skrytú v skrini,ukrývala sa pred našimi strážcami pomocou malého kusa z Kameňa mágie,"

Hoci som trochu plakala,počula som viaceré zhíknutia v miestnosti. Nerozumela som čo sa deje. ,,Čo sa deje?"zášepkala som Lokimu do ucha.

,,Nič,zlatko. Len vlastníš jeden veľmi vzácny kamienok. Otec,keď mi dovolíš,tak by som Gajlu veľmi rád trénoval,pretože ja sám ovládam mágiu a dokážem ju naučiť najlepšie"

Odin sa ku nám otočil a povedal hrubým hlasom. ,,Neviem či je to dobrý nápad,Loki. Mohlo by sa stať niečo...zlé.."

,,Odin,ja Lokimu verím. Mal by Gajlu učiť ako nárabať so svojou novou silou," prihovorila sa Frigga.

Odtiahla som sa od Lokiho a pozrela som sa na situáciu. ,,Prosím...ja chcem Lokiho.." povedala som trasľavým hlasom.

Odin sa na mňa pozrel prísne. ,,Si si istá,Gajla?"

,,Ano,som,"

,,Tak dobre,nech ťa potom vyučuje Loki,"Odin preniesol pohľad na Lokiho, ,,Dávaj si pozor,"

Loki ma položil na zem a podišiel k Odinovi a ešte sa ticho o niečom dohadovali,ja som ich žiaľ nepočula. Pretrela som si slzy a až vtedy som si všimla,že stojí niekto. ,,Ahoj,ja som Thor"vysoký chlap sa zohol ku mne a potľapkal ma po pleci.

Po chvíli sa stretnutie skončilo. Thor odišiel s Friggou a mňa za ruku schmatol Loki a ťahal ma chodbami. Vyzeral byť podráždený a ja som sa bála sa ho opýtať čo sa deje. Otvoril dvere do prázdnej miestnosti,vtiahol ma tam a potom pomocou mágie zabezpečil miestnosť.

,,Lok-ki? Čo sa d-deje?"

,,Vieš,kto som?!"Loki ku mne pristúpil a silno ma chytil za plecia.

Vystrašene som sa na neho pozrela a vyšlo mi aj zopár slz. ,,Si Loki z Asgardu,"

Loki ma pustil a otočil sa ku mne chrbtom. Začal sa nahlas smiať. ,,Som Loki z Jotunheimu a som boh podvodu,"

,,A čo to znamená pre mňa?"

Loki sa otočil a pomocou mágie ma zdvihol do vzduchu. S úsmevom ku mne pristúpil a strhol mi z krku kamienok. Ucítila som mierny výpadok sily ale stále som mala silu. Zakusla som si do pery a začala som útočiť. Vydala som krik a sila sa zo mňa vydrala cez môj hrudník. Pristála som na zemi,cítila som ako z mojej pravej dlane niečo vychádza a tak som to namierila na Lokiho. Zelená žiara vyšla z mojej dlane a tak som odhodila Lokiho do steny.

,,Loki?"vystrašene som pribehla ku Lokimu, ktorý bez pohnutia ležal na zemi. Bez váhania som mu zobrala náhrdelník s kamienkom a dala som si ho okolo krku.

Vzápätí Loki otvoril oči a chytil ma za hrdlo a stlačil ma silno. ,,Čo si myslíš,že robíš? Ja som ťa zachránil. Mal som ťa nechať aby ťa zabili? Teraz patríš mne!"jedným švihom mi vytrhol kamienok z náhrdelníka a cítila som ako mi ho tlačí do mojeho čela. Začala som kričať a plakať z príšernej bolesti.

,,Takto sa mi to páči,"zašepkal Loki,keď mi už dal kamienok do čela. Pustil ma na zem. ,,Ako sa cítiš?"

Utrela som si slzy a začala som si uvedomovať ,že sa cítim nejako inak, silnejšie.Celým mojím telom prebehlo celé množstvo elektriny a pomocou mágie som sa zdvihla do vzduchu na úroveň Lokiho. ,,Prečo si to urobil? Verila som ti,že budeš slušný,"

Loki sa zase zasmial. ,,Ja a slušný? To nikdy. Zapamätaj si,že nič nerobím len tak a teraz ty budeš robiť to čo poviem inak..."

Bez váhania som použila mágiu , odtiahla som ku stene a obmedzila som mu prístup vzduchu. ,,Hoci si boh a vďačím ti za život ale neznamená to,že budem slúžiť. Teraz ma necháš odísť lebo to prezradím všetkým,je ti to jasné?!"

Loki vystrašene prikývol. Pustila som ho a keď som sa pustila na zem,vybehla som na chodbu a začala som utekať ani neviem kam. ,,Chyťte ju!" začula som Lokiho a o pár sekúnd aj dupot strážcov.

Zahla som do ľavej chodby a objavila som sa zoči-voči Odinovi a Frigge. ,,Čo sa deje,Gajla? Kto ti to urobil?" Frigga ku mne podišla a chytila ma za bradu.

,,Chcem odísť!" zamrnčala som.

,,Pustíme ťa ale najprv mi povedz kto ti to urobil!"

,,Povedala som,že chcem odísť!"vytryskla zo mňa sila a všetko sa to udialo veľmi rýchlo. Vyletela som do vzduchu a začala som veľmi rýchlo vstúpať do výšky.

O  20 ROKOV:

Odrazila som sa od lode a hneď som plávala vo vesmírnom priestore,oviala ma studená ničota.Ešte som sa naposledy pozrela na kozmickú loď,ktorú som pred chvíľou okradla a omráčila posádku,pri všetko šťastí si na mňa vôbec nebudú pamätať.

Nastavila som svoju silu a za zopár sekúnd som už bola pri mojej rodnej lodi Plenitelov. Otvoril sa mi hlavný vchod a naskočila som dovnútra. Už ma hneď čakali moji spolupáchatelia na môj úlovok. Ako vždy som pre nich niečo ulovila a teraz to nebola výnimka. Hodila som každemu nejakú vecičku a zamierila som ku Yondovi.

,,Yondu,mám to.."hodila som mojemu opatrovateľovi pre neho cennú krabičku. ,,Teraz je čas na moju odmenu,"

Yondu sa obrátil od okna a pomalými krokmi ku mne podišiel. Chytil mi ruky a pozrel sa mi do očí. ,,Gajla,vieš,že si pre mňa ako dcéra,dal by som za teba všetko ,obetoval by som sa pre teba a bojím sa o teba,"

,,Viem,Yondu,ale už som veľká,viem ovládať svoju silu,som veľmi silná. Musíš proste pochopiť,že už nechcem kradnúť,každý večer počúvať ožratých chlapov a chcem proste sa nájsť samu seba,"

,,Ale pre mňa si stále to malé dievčatko,ktoré som našiel vo vesmíre s krvácajúcim čelom,to malé dievčatko,ktoré sa rado hralo na schovávačku a potom sa smialo na všetkých ktorí ju hľadalo,na to dievčatko,ktoré bolo aj je mojou dcérou hoci sme iní,"

Vyšli mi zopár sĺz a tuho som objala Yondu,objatie mi silnejšie opätoval. ,,A ty pre mňa budeš vždy môj záchranca,neviem si predstaviť čo by sa somnou stalo keby nie teba,si môj otec,"

Ďalšie minúty sme preplakali a spomínali sme na minulosť.

,,Mali by sme už ísť,chcem sa ešte rozlúčiť s ostatními a pomaly sa už vybrať na cestu,"

,,Počkaj,chcem ti niečo dať,"Yondu si pretrel slzy a odopol si z krku nahrdelník s príveskom bielej holubice a pripol mi to okolo mojeho krku. Objal ma ešte okolo pásu a spolu sme vykročili do hlavnej miestnosti a tam sa ako vždy každý opíjal.

Zatlieskala som aby som získala pozornosť a trošku som sa nadvihla do výšky. ,,Drahí spolupracovníci,chcela by som vám oznámiť,že odchádzam na moju cestu spoznávania. Neviem koľko mi zaberie,takže neviem kedy sa k vám vrátim. Dúfam,že za ten čas sa nám nič nestane a neskôr budeme zase skvelý tím,"

Bolo strašidelné ticho a všetci sa na mňa pozerali celkom šokovane. Ako prvý zareagoval Kraglin,zdvihol čašu a zakričal :,,Nech žije Nepremožiteľka!"

Všetko sa zrazu prebudilo,všetci začali sa správať ako šialení a to znamenalo,že začali piť a bláznivo poskakovať po miestnosti. Onedlho som skončila vo vzduchu a zábava sa začala.

Hudba začala hrať a alkohol prúdil ako rieka. Pod tým všetkým sa celá loď natriasala ako šialená.

,,Mám pre teba ešte jednu misiu.."pristúpil ku mne Yondu.

,,Akú? Som zvedavá,"

,,Nájdi Petra a daj mi vedieť,"podal mi do ruky malú špeciálnu vysielačku,ktorú mala len naša posádka.

Prijala som to a vysielačku som si dala do vrecka.  ,,Neboj sa,otec,"zašepkala som potichu a usmiala som sa. Všimla som si ako sa Yondu potešil,ešte ma naposledy tuho objal a ešte sme sa išli zabávať.

Po dvoch hodinách toho všetkého šialenstva som nepozorované zmizla. Odišla som do izby a pomocou mágie som začala skladať tašku mojich vecí.

Moja izba sa skladala z malej jednoduchej postele,dvoch skríň a priestor na zemi zapĺňali zbrane,nákresy zbraní a mágie a ukradnuté knihy. Ešte pri mojej posteli bol malý nočný stolík na ktorom trónila fotka mňa a Gamory,keď sme boli ešte malé deti. Položila som ju na pekne uloženú tašku.

Vyšla som na chodbu,ktorá stále páchla pivom a opatrne som sa zakrádala ku vchodu. Stlačila som červený gombík,otvorili sa dvere a ja som sa vybrala na svoju misiu....