O pár dní neskôr Jimin oznámil, že Jungkooka zoberie do kaviarne, kde Taehyung pracoval.

„Prečo?" spýtal sa Taehyung skôr, než si to stihol rozmyslieť. Bolo skoro ráno, pripravoval sa do práce a ešte nemal kávu, takže ešte tak dobre nerozmýšľal.

„Pretože tam bude Yoongi?" Pretočil Jimin očami, akoby to bola tá najočividnejšia vec. „Vždy tam je vo štvrtok."

Taehyung vypľul zubnú pastu a pozrel sa na seba do zrkadla. Jimin sa opieral o rám dverí a so založenými rukami na hrudi a samoľúbym úsmevom na perách ho sledoval.

Povedz mu nie, povedz mu nie, povedz mu nie...

„Dobre." To bolo všetko, čo Taehyung povedal, pretože za posledné dni sa rozhodol so svojím zmýšľaním skoncovať. Bolo zrejmé, že Jimin musel mať dôvody, prečo si nevybral jeho. Taehyung chcel byť dobrým kamarátom. Chcel rešpektovať Jiminové rozhodnutie, aj keď sa mu celá tá myšlienka zdala absurdná, no čokoľvek Park Jimin chcel, tak to získal.

Taehyung vošiel do malej kaviarne, ktoré sa nachádzala hneď za rohom kúsok od kampusu. Vďaka ostrému zvuku zvončeka nad dverami, Hoseok zdvihol hlavu a rozžiaril sa. Taehyung mu odpovedal rýchlym zamávaním, potom sa prezliekol do pracovného oblečenia a pripojil sa k nemu.

„Yoongi tu nie je?" spýtal sa Taehyung, rozhliadajúc sa po prázdnej miestnosti.

„Nie," povedal Hoseok a oprel sa o stenu. „Povedal, že bude trochu meškať."

„Môžem...?" Taehyung sa naňho pozrel šteňacím pohľadom, ktorý ľudí prinútil, aby mu dali čokoľvek chcel (Taehyung si celé roky myslel, že je to jeho tajná superschopnosť, no Jimin povedal, že vyzerá ako idiot).

„Môžeš," povedal Hoseok, pretočil očami a Taehyung poskočil k notebooku a spokojne zajasal. Rýchlo doňho strčil USB a v kaviarni sa ozval zvuk piesne 'Ok' od Crayona Popa (Taehyung si mohol takmer predstaviť Yoongiho znechutený výraz, ak by práve vošiel dnu).

„Ah, toto som potreboval," blažene si povzdychol a pohyboval hlavou v rytme hudby. „Tento týždeň bol peklo."

„Prečo?"

„Uh... škola, veď vieš, aké to je," mávol nad tým rukou Taehyung a snažil sa zmeniť tému. „Blížia sa skúšky a ja uvažujem o začatí svojej plnohodnotnej kariéry ako striptér."

„Ty ako striptér? Prosím ťa, ako keby si na to mal," zdvihol obočie Hoseok.

„Čo to má, kurva, znamenať?" spýtal sa potichu Yoongi a aj keď prišiel do kaviarne o pätnásť minút neskôr, privítal ho pohľad na Taehyunga, ktorý sa obtieral o metlu, zatiaľ čo Hoseok sa zúfalo snažil nesmiať.

„Tae našiel svoje skutočné povolanie," podarilo sa mu precediť pomedzi chichot, zatiaľ čo Taehyung pristúpil k Yoongimu, pohyboval bokmi zo strany na stranu a popadol ho za golier kabátu.

„Vážne, koľko by si mi zaplatil?"

„Za to, aby si odo mňa vypadol? Moje celoživotné úspory," zavrčal Yoongi a odstrčil ho od seba. Ignoroval jeho našpúlenie pier a prišiel k pultu, položiac na zem tašku a potom sa posadil na stoličku.

„S tebou nie je absolútne žiadna sranda," zakňučal Taehyung, odložiac metlu do rohu a išiel k pultu. Oprel sa oň, poklepkával prstami po jeho povrchu a civel na Yoongiho. Yoongi sa naňho rýchlo pozrel, než si vytiahol zápisník a pero. Začal si niečo čmárať a ignoroval, že Taehyung sa k nemu nakláňa stále bližšie a bližšie.

„Rozumiem," povedal z ničoho nič Taehyung a narovnal sa. Popadol nádobu s mliekom a prázdny pohár.

„Latte s bielou čokoládou a karamelom," oznámil a začal peniť mlieko. „Plus, nakoniec posypať škoricou."

„Toto nie je spôsob, akým si prevezmem svoju kávu," zamrmlal Yoongi, nespúšťajúc pohľad zo zápisníka. „A ty to vieš."

Taehyung mu vyplazil jazyk (no predtým sa uistil, že sa Yoongi nepozeral. Nechcel mať totiž posledné želanie pred smrťou) a začal mu pripravovať nápoj. Vždy, keď prišiel, snažil sa prísť na to, čo Yoongimu môže chutiť a vždy ignoroval jeho nudný zvyk objednať si čiernu kávu.

Hoseok si povzdychol, znížil hlasitosť hudby a zmizol v druhej miestnosti, než zamrmlal niečo o skutočnej práci.

„Ta-dah!"

Taehyung pred neho položil pohár s kávou. Yoongi mu ušetril jeden rýchly pohľad, než pokrčil plecami.

„Toto nie je spôsob, ako si prevezmem svoju kávu," zopakoval, takže Taehyung išiel šálku vziať, no Yoongi bol rýchlejší a jeho ruku odstrčil.

„Ale keď už si ju spravil," povedal a pritiahol si pohár bližšie k sebe. „Bola by škoda ňou plytvať, nie? Plus ani som si za ňu nezaplatil."

„Vlastne by sme sa mali o tomto porozprávať," naklonil sa k nemu Taehyung. „Som si istý, že vieš, že za to, čo piješ, musíš zaplatiť. Kapitalizmus, bro. Výmena tovaru za peniaze, je to jednoduché. Všetci sme bezvýznamné figúrky toho životného štýlu, ale mal by si začať platiť."

„Jebem nejaký kapitalizmus," vypľul Yoongi, než si odpil. Tvár sa mu skrútila, zamrmlal niečo o cukrovke, no nedovolil, aby mu Taehyung šálku znovu vzal. Vážne, Yoongi bol taký čitateľný.

Taehyung ho práve išiel napomenúť, keď sa ozval zvonček pri dverách. To ho prinútilo otočiť hlavu a nasadiť priateľský úsmev, ktorým zákazníka privíta. No pri pohľade, ktorý sa mu naskytol, jeho úsmev trochu ochabol.

©mucha [ao3]
All rights reserved