Namjoon sa nad tým pousmial a otvoril ústa, aby niečo povedal, no Yoongi ho umlčal prísnym pohľadom. Taehyung bol rád, že Yoongi je jeho kamarát, pretože by bolo desivé, mať ho za nepriateľa – no, pravdupovediac, stále sa ho bál, či boli kamaráti alebo nie. Yoongi vyzeral, že by mu nerobilo problém niekoho zabiť. Taehyung mal nepríjemné podozrenie, že v tomto prípade bolo úplne v poriadku súdiť knihu podľa obalu.

„Choď nájsť Jina," povedal Yoongi. „Predtým ťa hľadal. Hovoril niečo o tom, že chce dnes večer skúsiť niečo nové. Možno mal na mysli putá, trochu som to prepočul, ak mám byť úprimný."

A očividne Namjoona mohli obrať o rozum iba kinky jeho priateľa, pretože nabral ružový odtieň, niečo si popod nos zakoktal, zvrtol sa na päte a zmizol v dave.

„Dobre, hovor," povedal jednoducho Yoongi a ukázal hrdlom fľaše na Taehyunga.

„Ja len," povzdychol si Taehyung a podoprel si hlavu rukami. „Je to mätúce, ja neviem. Čo sú vlastne pocity? Prečo ich máme?"

Yoongi niekoľkokrát zažmurkal a pohľadom prepaľoval Namjoonov chrbát. Napokon si povzdychol, naklonil hlavu a zamrmlal: „Toto nebudem riešiť za teba, dieťa."

„Nie, mám na mysli..." frustrácia Taehyungovi zovrela hrdlo. „Len... prečo si sa s Jiminom stavil?"

Yoongi chvíľu mlčal a skúmavo ho spoza mihalníc sledoval. Napokon si odpil z fľaše a pokrčil plecami.

„Mám Jimina rád, je dobrý človek. Zaslúži si, aby sa už, kurva, dal s niekým dokopy a prestal sa sabotovať..."

„Čo tým, sakra, myslíš?" vyštekol Taehyung, pravdepodobne až príliš nahlas, súdiac podľa toho, ako sa všetci v kuchyni prestali rozprávať a zmätene sa naňho pozreli. No on bol príliš unavený na to, aby sa o to zaujímal, alkohol v žilách len podporoval jeho zlosť.

Taehyungov výbuch Yoongiho nijako nezaskočil. Stále sa naňho pozeral, v pohľade mal iskru podobnú záujmu a prstami pomaly poklepkával po pohári.

„Stále to hovoríš, ale čo to vlastne znamená? Ako sa Jimin sabotuje?"

„Nemyslíš si, že je trochu divné, že doslova ani jeden z jeho vzťahov nefungoval? To, že si vyberá chalanov, ktorí nie sú preňho dosť dobrý a zahrnie ich pozornosťou, čo spôsobí, že odídu ešte rýchlejšie, myslíš si, že je to len tak?"

„Čo to má, kurva, znamenať," zavrčal Taehyung a cítil, ako zaťal ruky v päsť. Vstal zo stoličky, naklonil sa nad stôl a pozrel sa Yoongimu do očí.

„Naozaj mu dávaš za vinu tých kreténov? Jimin je... je skurvene dobrý, bro. Je skvelý. Je... pamätáš, kedy som takmer zomrel na mononukleózu a Jimin bol jediný, kto mal dosť odvahy na to, aby sa o mňa postaral? Alebo, keď zostal hore celú noc, aby tebe a Namjoonovi pomohol so skladbou? Alebo, keď pomohol Jinovi presťahovať sa? Je to anjel, bro. Zaujíma sa, miluje cítiť sa potrebný, miluje robiť druhým radosť. Je to chyba?"

„Nikdy som nepovedal, že je to chyba. Jediné, čo hovorím, je to, že možno zachádza do extrému, pretože vie, že to núti ľudí utekať do kopcov."

„Oh, prosím ťa," povzdychol si Taehyung a prekrížil si ruky na hrudi. „Jednoducho rád prejavuje náklonnosť, je to normálne. Navyše to celý čas robí so mnou a nenúti ma behať nikde."

„Hovorí sa, že," uškrnul sa Yoongi a zdvihol obočie, „najväčšia tma je pod lampou. Sranda, však?"

Taehyung zastonal, cítil, ako mu z tela hnev vyparuje. Otočil sa na stoličke a rukou si pretrel tvár.

„Yoongi, nesnažím sa o lístok do Téb, tak ma ušetri svojich tajných rébusov."

„Povedal som ti, že to za teba riešiť nebudem."

„Nemusíš nič riešiť, len... kurva," zakňučal Taehyung, zvesil hlavu a oprel si čelo o stôl. „Ja neviem, ja, kurva, neviem. Všetko je to strašné a najradšej by som zomrel."

Yoongi si povzdychol. Kútikom oka sledoval, ako ho Taehyung sleduje, ako si sadol na stoličku oproti nemu a nohy si s hlasným zadunením vyložil na stôl.

„Nie je to príliš hygienické," zamrmlal a miesto čela, si o stôl oprel líce. Drevený povrch ho chladil na tvári a naraz nebola myšlienka zomierania taká hrozná, ako by mala byť.

„Vyzerám, že ma to zaujíma? Počúvaj, vec je o tom, že na to musíš prísť sám. Nemôžem ti povedať svoj názor, pretože potom povieš, že ťa o tom presviedčam alebo iné sračky, čo máš vo zvyku."

„Presviedčať o čom?"

Yoongi si pridusene povzdychol. S trochou šťastia čoskoro Taehyunga asi uškrtí a na všetky problémy bude môcť zabudnúť. Krátko sa zamyslel nad tým, či by Jimin na pohrebe plakal, možno by sa i sám hodil na rakvu a melodramaticky by na ňu búchal päsťami a vzlykal nad tým, že Taehyung bol príliš mladý na to, aby opustil tento krutý svet.

„Úprimne, si ten najhlúpejší človek, akého poznám. Dobre, povedz mi, kedy si začal premýšľať o význame pocitov? Kedy sa stali mätúcimi?"

Taehyung si oprel bradu o stôl a na chvíľu o svojej odpovedi premýšľal.

„Nechaj ma hádať," pokračoval Yoongi, hojdajúc sa na stoličke dozadu a dopredu, sústreďujúc sa na oškrabovanie etikety z fľaše. „Bolo to vtedy, keď Jimin začal chodiť s Jeonggukom, však?"

„Uh, áno..."

©mucha [ao3]
All rights reserved