Allex - Ahoj

Amaril - Ahoj

Allex - Ako sa máš?

Amaril - Celkom dobre a ty?

Allex - Dobre. S Crisom je zase všetko v poriadku. A to len vďaka tebe

Amaril - Vďaka nám obom Alex

Allex - Nechcela by si ísť von?

Amaril - Aj hej

Allex - Tak o pol hodinku som u teba

Amaril - OK

Tak teraz už vážne neviem, čo si mám o tom všetkom myslieť. Obliekla som si rifľové kraťasy a modré tričko. Na nohy som si obula modré tenisky a išla som pred dom. Tam ma už čakal Alex. Išli sme spolu do parku. Sadli sme si na lavičku a Alex zo seba vykoktal:,,Amaril, páčeš sa mi.'' Ja som na neho pozerala:,,Prepáč Alex, ale ja nemôžem. Nejde to.'' Oči mi zaplavili slzy. Alex ma chcel pohladkať, no ja som ho ráznym tónom upozornila:,,Nie Alex, nerob to. Prosím, už som si toho pretrela dosť. Nechcem, aby sa to znovu opakovalo.'' Nechápavým pohľadom sa na mňa pozeral. No ja som nemala náladu, mu to celé vysvetľovať. Radšej som sa zdvihla a išla som domov. Na dvore som si sadla na hojdačku a plakala som. Spoza platu sa na mňa pozeral Alex. Nemala som silu mu niečo povedať. O pár minút už bol preč. Zadným vchodom som išla domov. Dnu už všetci spali, tak som potichu išla do svojej izby. Výkend prešiel veľmi rýchlo. Dnes je znovu pondelok. Vôbec sa mi nechce isť do školy. Znovu som mala zlé tušenie, že sa niečo stane. Vošla som do školskej budovy a počula som Crisov plač a výkriky typu:,,Kde je Amaril? Nevideli ste Amaril? Zavoláte niekto Amaril prosím!'' Ja som na celú chodbu zakričala:,,Buďte ticho a konečne mi povedzte, čo sa tu deje.'' Oni sa odstúpila a ja som uvidela bezvládneho Alexsa a plačúceho Crisa. Neváhala som a išla som tam. Bolo to však nad moje sily. S plačom som vbehla do prázdnej triedy. Nešlo mi do hlavy, prečo učiteľky nezavolali záchranku, ale hľadali mna. Znovu za mnou dobehli kamarádky. Ťahali ma tam. No vždy, keď som sa pozrela na Alexa, napadol ma minulý večer. Nemohla som pri nom byť. Hrýzlo ma svedomie, že som ho sklamala, tak som im povedala:,,Zavolajte mu záchranku. Ja to psychycky nazvládnem. Ja viem, že ste sa na mňa spoliehali, ale je mi to naozaj ľúto. Pomôžte mu.'' Nedokázala som to prekonať, až kým ku mne neprišiel Cris. S roztraseným hlasom povedal:,,Amaril, naozaj potrebujeme tvoju pomoc. Ja sa o Alexa naozaj bojím. Ja nechcem, aby zomrel. Nechcem ho znovu stratiť.'' Celkom som nepochpila tomu ,,znovu''. Keď som znovu precitla, objala som Crisa. Obom nám to veľmi pomohlo. Po dlhom boji som sa do toho pustila. Cris ma tam nechal samú. Nič som nedokázala zistiť a strašne som sa bála toho najhoršieho. Už som to celé chcela vzdať, keď som započula Alexov hlas:,,A - A - Amaril!''