„Ahoj!" Jiminov hlas bol hlasný, s podtónom arogantnosti, ktorý Taehyung dokázal rozpoznať všade. No to nebolo nič v porovnaní s oslepujúcim úsmevom, ktorý mal v tvári. Taehyung odhadoval, že sa usmieva preto, že je príliš zaneprázdnený pozerať sa na chlapca, ktorého držal za ruku a venoval mu pozornosť.

Ten chalan bol... kurva, atraktívny. Vysoký, svalnatý, so širokými plecami a s absurdne skvelými vlasmi (Taehyung si bezmyšlienkovo prešiel rukou cez strapaté vlasy; naozaj by si mal zaobstarať účes). Vyzeral trochu zastrašujúco, no Taehyung predpokladal, že je to schválne. Dokonca aj Hoseok sa prestal venovať práci, aby sa pripojil k novej zábave zvanej 'poďme všetci zízať na Jiminovho nového chalana'.

Jimin a jeho falošný priateľ sa presunuli k pultu a Taehyung ich nedokázal prestať sledovať. Za celé tie roky nikdy nestretol ani jedného s Jiminových priateľov. Mal pocit, že v skutočnosti bol dosť nezvyk, že by ich niekedy stretol, keď ich vzťah nikdy nevydržal dostatočne dlho na to, aby ho Jimin mohol prestaviť svojim kamarátom a rodine. Aj keď Taehyung vedel, že všetko je to falošné, bol to zvláštny pocit. Iste, Jimin miloval fyzický kontakt, objímal a dotýkal sa každého, s kým si bol blízky, no z nejakého dôvodu vidieť ho pri tomto chalanovi spôsobovalo, že Taehyunga svrbela pokožka. Možno to bol ten problém; Jimin to robil s ľuďmi, s ktorými si bol blízky a ich okruh priateľov sa takmer úplne prekrýval. Bolo to pravdepodobne preto, že Taehyung toho chalana nepoznal; to bol dôvod, prečo mu tak zovrelo žalúdok, keď si všimol, ako vyzerá Jiminová malá ruka v objatí tej Jeonggukovej.

„Toto je Jeonggukie!" povedal Jimin, pritiahnuc ho bližšie k pultu. „Chodíme spolu," dodal s chichotom, vďaka ktorému si mal Taehyung sto chutí obúchať hlavu o kávovar.

„Ale..." Yoongi sa raz pozrel na Jimina a potom na Taehyunga. Taehyung sa snažil čo najviac udržať si svoj poker face a Yoongi sa naňho zmätene pozrel, takmer žalostne, než sa otočil k Jeonggukovi a potriasol si s ním rukou.

„Yoongi, rád ťa spoznávam."

„Aj ja teba," povedal Jeongguk tichým hlasom. Jimin mu rukou prešiel cez plece a viedol ho smerom k Taehyungovi. Ten mal z ničoho nič chuť zmiznúť.

„Ahoj," povedal miesto toho, hlas mal o oktávu vyšší ako normálne a znel dosť prehnane. „Som Taehyung, toto je Hoseok, môj spolupracovník."

Hoseok mu zamával a pokračoval v práci. Jeongguk mu odpovedal prikývnutím a potom sa zameral na Taehyunga.

„Dosť som toho o tebe počul?" oznámil s jemným až takmer plachým úsmevom. Sakra, mal naozaj pekné zuby. Dokonca aj jeho zuby vyzerali dobre? Taehyung bol vždycky pyšný na svoj úsmev, no toto dieťa sa zdalo byť celkom skvelým kandidátom na plagáty v čakárňach u zubárov.

„Naozaj?" spýtal sa zdvorilo Taehyung, no Yoongi nad tým odmietavo mávol rukou.

„Jimin o tebe zas nerozprával. Držal ťa v tajnosti," povedal a sledoval Jeongguka ako jastrab. Veľmi koncentrovaný a smrtiaci jastrab.

„Stretli ste sa vôbec vy dvaja niekedy?"

Jedna diabolská časť Taehyungovej duše poskočila radosťou; presne ako dúfal, Yoongi bol podozrievavý a keď bol Yoongi podozrievavý, tak to znamenalo jednosmerný lístok do pekla. Nikto nedokázal zvládnuť jeho podozrievanie bez toho, aby sa nerozplakal a nevyspovedal sa z každého malého hriechu. Možno celá táto vec skončí skôr, ako očakával.

„Oh, nie, navzájom sa poznáme z hodín tanca. Trvalo mi nejaký čas, kým som nabral odvahu spýtať sa ho na vzťah," zamrmlal Jeongguk, jeho uši a tvár nabrali jemný odtieň ružovej. Jimin ho potľapkal po pleci s takou láskou, že Taehyungovi sa chcelo vracať. Čakal na nevyhnutný okamih, kedy ich Yoongi odhalí. Bolo to príliš dokonalé a čakal, kým im Yoongi každou sekundou povie 'dobrý pokus, ale nie' a pošle ich do pekla.

„To je roztomilé," povedal miesto toho Yoongi a Taehyungovi sa začal rozpadať svet priamo pred očami. „Dobre, nebudem ťa vypočúvať, dieťa. Môžeš sa upokojiť. Posaď sa, neboj sa. Neuhryznem ťa."

„Zastavili sme sa, aby sme vás pozdravili a dali si nejakú kávu," prerušil ho Jimin, na čo popadol Jeongguka za ruku a jemne ju stlačil. „Ideme do kina, takže pravdepodobne prídem domov neskoro."

„Oh, dobre, to je super," povedal Taehyung, než sa otočil a uchopil dva papierové poháre. „Takže pre teba ako obvykle?"

„Áno, a pre Jeonggukieho Americano, prosím," rozžiaril sa Jimin, čo spôsobilo, že Taehyungovi znovu zovrelo žalúdok. Z nejakého dôvodu fakt, že Jimin vedel, čo si Jeongguk rád objednáva bol trochu... brutálny a roztomilý zároveň. Krátko sa zamyslel, či pre to existuje nejaké slovo, no prikývol a pristúpil ku kávovaru. Počas prípravy nápojov ich kútikom oka sledoval. Jeongguk sa rozprával s Yoongim a Hoseokom, zatiaľ čo bol na ňom zavesený Jimin, akoby chcel zaistiť, aby bol spolu s Jeonggukom v centre pozornosti. Napokon sa stretol s Taehyungovým pohľadom, postavil sa na špičky (samozrejme ten výškový rozdiel bol... gostomilý. To bude slovo, ktoré bude používať, kým nepríde na nejaké lepšie) a niečo Jeonggukovi zašepkal, než prišiel k pultu.

„Si v poriadku?" spýtal sa ticho Jimin, otočiac sa tvárou k Taehyungovi.

©mucha [ao3]
All rights reserved