"kam ideme?" spýtal sa Taehyung zo zadného sedadlá v aute.

"otecko chcel ísť niekam na večeru, ale nepovedal, že až na druhý koniec mesta." zamračila som sa na Jungkooka, ktorý šoféroval. "keď máme ísť na večeru tak na poriadnu." povedal a pozrel sa na mňa.

"divaj sa radšej na cestu." povedala som a otočila sa k oknu. Taehyung zatiaľ v zadu pozeral rozprávky na počítači.

Sledovanie okolia prerušila Jungkookova ruka na mojom stehne. Nebrala som na to nejaký ohľad, keďže u Kooka je to normálne. Pozrela som sa nenápadne na jeho ruku. Blížila sa ku koncu mojej sukni. Sakra.

Pozrela som sa rýchlosťou svetla na Jungkooka. Spokojne si šoféroval.

Jednoducho som mu jeho ruku z môjho stehna dala preč. No v zápätí sa tam objavila opäť. "Jungkook stačí." povedala som a ruku dala opäť dole. "prečo?" pousmial sa.

"v zadu sedí tvoj syn." povedala som a otočila sa na Taehyunga, ktorý spokojne pozeral na rozprávku a jedol čipsy. "ma dovolené jesť v aute čipsy?" pozrela som sa na Jungkooka. "prosím ťa." otočil sa ku mne a opäť dal ruku na moje stehno. "Tae je taka čistotka, že by robil poriadok aj na skládke." zasmial sa a v ruke stále držal moje stehno. Leze mi už na nervy.

"Jungkookie." povedala som s menším výdychom. "hm?" otázal sa pri šoférovaní. "vážne prestaň." povedala som.
"ale láska." povedal nežným hlasom.

"vážne." povedala som. Prisunul sa bližšie ku mne a ukradol mi bozk na pery.

Len som sa pousmiala.

Konečne sme vystúpili. Myslela som si, že nás zoberie do nejakej malej reštaurácie.. No toto.. To je hotová vila.
Nečudujem sa mu. Za jeho výplatu,čo by nie.

Bolo to tu až tak luxusné, že dvere otvárali ľudia v podniku.

"dobrý večer pán Jeon." privítala ho nejaká servírka pravdepodobne. "dobrý večer. Poprosím stôl pre troch." povedal a hneď nás viedla reštauráciou. "už mi doplo prečo práve sem. Lebo Jungkook tu má známosti." povedala som pri Taehyungovom ušku. "neohovárajte." povedal Jungkook. Len sme sa s Taehyungom zasmiali a išli za Jungkookom.

Sadli sme si k pekne prestrenému stolu. Jungkook, ako pravý gentleman mi uhol stoličku. Nečakané.

Onedlho nám doniesli aj menu.

"to by si nebol ty ak by si nás nezobral do tak drahej reštaurácie." povedala som pri pohalde na predražené menu. "váž si to." s vážnosťou povedal. Len som sa usmiala.

"tak... Čo si dáš?" spýtal sa a pozeral si menu. "je tu toho moc. Vážne ti neviem povedať." zasmiala som sa a pozerala si jedlá.

"dám si to čo ty." povedala som s úsmevom. "a ty si dáš čo, Taehyungie?" spýtala som sa ho. Ten zaujato sledoval paličky. "Tae?" priklonila som sa ku nemu. "hm?" obzrel sa okolo ako keby jeho meno počul prvýkrát.

"čo si dáš?" spýtala som sa ho po druhýkrát s úsmevom. "niečo malé. Asi Ramen, ďakujem." opäť sa presunul pohľadom na paličky. Jungkook celú situáciu pozoroval s úsmevom.

"tak.. Čo si dáte?" spýtala sa paní keď prišla aj s bločkom na písanie. "poprosím dvakrát Bindaetteok a jeden klasický ramen." Povedal Jungkook. "nejaký nápoj?" spýtala sa ešte raz. "nejaké červené víno a Tae si dá asi džús." všimla som si, že Jungkook je rečnícky typ človeka. Vždy má čo povedať.

"dobre. O chvíľku vám to donesiem." pousmiala sa a odišla od nášho stolu. "teba tu poznajú ako keby si tu býval." povedala som a pozrela som sa presnejšie na Jungkooka. "mám tu pohovori." povedal a ruky si spojil.

"idem na záchod. Stráž Taehyunga." povedala som a vstala od stola. Kook prikývol hlavou a ja som spokojne odišla na dámske wecka.

Len som si išla spraviť linky, na ktoré som doma zabudla. Áno, preto sa opäť vraciam, len kvôli linke. Ešte, že tu nikto nebol. Naniesla som si ju na oboje viečka. Musím povedať , že sa mi podarila. Pre istotu som ešte zašla na wecka.

"pred dvoma týždňami tu bol na pohovor a dnes už ma snáď desať alebo deväť ročného syna?" počula som hals nejakej paní. Že by to bol Jungkook? Je to možné. "sedel pri stole sám, možno mu ho niekto dal len ako aby ho strážil." hej , určite to je Jungkook. "no nebol zlatý." povedala zrejme druhá osoba. "chcem mať syna." zaradovala sa.