„Kurva," povzdychol si Jimin, než popadol Taehyunga za golier košele a pritiahol si ho k sebe.

Keď sa ich pery stretli, nevybuchli žiadne ohňostroje, no na tom nezáležalo, ani na fakte, že to bolo jemné a cudné, pretože to bol Park Jimin, kto ho bozkával. Boli to ruky Park Jimina, ktoré mal vo vlasoch, bola to hruď Park Jimina, ktorá sa dotýkala tej jeho. Na chvíľu zabudol na všetko ostatné; fakt, že sú v Yoongiho kuchyni, jeho žiarlivosť, keď videl spolu Jimina a Jeongguka, dokonca aj svoje vlastné meno. Na okamih nebolo nič iné, len Jiminove pery, Jiminove ruky a Jiminov citrónový šampón. Keď sa Taehyung odtiahol, musel sa prichytiť stola, aby zabránil tomu, ako veľmi sa mu pod nohami krútil celý svet.

„Ja, uh," prehltol, „stále som trochu zmätený... bolo to... skvelé, áno, naozaj skvelé, plus tvoje schopnosti v bozkávaní, ale..."

„Oh bože, ty si taký hlúpy," zamrmlal Jimin, jeho ruky skĺzli z Taehyungových vlasov späť k jeho golieru a zľahka ním zatriasol. „Najradšej by som ťa... udrel, ak by som ťa nechcel znovu pobozkať. Ako si si mohol myslieť, že som tebou znechutený?"

„Ale... povedal si..."

„Povedal som, že s tebou nikdy nebudem môcť robiť všetky tie veci, pretože by boli falošné a kurva, som do teba zamilovaný už celé roky. Bol som znechutený sebou, pretože som si uvedomil, že aj keď som sa snažil tieto pocity potlačiť, nefungovalo to. Všetci tí chalani, s ktorými som chodil... chcel som sa preniesť cez teba," Jimin si oprel čelo o Taehyungovo plece. „Snažil som sa nahovoriť si, že ich môžem milovať tak ako teba, pretože som sa bál, že by si ma od seba odstrčil, ak by si to vedel. A kurva, keď si začal hovoriť o držaní za ruky a bozkávaní... máš predstavu, aké bolestivé by bolo vidieť, ako by si predstieral, že ma máš skutočne rád a potom by sme išli domov a správali by sme sa, akoby sa nič nestalo? To, čo si povedal... myslel som si, že nikdy nedostanem šancu a mučilo ma to, musel som ísť preč."

„Oh," povedal Taehyung, pretože celý svet sa mu jednoducho pozastavil. „Oh."

Bojoval s nutkaním sa prefackať; bol naozaj taký slepý? Myslel si, že dokáže Jimina prečítať, no tak úplne to nebolo. Celý život sa mu zrazu otočil hore nohami a hoci to bolo desivé, bolo tiež vzrušujúce myslieť si, že aj po tých rokoch ho Park Jimin môže stále prekvapiť. To ho nútilo uvažovať nad tým, čo môže ešte očakávať. 

„Kurva, nemôžem tomu uveriť... bol som taký vystrašený, že by si na to prišiel a začal ma nenávidieť. Nemohol som ťa stratiť, tak som... tak som si snažil nahovoriť, že som zamilovaný do niekoho iného, ale... vždy si to bol ty."

Jiminov hlas pomaly stíchol, no úsmev, ktorý vyslal Taehyungovým smerom, bol taký široký, plný nádeje a dôvery, že Taehyung neodkázal potlačiť zakňučanie, ktoré mu uniklo z hrdla. Bola tu len jedna vec, jeden malý detail, ktorý ho neustále trápil, pretože celá táto vec sa zdala byť príliš dokonalá na to, aby to bola pravda.

„Ale... čo Jeongguk?"

„Čo?"

„Videl som vás... na tej párty," zamrmlal Taehyung a zamával rukou. „Veď vieš, v kuchyni?"

„Oh," Jimin niekoľkokrát zažmurkal. „Povedal som ti, bol spitý ako prasa. Tiež som nebol úplne triezvy, takže sme trochu spolu pomotali,, ale je to iba môj kamarát. Súhlasil s celou tou vecou, pretože má crush na jedného chalana z hodín tanca a chcel ho prinútiť žiarliť. Medzi nami sa nič nestalo, to, čo si videl, bolo... Chcel si skúsiť bozkávanie a vtedy som nebol pri zmysloch, tak sme to skúsili," dodal Jimin s jemným náznakom zahanbenia v hlase.

©mucha [ao3]
All rights reserved