Alex vyzeral dosť ustarostene:,,Amaril, poviem ti to narovinu. Ja a moja mama potrebujeme tvoju pomoc. Cris je môj brat. Nikomu sa nezdôveril viac ako tebe. Poznáš ho lepšie, ako jeho mama. No a v poslednom čase sa správa veľmi čudne. To si si isto musela všimnúť aj ty.'' Nevedela som pochopit všetko, čo som počula, ale chcela som pomôcť:,,Áno správa sa veľmi čudne. No pravda je taká, že sme sa na konci leta rozišli. Teda on to trochu pokašľal a ja som odišla. On si to nevie pripustiť. Bojím sa, že by si ublížil. Netuším, čo sa mu preháňa v hlave, ale veľmi správne to asi nebude. Je to silný chlapec, no teraz je na dne. Ale už som s ním nemohla byť dlhšie.'' Rozplakala som sa. Alex ma pohladkal po ruke a povedal:,,Viem, že to pre teba bude ťažké Amaril. Ale potrebujeme tvoju pomoc. Cris ťa potrebuje. Viem, že ten rozchod je čerstvý, ale on niekedy nevie, čo robí. Budeš schopná, pomôcť nám?'' Pozrela som sa Alexovi do očí:,,Tak dobre. Pokúsim sa o to.'' Nemohla som mu povedať nie. Mal pravdu, chce to len čas. Večer som rozmýšlala, ako si u neho znovu získam dôveru.

Ráno som sa rýchlo naraňajkovala a bežala som do školy. Cestou som stretka Alexa. Povedala som mu, že som pripravená, zahájiť našu akciu. Sadla som si do lavice a čakala som, kedy príde Cris. No on do školy neprišiel. Alex volal aj mame. Tej vraj povedal, že ide do školy. Bolo mi to čudné. Konečne bolo po prvej hodine. Zrazu sa vo dverách objavil Cris. Bol celý domlátený do krvy. Bol taký vysilený, že vôbec nedokázal stáť. Alex mi pomohol usadiť ho na zem. Potom bežal po triednu. Ja som Crisovy chytila ruky a pozrela sa mu do očí:,,Prečo to robíš Cris? Čo sa ti stalo? Neboj, nejako to vyriešime a pomôžeme ti. Ja s tvojim bratom sme s tebou.'' Práve dobehol Alex aj s triednou. Cris prestával vnímať. Odniesli ho do kabinetu triednej. S Alexom sme boli pri ňom. Mám kurz prvej pomoci, tak som mu ošetrila rany. No potom som objavila niečo, čo ma strašne znepokojilo. Na chrbte mal nechtami vyškrabaný nápis KILL. Hneď som ho ukázala Alexovi. Aj jeho to znepokojilo. Nechal ma s ním a odišiel. Ja som mu znovu chytila ruky a povedala som:,,Čo sa ti stalo Cris?'' Pozrel sa mi do očí:,,Nedokázal som prežiť, že si ma opustila. Tak som utiekol z domu. No stretla ma moja bývalá a jej frajej ma domlátil. Vraj so mnou ešte neskončil.'' Roztraseným hlasom som povedala:,,Neboj sa Cris. Pomôžeme ti. Som tu s tebou. Síce už nikdy nenapravíš svoje chyby, no môžme byť aspoň kamaráti.'' Z nádejou v očiach povedal:,,Vždy som ťa miloval Amaril a to sa nikdy nezmení. Ukázala si mi pravý zmysel života, za čo ti nesmierne ďakujem.''