😘 MichaellkaB 😘

Sedela som v kresle s nohami vyloženými na plastovom obložení nášho balkóna. Po lícach mi stekali slzy, ktoré ma miestami pálili. Och, aká som bola len naivná a hlúpa.

Vravieval si, aká som krásna. Si pre mňa ako stvorená, opakoval si stále dookola.

Tak prečo tu teraz sedím sama a plačem? Prečo musím trpieť, zatiaľ čo sa ty producíruješ s ňou? Držíš ju za ruku, ako si ešte nedávno držal moju, hladkáš jej chrbát a bozkávaš pery, tak ako si kedysi bozkával tie moje.

Z rádia mi hrá pesnička, ktorá spustila kolotoč myšlienok a záplavu sĺz. Pamätám si, akoby to bolo dnes. Prvý máj, deň, kedy sme sa spoznali.

Nenápadne si sa mi votrel do života a ako hurikán si všetko zničil. Viem, som mladá, to prebolí, koniec koncov, všetci mi to hovoria. No vy ste ma zradili dvaja a možno práve preto to tak veľmi bolí.

Pamätám si na naše tajné prechádzky po ihrisku, skrytí pred zrakmi šepkajúcich okolo, vo vysokej tráve sme našli šťastie a samých seba. Občasné dotyky a hanblivé pohľady, tým sa to všetko začalo.

Všetci ste sa tešili, kedy tam prídeme, veď ste predsa mali o zábavu postarané. Nové dievčatá z mesta, vraveli ste, nová krv, ktorá všetko rozvíri. Koľko to bolo nocí presedených na opustenej zastávke? Koľko hádok s rodičmi, aby nás pustili ešte o chvíľku dlhšie za vami?

Úsmevné spomienky, ktoré mi stále dvíhajú kútiky úst do polo úsmevu.

Bola som mladá a hlúpa a verila som, že nám dvom patrí svet. Dnes som už o ďalšie poznanie skúsenejšia, o ďalšiu bolestivú spomienku silnejšia.

Večerné prechádzky tichými a prázdnymi uličkami sme zakončili nesmelými bozkami. Prstom si prechádzam po pere, ktorú si tak jemne láskal a spomínam na časy minulé. Bolo to tak dávno a ja stále smútim, cítiac váhu spomienok a krutosti osudu.

Prečo ona a nie ja? V čom je lepšia? Je vyššia, štíhlejšia, možno aj krajšia. O toto ti išlo? Alebo len o to?

Jedného krásneho večera sme spolu tancovali. Vo svetle hviezd si ma chytil okolo bokov a priblížil k svojmu telu, cítiac teplo toho tvojho som sa topila blahom. Pozerala som ti priamo do očí a videla v nich tú povestnú iskru.

Prečo si mi to urobil? Ja som ti verila.

On,... on mi to raz povedal, aby som si dávala pozor, mala som byť opatrná, neveriť ti, ale ja som ho nepočúvala. Nedokázala som práve jemu dôverovať. Keď sa jednalo o teba, bola som slepá.

S tebou som hrala prvýkrát futbal. Áno, môže to byť smiešne, ale pri tebe som sa dokázala tak odviazať. Dovtedy neskúsená ako nepopísaný papier. V ten deň sa všetko zmenilo. Toho dňa som ťa začala spoznávať ináč.

Malo to byť prvýkrát, ale ja som cúvla. Necítila som sa na to a ty si to nechápal. Pozerala som na teba, na tvoju zlosť, kričal si. Rukou si si neustále vchádzal do vlasov, badala som veľkú nervozitu. Doteraz tomu nedokážem uveriť, že si to nevedel pochopiť. Ja som sa bála, tak som sa toho bála a ty si pri mne nestál, nepodporil si ma, iba si sa mi vysmial.

Vraj som detinská a smiešna. Vtedy mi to došlo, pred čím ma on varoval.

On ma chcel chrániť, pred tou všetkou bolesťou, pred nekonečným návalom sĺz z toho zosmiešnenia, ktoré si nakoniec urobil. Cítil si sa lepšie? Smiať sa na mne? Na mojom vnútornom strachu?

Hanba to bola teda totálna. No on sa ma zastal, ale bol jediný. Ostatní sa na mne smiali s tebou, no ja som to vtedy pochopila, aká to bola všetko lož. Dokonale naplánovaná pretvárka s jasným cieľom.

Ja som ti to prekazila, však? Zmarila plány jedného krásneho, mladého, sebavedomého, no namysleného, zákerného a podlého chalana, ktorý túžil iba po jednom.

Vďaka tebe som teraz tu a moja kamarátka s tebou. Nedovolil si mi ju varovať, nahovoril si ju proti mne a je ďalšia v poradí, ktorej si nasadil ružové okuliare a nakoniec nevníma nič. No pri nej nestojí on, ten, ktorý pomohol mne. Ja môžem len dúfať a veriť, že nakoniec vyhrá zdravý rozum.

Sedím tu sama a utriem si poslednú stekajúcu slzu, nadýchnem sa a dovolím si pľúca naplniť čerstvým dychom. Pozriem sa na svoje uhladené a prefarbené vlasy, skontrolujem nechty a zložím nohy z balkóna. Postavím sa na tie roztrasené nohy a zahľadím sa na svoj odraz v okne. Jemne sa usmejem.

A vieš čo? Teraz som silnejšia a šťastnejšia ako kedykoľvek predtým. Svoje prvé som ešte nikomu nedala a som na seba hrdá.

On mi raz povedal, že som jeho kráľovná. Tá pesnička sa mi síce spája s tebou, áno, ale on mi moje spomienky upravil, spravil ich znesiteľnejšími, krajšími, úsmevnejšími. Jemu vďačím za to, kde som.

Možno som bola slabá a skoro som sa položila, nechala ťa, aby si vyhral, aby si si užil svojich päť minút slávy. No koniec koncov si nič nezískal. Ju? Ona spozná tvoju pravú tvár, uvidíš.

Zdvihnem nohu a prekročím prah, s posledným pohľadom na balkón zanechávam spomienky minulosti a vydám sa vpred, budúcnosť čaká.

♥♥♥ 

Venované všetkým ženám

♥♥♥