"čo tam tak stojíš ideme" povedal a ja som sa teda  pohla. Nohy mi mrzly od snehu. Lebo snežilo a mala som len tenké topánky. Netušila som ze bude snežiť. Vstúpila som do domu. Bolo to tu dosť veľké. Musela som mať aj otvorenú hubu..
"pod" povedal a šla som za ním. Putoval ma cez chodby domu až kým sme sa nezastavili pred dverami. "prečo stojíme"spýtala som sa a čakala na odpoveď. No on len ukázal na dvere. Tak som tie dvere otvorila." počkať čo"skrykla som keď som uvidela veľkú izbu. "dúfam ze sa ti bude páčiť" povedal s uškrnom na tvary. "ale ja tu ostať nemôžem" povedala som a dívala sa na neha a na izbu. "no smola" strčil ma do izby. "potom na teba zakričí Aby si šla dole" zavrel dvere a ja som tam ostala

Sadla som si na posteľ a rozmýšľala co bude ďalej. Zbadala som oproti posteli šatník. "že by tu na mňa čakal" povedal som si pre seba a vybrala sa ku šatníku. Pomalí som ho otvorila. Skoro mi sánka odpadla. Boli tam samé ružové veci. Presný opak mňa. Sukne. Čo ja vôbec nenosím. Nadkolienky. A všelijaké iné debilinky. Iba som nad tým zdvihla jedno obočie. Zavrela som skriňu a stále som sa na ňu dívala. "jey" počula som moje meno. Vybrala som sa za zvukmi môjho mena a došla som dole

Na koženom gauči sedel Jungkook v jednej ruke mal dajaký alkohol a díval sa iba na neho.
"a~áno" celkom som sa ho bala

"keďže teraz si v mojom dome ujasníme si pravidlá" povedal a odvrátil zrak od alkoholu na mňa.

"čo pravidlá?" čudovala som sa. Véd ja tu nikomu otroka robiť nebudem.
"áno počuješ dobre. Dobre takže. Budes ma oslovovať pane, keď ti dovolím môžeš aj jungkook. Budeš ma poslúchať. Každu vec čo ti poviem urobíš. Nechcem námietky ináč ťa bude čakať trest. Bud ten zlý alebo dobrý ale to máš jedno. Oboje bolia." pri poslední h slovách sa úškrnul." ešte som neskončil. Keď to niečo zakážem nebudeš to robiť. Aj za to budeš mať trest ak to porušíš. A dúfam ze sa ti šatník páči. Už asi vieš čo budeš. No nevadí. Námietky? "pozrel sa na mňa. Čo myslel tým ze viem čo budem. Vôbec som nevedela.

" nie" povedala som. Pozrela som sa na neho. "a a ešte jedna vec. Budeš sa správať milo zdvorilo. Veta musí byť vždy rozvinutá. Lebo aj v tedy je trest."
Aha tak som vedela čo po mne ten Kréten chce.
"nie žiadne námietky nemám pane" povedala som so sklone ou hlavou.bala som sa ho čo mi bude robiť. Zaujímali by ma co ma za šatník. Co furt nosí len obleky alebo čo.

"a mam námietku. No skôr otázku" povedala som a vistrela prst.

"počuvam"povedal a pozrel sa mi priamo do očí.
" takže som také dačo ako slúžka?"spýtala som sa ho a pohľad venovala len jemu.

" dajme tomu ze hej ale si tu aj na niečo iné. Ale to rozoberať nejdem. Dobre a môžeš už ísť. "ukázal prstom a ja som konala." takže na niečo iné "premýšľala som vo svojej izbe." fuuj mala by som sa umyť "povedala som si keď som si cuchala pod pazuchami. Vybrala som sa teda hľadať kúpeľňu