Wolfie:

Za nami je už september. V škole je stále toho veľa, na Elixíroch stále spolupracujem s Jamesom, ktorý si stále neodpúšťa svoje žartíky a už si to aj niekoľkokrát aj pekne odskákal ! Nie, nenechala som ho tak ľahko vyviaznuť.

Valeria je z Cama stále nesvoja. Na začiatku bol Came takmer vždy pri nej a snažil sa jej zalíškať. Valeriu to, ale iritovalo. Stála som pri Camovi aj pri nej. Niekedy to bolo už neznesiteľné. Raz som sa hádala s jedným, potom s druhým. Chcela som byť pre oboch oporou, no asi to bola chyba...

,,Merlin, myslíš, že som blbá ?" kričala po mne Valeria v jej a Katinej izbe. Kate na nás len nemo civela.

,,Áno, si blbá ! Nepoznáš ma predsa pár dní ale niekoľko rokov !"  vyprskla som.

,,Prečo si na jeho strane ? Prečo mu pomáhaš ?" rozhadzovala rukami.

,,Nie som na jeho strane. Urobil chybu, ale snaží sa ju napraviť ! On ťa miluje !" jačala som.

,,Však so mnou zaobchádzal horšie ako so sovou !" vyštekla.

,,Baby, hádam sa nechcete hádať kvôli chalanovi." zasiahla Kate.

,,Vieš, čo je tvoj problém ? Že nedokážeš odpustiť ! Snaží sa." šplechla som Valerii do tváre, ignorujúc Kate.

,,Ty ho len brániš ako pes svoju kosť ! Prečo nemôžeš stáť pri mne ?" zavyla Valeria.

,,Ty si sa zbláznila ?! Že nestojím pri tebe ? Vy ste totálny idioti ! Ak nepočúvam tvoje nadávanie a skučanie na Cama, tak počúvam jeho zúfalstvo a hnev na teba ! Mám toho akurát dosť ! A len ma obviňuj, že obraňujem Cama ! Vyriešte si to konečne. Dajte sa dokopy, alebo sa rozíďte ! Hotovo !" kričala som rozzúrene.

Tí dvaja sú chorí. Tak to buď hodia za hlavu, alebo sa rozídu. Merlin, tá pauza ničí nie len ich, ale všetkých naokolo ! Ak sa teraz aj Came na mňa rozčúli, preplieskam ich oboch !

Postavila som sa so zdvihnutou hlavou a zamierila som ku dverám. Zhlboka som sa nadýchla a pozrela na naštvanú Valeriu. Jej oči sa neprirodzene leskli a ruky zatínala do pästí.

,,Vyrieš si to sama !" zavrčala som a zaplesla za sebou dvere.

Preletela som cez spoločenku a utekala do svojej izby, kde som sa pripravila na metlobalový tréning. James nezabudol na svoj sľub a o tréningoch som skutočne vedela ako prvá. Schmatla som metlu a chcela vyraziť, no v spoločenke ma čakal môj bratranec.

,,Wolfinka-" začal, no ja som mu podráždene skočila do reči.

,,Nechaj ma ! Mám tréning." zavrčala som a prebehla okolo neho.

Utekala som na ihrisko. Bola som tam prvá, ale bolo mi to jedno. O chvíľu dorazil Dylan s Charliem a potom došli všetci ostatný.

,,Fajn, na začiatok sa trochu zahrejeme, keďže nám začína zima." uškrnul sa náš kapitán, no ja som sa nezasmiala.

Ja, Lily a Dylan sme mali triafať obruče a Charlie sa snažil zabrániť gólu. Aj tak som sa ani raz netrafila. Kate s Fredom odpaľovali dorážačku a James chytal zlatú strelu. Keď ju chytil, čo bolo o chvíľu, začal nás komandovať. Najskôr si vzal do parády Freda s Kate a potom sa vrhol na nás.

,,Charlie, musíš sledovať aj prihrávky !"

,,Dylan to bolo dobré. Veľmi dobré. Lily trošku viac sily !"

,,Wolf ! Poriadne ! Nemáš Charliemu prihrávať !"

Povzdychla som si a Charlie mi nahral späť. Prikývla som a na metle preletela pár metrov. Opäť som hodila loptu, no teraz ani nedoletela k obručiam. Lily ju schmatla a nechápavo na mňa pozrela.

,,Wolfie ! Však teraz sa ani nepriblížila k obručiam." zamračil sa na mňa James a ja som neprítomne prikývla. Celý tréning som bola mimo.

,,Pre dnes končíme ! Asi bude búrka. Tak si radšej pohnite." rozpustil Chrabromilčanov James a všetci vďačne utekali do klubovne.

Z oblohy začali padať kvapky, no mne to bolo ukradnuté. Lietala som hore dole a čo najrýchlejšie. Snažila som sa na nič nemyslieť, no nebolo to ľahké. Neznášam, keď sa hádam s Valeriou alebo Kate. Aj s Camom to je strašné.
Tí dvaja sú v poslednej dobe hrozní. Came sa mi stále sťažuje, Valeria to isté. No Valeria po mne aj útočí a dnes sa to proste vyhrotilo. Zahryzla som si do pery a letela ešte rýchlejšie. Kvapky dažďa mi zmáčali vlasy, tvár aj metlobalový dres.

,,Wolf !" ozvalo sa za mnou.

,,Nechaj ma !" zavrčala som cez plece, no stíhač ma dobehol.

,,Wolf, poď dole ! Blbé počasie si ešte užiješ. Ale dnes nie." nedal sa odbiť James.

,,Je to v pohode. Nie je tak strašne." silene som sa zasmiala, keď sa ozval hrom a na oblohe sa zjavil blesk.

,,Wolf, je debilná viditeľnosť. Spadneš !" kričal James cez prudký vietor a dážď, ktorý bol čím ďalej tým hustejší. Mal pravdu a tak som radšej pristála.

,,Poďme !" prehodil cezo mňa svoju bundu a chytil ma za ruku.
Začínala mi byť zima. Studené kvapky ma chladili na tvári aj na chrbte. Stekali mi po vlasoch a razili si cestu k mojej koži.

Opäť zaburácal hrom a oblohu v diaľke preťali blesky. Zdvihla som zrak a toto prírodné divadlo sledovala. Počasie celkom výstižne premietalo môj hnev. Aj príroda sa hnevala. Vetrom bičovala stromy, ale aj nás.

James ma objal okolo pása a pritískal ma k sebe najviac ako sa dalo. Nebránila som sa, práve naopak. Takto spolu v objatí sme kráčali až do hradu.

Na chodbách nebol nikto, všetci boli zalezení vo svojich izbách, možno spoločenkách. No, aj keď sme sa dostali do hradu, nezohriali sme sa, pretože steny Rokfortského hradu sú studené. Stále v objatí sme kráčali smerom k mojej izbe. Zamrmlala som heslo a s Jamesom sme vybehli po schodoch až do mojej izby. Okamžite som sa vyzula a James nasledoval môj príklad.

,,Vďaka." zamumlala som a vrátila mu jeho bundu. Len sa na mňa usmial a ja som vykročila ku kúpeľni. Schmatla som niekoľko uterákov a osušiek. Vrátila som sa do izby a hodila ich Jamesovi.

,,Hneď sa vrátim." usmiala som sa a vzala jednu osušku, tričko a tepláky. Vbehla som naspäť do kúpeľne, aby som sa rýchlo usušila a prezliekla do čistého. Mokré oblečenie som zavesila na radiátor a vrátila sa do izby.

,,Veci si môžeš za-ou !" nedokončila som vetu, pretože mi zrak spadol naňho.

James sa uškrnul a prehrabol si ešte stále trochu mokré vlasy. Jeho veci boli hodené na jednu kopu.

Stál predo mnou len v boxerkách. Vystavoval na obdiv svoju namakanú sexy postavu a on si bol dobre vedomý svojej príťažlivosti.

,,Čo je ? Však si ma takto videla niekoľkokrát. Stále ťa to vzrušuje ?" žmurkol na mňa a ja som sa okamžite spamätala.

,,Len to. Veci si daj do kúpeľne." zamrmlala som. Prikývol, zobral tú hromadu do rúk a zmizol v kúpeľni. Keď vyšiel rozbehol sa a zvalil sa na moju posteľ.

,,Máš strašne skvelú posteľ, Wolf." zamrmlal spokojne.

Vyvaľoval sa v posteli len v boxerkách a blažene sa uškŕňal. Usmiala som sa a šťuchla doňho nech sa posunie. Urobil mi miesto a vliezol pod paplón.

,,Merlin, to je pohoda." zamumlal a vykukla mu spod paplóna hlava.

,,Si blázon." pousmiala som sa a on sa posadil. Milostivo sa podelil o paplón, takže sme spolu sedeli na posteli pod mojím paplónom.

,,Wolf, čo sa deje ?" spýtal sa odrazu. Prekvapene som naňho pozrela.

James:

,,Wolf, čo sa deje ?" spýtal som sa a ona na mňa pozrela tými jej búrkovými očami.

,,Nič." zamrmlala a odvrátila tvár. 

,,Wolf, no ták ! Priznajme si, že teraz sa ti na tréningu vôbec nedarilo." nedal som sa odbiť a ona len zavrtela hlavou a pousmiala sa.

,,Nepýtam sa ako kapitán, pýtam sa ako priateľ." pritisol som sa k nej bližšie a chytil jej bradu medzi prsty. Donútil som ju tým pozrieť mi do očí. Neskutočne moc som ju chcel pobozkať. Sladko ma vábila a ani o tom netušila. Aj by som sa nechal zlákať, keď sklonila tvár a odvrátila sa. Povzdychol som si, no objal ju.

,,Ty vieš, čo je medzi Camom a Valeriou ?" zamrmlala ticho.

,,Rozišli sa, nie ?" zamračil som sa, lebo som absolútne nechápal, o čo sa teraz jedná a čo to má spoločné s mojou láskou. Wolf zavrtela hlavou a ja som nechápavo na ňu pozrel. Povzdychla si a zrazu sa slová z nej začali sypať.

,,Je to len pauza. Came spravil chybu, bral Valeriu ako samozrejmosť, bol s ňou so zvyku a až keď ju stratil, osvietilo ho, že ju stále miluje. Ona zase miluje jeho, ale zbytočne to celé komplikujú ! Came sa len sťažuje niekedy aj útočí po mne. Dnes som sa pohádala s Valeriou a dopadlo to tak, že som po nej zvrieskla, nech si to vyrieši sama a bežala som na tréning. Prečo si tí dvaja nevedia sadnúť a porozprávať sa ?! On spravil chybu a ľutuje to, ona mu buď odpustí, alebo ho pošle k vode."

Počúval som ju veľmi pozorne. Tá situácia ju rozčúlila a zjavne som bol prvý, ktorému to povedala. Cítil som pri tejto myšlienke príjemné teplo na srdci. Verí mi. Dôveru je mi. 

Nie som práve zvyknutý, aby som musel o ženské srdce bojovať. Mne sa skôr baby zaliečajú a snažia sa stáť po mojom boku. Alebo keď už som sa ja o niektorú pokúšal, padla mi k nohám do týždňa. To bolo najdlhšie, ako som sa usiloval. Nikdy som nemal problém získať ktorúkoľvek sa mi zažiadalo. Stačilo pár pohľadom, úsmevom, sem-tam letmý dotyk a dievča sa chytilo. 

No, pri nej je to iné. Wolfie nikoho k sebe len tak nepustí. Ani ja som sa cez noc nestal pre ňu Jamesom. Vždy som bol pre ňu ten arogantný idiot Potter. Chalan, čo ju len provokuje a lezie jej na nervy. Ešte aj počas nášho nedobrovoľného výletu sa so mnou vedela šťavnato pohádať. Až časom som k nej našiel cestu a už ju nechcem stratiť. 

Miesto akýchkoľvek teraz zbytočných slov som ju objal a ona si hlavu schovala do mojej hrude. Sklonil som sa k nej a pobozkal ju do vlasov. Cítil som ako rozčúlene dýcha, aj to ako jej bije srdce. Vyzerala taká krehká a zraniteľná pre okolitý svet. Nemohol som si pomôcť, cítil som potrebu ju chrániť pred všetkým a pred každým. Pevne som ju k sebe privinul a za túto chvíľu som bol šťastný. 

Bol som zo seba prekvapený, že mi od dievčaťa stačí len objatie. Nemusím ju bozkávať, hrať s ňou hru tiel... Nevravím, že by sa mi aj to s Wolfie nepáčilo, merlin a ako ! No, teraz mi úplne stačilo toto objatie. To, že mi dôveruje.

,,Merlin, já...prepáč mi to. Nechcela som..." zdvihla sa odrazu a zahanbene sklonila tvár, akoby urobila niečo zakázaného. Akokoľvek som sa snažil nezasmiať, rozosmial som sa. Wolfie po mne strelila pohľadom a ja som sa ešte viac rozosmial.

Schmatol som ju okolo pása a hodil sa s ňou do mäkkých perín. Prekvapene vykríkla a následne sa rozosmiala. Snažila sa ma odtisnúť, ale to som jej nedovolil. Smiali sme sa a váľali sa v perinách ako šialení. Wolfie sa mi snažila uniknúť, no ja som si ju strážil a opustiť posteľ sa jej ani po 15 minútach nepodarilo. Nakoniec som ju uväznil pod sebou a ruky jej držal nad hlavou. 

,,To nie je fér !" zaskučala pobavene.

,,Ale, slečna Malfoyová, čo sa rozčuľujete ?" uškrnul som sa.

,,Lebo ste ma uväznili pod vami, pán Potter." pristúpila na moju hru.

,,Nedali ste mi na výber."

,,Ja vám ? Nebuďte smiešny ! Nezdá sa vám, že sa to stáva až moc často ?" nadvihla pobavene obočie.

,,Vravím, že je to osud ! Osud, krásna slečna ! A vy to veľmi dobre viete." žmurkol som.

,,Vy a ten váš osud ! A čo keby ste ma teraz prepustili ?" prevrátila Wolfie očami, no úsmev jej neopúšťal tvár.

,,A čo za to dostanem ?" vyjednával som opäť a Wolfie zúfalo zakňučala.

,,Robíš si srandu ? Zlez ! Dolu !"

,,Čo som pes ?" nadvihol som pobavene obočie, ,,Pokiaľ viem, ty tu máš príbuzných psích kamarátov." 

,,A chceš, aby ťa zvalil vlk ? Tak radšej pekne zlez. Neviem, ako sa to povie v parselčine." odvetila mi na oplátku. Zasmial som sa, no pustil ju a posadil sa. O chvíľu už aj ona sedela a upravovala si chvost.

,,Môžem mať otázku ?" opýtal som sa, kým si zapínala vlasy do chvostu.

,,Nie, perverznú." odvetila a ďalej pokračovala vo svojej činnosti.

,,Čo si sa tak odtiahla ?" bol som zvedavý a jej klesli ruky do lona.

,,Ako to myslíš ?" odvetila otázkou.

,,Wolfie !" povzdychol som si, ,,Dobre vieš, čo tým myslím."

,,Och. Ja len... Nerada sa takto uhm...sťažujem..." priznala a mne zamykalo kútikmi úst, no teraz som sa ovládol.

,,Wolf ! Ty sa nesťažuješ. Len si uľavíš." pohladil som ju po chrbte.

,,To znie akoby som bežala na záchod." zamrmlala a ja som sa rozosmial. Opäť som ju objal a ona priam akoby zamrzla.

,,Čo je ? Som prítulný." uškrnul som sa a pozrel na ňu.

Zaškerila sa a zrazu po mne skočila. Spadol som do perín a ona si na mňa obkročne sadla. Môj dych sa zrýchlil. Jej ruky sa zapreli o moje plecia a jej nohy sa zakvačili k mojim bokom. Víťazne sa uškrnula a naklonila sa ku mne. Moje srdce bilo ako o závod. Wolfie sa zvodne usmiala a priblížila sa k môjmu uchu.

,,Teraz som vyhrala ja." zapriadla a odtiahla sa. Vstala z postele a zamierila k šatníku.

,,Čo si ideš po nejakú sexy šteklivú spodnú bielizeň ? To sa teším." založil som si ruky za hlavu.

,,Nie...Nič chlapčenské nemám. Skús si dať toto !" hodila po mne niečo biele a mäkké. Pozrel som na to a uškrnul sa.

,,Ty si taká dobrá, že mi daruješ svoj drahocenný župan ? Som poctený." uklonil som sa.

,,Požičiam." žmurkla a zívla.

,,Moja princezná by už hajinkala ?" chápavo som sa usmial.

,,Tak za prvé, nie som tvoja princezná a za druhé, podaj sa !" šťchla do mňa a ja som jej urobil miesto.

,,Jeej ! Budeme spať spolu ? Môžem tu zostať ?" hodil som na ňu šteňací pohľad.

,,Som príliš lenivá ťa vyháňať z mojej postele a ani som ti neusušila oblečenie." zamrmlala a zakutrala sa pod perinu. Otočila sa ku mne a ja som sa usmial.

,,Spi." zamrmlala a opäť si zívla.

,,A bozk na dobrú noc ?" žmurkol som na ňu a ona zavrela oči, no zavrtela hlavou.

,,Nepokúšaj šťastie, James. Ešte stále môžeš skončiť na podlahe." zamumlala. Uškrnul som sa, no neodolal. Objal som ju okolo pása a vtisol jej jemný bozk na čelo. Spokojný sám so sebou som zatvoril oči. Ako mi toto chýbalo. Wolfie je so mnou v jednej posteli. Krajší koniec dňa som si nemohol predstaviť.

Aloha !

Tak, toto je ehm...ja ani neviem ako túto kapitolu nazvať. Taká, fakt o ničom. Lo siento.

Názov kapitoly je z jednej pesničky od Kryštofa a tieto slová z nej sa mi na kapitolou až šialene hodili :)

Muchas gracias za všetky reads, komenty a VOTÍKY. <3 Milujem Vás, mi Amor !

Inak, všimla som si, že twister sa Vám páčil a pýtali ste sa, či bude aj fľaša. Mám nápad, že by sa mohli zahrať :D Mno ako chcete. ;) Môžte mi aj napísať, aké úlohy by ste tam chceli alebo aké otázky na pravdu. ;)

Tak zatiaľ adios vlci, mačky, polobohovia, čarodejníci, upíri...
*CleoDeFuego*