Aloha ! Lo siento, že kapitolu pridávam až teraz pričom mala byť skôr, ale jednoducho som aj ja mala toho dosť. Nedobrovoľne som prežívala Wolfine pocity a nemala chuť dopísať kapitolu, ktorá bola skoro hotová dávnejšie. Lo siento, ale nasilu písať nedokážem a keď už, je to hrozné a táto kapitola je dosť dôležitá.

Opäť sa musím poďakovať mojim novias. Bez Vás by som sa asi skutočne zbláznila a len vy ma držíte nad vodou. Len vďaka Vám stojím na nohách. Amigo, Rosalinda, Novia, Mi Corazón :* Te Amo ! Bez Vás by som sa k písaniu nedostala ani len po mesiaci.

Tak, teraz si užite túto kapitolku všetky moje čítajúce zlatíčka, ktoré to stále nevzdali :D Myslím, že sa Vám bude páčiť, teda veľmi v to dúfam. :D Na obrázku máte Jamfie :D Nie je to najlepšie, ale tak snaha sa cení :D A navyše kapitolu máte poriadne dlhú :D Te Amo, mi Amors :* *CleoDeFuego*

Wolfie:

Ráno som sa zobudila s krásnym pocitom. Bolo mi dobre, teplo a cítila som sa zrazu taká ľahká. Tak, keď som mala taký krásny sen, no nemala by som fajn náladu ?

V tom sne za mnou večer prišiel James a povedal mi všetko, ako bolo. Že to bol len obrovský omyl a potom... No, pomilovali sme sa.

No, zrazu som zacítila na sebe niečí pohľad. To ma Albus prišiel skontrolovať ? Pomrvila som sa a zacítila som menšiu pálivú bolesť. Ticho som zaskučala a privinula som sa k prikrývke. Na prikrývku je to, ale akési pevné a vôbec to nie je ako deka. Rozhodla som sa otvoriť oči. Tie moje sa stretli s čokoládovými a ja som sa usmiala. Takže to sen nebol.

,,Ako dlho si ma obzeráš ?" zamrmlala som s úsmevom.

,,Ako som vstal." odvetil jednoducho.

,,Ako si spala ?" zaujímal sa, ,,Ehm... Nebolelo to potom ?"

,,Som v poriadku." odvetila som a dotkla sa jeho tváre.

,,Takže to nebol sen ?" opýtala som sa a on prikryl svojou dlaňou moju ruku na jeho líci. Zavrel oči a usmieval sa.

,,Nie." odpovedal a ja som sa trošku pomrvila, pričom som zložila ruku z jeho tváre. Na jazyku ma pálila otázka, ale nevedela som, ako ju položiť. Viem, asi prehnane veľa uvažujem, ale tak...

,,James ?" oslovila som ho a on sa usmial, aj keď oči mal zatvorené.

,,A-ako to teraz je ?" zamrmlala som a on otvoril oči, pričom sa pobavene uškrnul. Skvelé Wolfie, trápnejšia si byť už nemohla. Bravó ! James sa nadvihol a rukou si podoprel hlavu. Pohladil ma po tvári a priblížil sa ku mne.

,,Kráska, teraz sa ma už nezbavíš. Po tom všetkom, čo sa stalo sa len tak nenechám." žmurkol.

,,Takže, my dvaja ?" začala som a James sa rozosmial. Nadvihla som obočie, čo ho asi ešte viac pobavilo.

,,Merlin, Wolf ! Ty si neskutočná ! Ale dobre, poviem ti to po lopate." uškrnul sa. ,,Sme spolu. Teda, ak nemáš námietky."

,,Vieš, že si sa rozhodol chodiť s Malfoyovou ?" nadvihla som obočie s úsmevom.

,,Som si plne vedomý, koho milujem." šepol oproti mojim perám a chystal sa ma pobozkať, keď nás vyrušilo prudké otvorenie dverí. Zjačala som a schovala sa Jamesovi do hrude a zároveň som sa snažila splynúť s perinou, pod ktorou ležím.

,,James Sirius Potter ! Zbláznil si sa ?! Povedal si mi, že jej potrebuješ vysvetliť, ako sa veci majú ! Ty klamár, pretiahol si ju !" vrieskal rozčúlene Albus.

,,Hej, braček, to nie je pravda. Teda... Tak celkom." bránil sa James so smiechom a jednou rukou ma objímal okolo pliec.

,,Tak nie je ! Ahá ! A čo majú potom znamenať tie kusy oblečenia po celej izbe ?!" kričal ďalej Albus a ja som sa trošku pootočila.

,,Al, prosím ! Som v poriadku ! Bolo to dobrovoľné." zapišťala som a Albus tam stál ako obarený.

,,Albus, čo je zlé na tom, že som v posteli so svojím dievčaťom ?" uškrnul sa James a ja som sa pri jeho slovách usmiala.

,,Och...aha. Takže, všetko v poriadku ?" zisťoval a ja som zamrnčala, pričom sa James rozosmial.

,,Áno, Al ! Ale teraz prosím choď. Ja na sebe nič nemám !" skríkla som zúfalo a Albus sa zachechtal.

,,Okej, ale ten neporiadok si upracete. Nech vám to vydrží hrdličky. Ale toto už..." mrmlal.

,,Sa nezopakuje. Albus, skutočne by si mi mohol dopriať súkromie." zasmial sa James.

,,Ja za to nemôžem. Už tretí krát ! Merlin !" krútil Albus hlavou a zavrel dvere.

,,Tretí krát ?" zamračila som sa na Jamesa, ktorý si rozpačito vošiel do vlasov.

,,Nemusíme to rozoberať. Predsa vieš o mojej sukničkárskej minulosti." jemne ma pobozkal na nos a ja som sa pousmiala. Vymotala som sa z jeho objatia a zabalila sa do deky, pričom som šla nájsť niečo na seba.

,,Nemusíš sa schovávať." zasmial sa James a ja som po ňom hodila ponožku.

,,Neprovokuj." uškrnula som sa a zavrela sa do kúpeľne, kde som si urobila všetku tú hygienu. Keď som vyšla, vystriedal ma James. No, skôr ako zmizol v kúpeľni, vystrčil hlavu a uškrnul sa.

,,Láska, mohla by si mi potom, prosím, doniesť tričko ? Bude dole, kde si ho zo mňa strhla." usmial sa. Úsmev som mu platila a prikývla. Páčilo sa mi, keď ma nazval láska.

Zamierila som do spoločenky a už som chápala Alove obavy. Vyzeralo to skutočne tak, akoby sme sa s Jamesom utrhli z reťaze a vyspali sa spolu priamo na gauči alebo na podlahe... Uškrnula som sa a dala sa do upratovania. Pozbierala som knihu a čokoládu, ktorú som v rozčúlení hodila po Jamesovi, našla som prútik a jednoduchým reparo som opravila šálku a potom aj vyčistila škvrnu na koberci. Čokoládu, knihu aj šálku som odložila a pozbierala veci po zemi. Vybehla som do izby a svoje veci hodila na posteľ. Jamesove tričko som chytila do rúk a zaklopala na kúpeľni.

,,No ?" ozvalo sa.

,,Máš ho na stoličke, za dverami." zakričala som mu.

,,Okej, vďaka !" zakričal naspäť. Vzala som svoje veci a upratala ich. Myslela som na včerajšok.

Možno by sa niekomu zdalo, že to bolo úplne šialené skončiť s Jamesom v posteli po tom, čo som mu neverila a čo sa stalo. Ale ja som mu uverila. Uverila som jeho slovám a verím im. Miluje ma a včera večer som to videla a cítila. Ak by ma chcel len na sex, prečo by sa mi to silou mocou snažil vysvetliť ? Prečo by sa bál, či mi ublíži ? Prečo by sa zachoval tak ako sa zachoval ? Navyše ho poznám a verím mu.

A vtom mi došlo bolestné priznanie. Ja som tá, čo to pokazila. Ja som mu chcela ublížiť. Nezaslúžim si ho. Toľko som robila pre to, aby som zabudla na city, ktoré k nemu chovám a pritom som si len nedokázala pripustiť, že by on, James Sirius Potter, mohol ku mne niečo cítiť. Kate mala pravdu, keď vravela, že som si niečo zle vysvetlila. Pozrela som von oknom a z oka mi vypadla slza. Ako som mohla byť len taká hlúpa ?! Ako veľmi som mu len ublížila ? Merlin, všetko ma tak mrzí a keby som mala časovrat, vyfackám svoje minulé ja a prinútim sa spamätať.

Vonku za oblokom padali pomaly, pomaličky snehové vločky, ktoré sa čochvíľa pridajú na zem k snehu, ktorý už pokrýval zem a oznamoval príchod Vianoc. Pamätám sa, ako pred dvoma rokmi ma James vytiahol na metle a zvalil ma do snehu.

Ležala som pod ním na chrbáte a on sa diabolsky uškŕňal. Prišlo mi to hrozne vtipné. Bol celý červený a vlasy mal od snehových vločiek.

,,Tak tebe je to smiešne, čo Malfoyová ?" zasmial sa.

,,Hej. Keby si sa videl !" rehotala som sa ako blázon.

,,Však počkaj !" pokrútil nado mnou pobavene hlavou.

A už som mala celú tvár od snehu. Zvýskla som, ale stále sa rehotala a nemohla som prestať. A ďalšia várka snehu, na tvári aj na krku.

,,P-Potter !" prskala som a snažila sa zbaviť snehu z očí.

Bolo to dosť ťažké, keďže mi Potter chytil ruky a a zdržal mi ich za hlavou.

Cítila som, že sa ku mne sklonil a jeho skrehnutá dlaň mi začala odhŕňať sneh tváre. Kvôli snehu, ktorý bral do rúk, mal ruku studenú a chladnú. Mne to neprekážalo, pretože moja tvár bola taká zmrznutá, že som cítila len jeho dotyk. Žiaden chlad. Zdalo sa mi, že to trvá celú večnosť a predsa to bola nanajvýš minúta.

Konečne mi odstránil sneh z očí a ja som k nemu vzhliadla. Tie jeho sa stretli s mojimi.

Ešte vtedy som bola zaslepená nenávisťou k nemu. Po tvári mi stiekla slza ticho a pomaly ako vločka za oblokom. Ľutovala som všetko. Keby som nebola taká chladná a nedôverčivá. Prečo som za ním vlastne nešla a neskríkla po ňom, či sa nehanbí ?! Ušetrila by som si mesiac bolesti. No, ale ja som bola presvedčená o svojej pravde. Myslela som, že je klamár a pokrytec. A pritom som ja tá zlá.

A predsa mi povedal tie krásne slová, ktoré myslela vážne. Ale prečo ? On by mohol mať ktorúkoľvek a predsa si vybral mňa a ja si to nezaslúžim.

,,Ach, sprcha, to je krása. Tak dobre to padne, čo myslíš ?" ozval sa James veselo. Nedokázala som sa naňho pozrieť. Nezaslúžim si ho.

,,Och nie." počula som ho a o chvíľu som cítila jeho mocné paže ako ma zozadu objímajú okolo pása. Bradu si položil na moje rameno a jeho dych ma pošteklil na tvári.

,,Wolf, láska, čo sa deje ?" zamrmlal. Opatrne som sa vymotala z jeho objatia a otočila sa mu tvárou. Vyzeral znepokojene.

,,Ja len... Ako ma môžeš po tom všetkom milovať ?" opýtala som sa a nedokázala mu pozrieť do očí.

,,Wolf, o čom to hovoríš ?" nadvihol mi bradu a ja som mu opatrne pozrela do znepokojených čokoládových očí. Merlin, ako som mohla byť taká sprostá ? Po tvári mi stiekla slza, ktorú som nezdržala.

,,James, to všetko, čo som ti urobila... Ignorovala ťa alebo sa správala odporne len kvôli svojej hlúposti. D-dokonca som chodila s Tomom len, aby si trpel aspoň z časti ako ja. Chcela som ti ukázať, o čo si prišiel. Chcela som zabudnúť, že k tebe niečo cítim... Merlin, mrzí ma to. Tak veľmi ma to mrzí, James. Pochopím, ak by si ma už nikdy nechcel vidieť. Ja si totiž nezaslúžim muža ako si ty." vzlykla som a on ma objal okolo bokov. Oči sa mu leskli a ja som sa cítila ešte horšie.

James:

Wolfie ma prekvapila a jej slová sa ma dotkli. Ako sa môže niečo také pýtať ? Ako môže niečo také vypustiť vôbec z úst ? Milujem ju a to sa nezmení. Áno, vytrpel som si mnoho, ale to ma len upevnilo v tom, že je to skutočne silná láska, ktorú k nej cítim. Objal som ju okolo bokov. V očiach ma štípalo, ale nič mi z nich nespadlo.

,,Wolf, nebudem ti klamať. Bolelo to. Bolelo ma to, keď si si ma nevšímala alebo si začala chodiť s Allenom. Ale stále som nestrácal nádej. Najväčšia rana bola, že mám vypadnúť z tvojho života. Nedokážem ťa nechať ísť, Wolfie. Nedokážem to." priznal som a ona ticho vzlykla. Slzy jej zmáčali tvár a ona ich ticho nechala tiecť. Mne samému sa slzy tlačili do očí a ani neviem, či si udržím tvár.

,,Ale aj ja som urobil mnoho chýb. Nezazlievam ti to. Po tom, čo si si vypočula, aj keď nie celé sa ti nečudujem. Muselo to vyzerať, že som ten najväčší bastard pod slnkom. Ale ja som sa mal viac snažiť. Pokúšať sa ťa prinútiť hovoriť, nech na mňa vykričíš, čo všetko sa deje. Miesto toho som sa pobil s Moonom a potom sa začal správať ako kretén. Prepáč mi to, Wolfie." zamumlal som a sklopil zrak.

Nie je na vine len ona. Ja som sa mal viac snažiť. Zistiť, čo sa deje. Naháňať Albusa, aj keď sa mi vyhýbal, prinútiť hovoriť Kate, Valeriu, Arianu...kohokoľvek. Ale ja som to neurobil. Miesto toho som začal hrať jej hru. Mohol som to všetko zastaviť, keby som sa viac snažil, ale neurobil som to.

Cítil som jej dotyk na svojom líci a zdvihol som zrak. Jej oči boli plné sĺz a ja som musel zažmurkať, aby nevypadli aj mne. Vedel som ale, že to nezvládam. Stojí tu predo mnou a plače kvôli mne. Len kvôli mne a ja zase čochvíľa kvôli nej.

Sklonil som sa k nej a spojil naše pery v jedny. Pobozkal som ju jemne, no zároveň zúfalo. A keď mi bozk oplatila, už som to nevydržal a jedna slza vypadla aj mne spod zavretých viečok. Naše bozky boli jemné, zúfalé a no, mokré a slané, keďže Wolfie už mala celú tvár zmáčanú a ja som sa k tomu evidentne blížil.

Keď sme sa od seba odtiahli, Wolfie sa mi hodila do náručia a pevne ma objala. Stisol som ju a nehodlal ju len tak pustiť. Rozvzlykala sa a aj mne pár sĺz ušlo, aj keď som nechcel. Pocity si človek nevyberá, nech je kýmkoľvek.

,,Mrzí ma to, James ! Tak moc ma to mrzí ! Nehnevaj sa na mňa. Prosím, odpusť mi. Prepáč mi to, prosím." šepkala pomedzi vzlyky a ja som si ju pevnejšie stisol a tvár jej zaboril do vlasov.

,,Nemám sa prečo hnevať, láska. Ty mne prepáč." šepol som a pobozkal ju do vlasov.

Objímali sme sa dlho, ale ani jeden z nás nechcel toho druhého pustiť. Nepustím ju. Už nikdy ju nepustím. Nikdy sa jej nevzdám. Podarilo sa mi zahnať všetky slzy a len ju objímal. Po chvíli už jej dych nebol trhaný a celkovo sa upokojovala. Jemne som ju hladkal po chrbte aj po vlasoch a len ju k sebe tisol. Odtiahla sa odo mňa a pozrela mi do očí. Slabo sa usmiala a nadvihla. Nežne ma pobozkala a ja som jej bozk ani nestihol oplatiť, keď sa odtiahla.

,,James, milujem ťa." šepla a ja som sa pousmial.

,,Aj ja ťa milujem, Wolfie." odpovedal som jej šeptom. Pohladil som ju po jej zlatých vlasoch a pozrel jej do očí.

,,Ako si si mohla myslieť, že ťa prestanem milovať len kvôli jednému nedorozumeniu ? Wolf, ty si tak krásna nie len zvonku ale aj zvnútra. Urobila si len jednu veľkú blbosť." povedal som vážne a ona po mne strelila vyplašeným pohľadom.

,,Získala si si srdce toho neznesiteľného idiota, ktorého si nenávidela." neubránil som sa úsmevu a Wolfie sa usmiala.

,,Myslela si si, že ti to len tak prejde ?" usmial som sa na ňu a zotrel jej poslednú zatúlanú slzu. Z Wolfinho hrdla vyšiel úprimný smiech.

,,Tak za všetko môžem ja ?" nadvihla pobavene obočie.

,,A nie snáď, ty moja zlodejka ? Ukradla si mi srdce a čakala si, že ja to len tak nechám ?" uškrnul som sa na ňu a ona ma jemne tresla po hrudi.

,,Ty mi máš, čo hovoriť !" usmiala sa.

,,To mám, láska." brnkol som jej po nose a ona očervenela.

,,Pekne to znie." zamumlala si skôr pre seba, ale ja som to počul.

,,Pre teba len to najlepšie, láska." pobozkal som ju do vlasov. Objala ma okolo krku a jemne ma pobozkala. Bozk som prehĺbil a pritiahol som si ju bližšie k sebe. Skutočne sa stávam na jej bozkoch závislý. Keď sme sa od seba odtiahli, pohladil som ju po tvári a usmial sa.

,,Raňajky, už nestíhame a na obed si asi počkáme. Nepôjdeme sa najesť priamo do kuchyne ?"

,,Môžeme." prikývla.

Chytil som ju za ruku a preplietol si s ňou prsty. Vybehli sme z komnaty prefektov a ja som Wolf viedol cez tajné chodby, aby sme boli pri kuchyni, čo najrýchlejšie. Cestou sme nestretli nikoho. Asi sa flákajú v klubovniach alebo sa chystajú do Rokvillu.

Zastali sme pred obrazom s ovocím a ja som pošteklil hrušku, ktorá sa zachichotala, no pustila nás do kuchyne. Pozrel som na Wolf a ona sa usmiala. Vošli sme do kuchyne. Okamžite k nám pribehol známy škriatok.

,,Shorty !" usmial som sa naňho.

,,Dobrý deň, pán James. Dobrý deň, slečna." uklonil sa nám škriatok Shorty.

,,Shorty, toto je moje dievča, Wolfie Malfoyová !" predstavil som ich a Wolfie si čupla k Shortymu, ktorému s úsmevom podala ruku.

,,Ahoj."

,,Slečna Malfoyová." uklonil sa jej škriatok, pričom sa jej nesmelo dotkol.

,,Len Wolfie." zasmiala sa Wolf.

,,Ako si želáte, slečna Wolfie." usmial sa škriatok.

,,Shorty, prosím ťa, doniesol by si nám niečo pod zub. Trošku sme zmeškali raňajky a do obedu sa nám čakať nechce." požiadal som Shortyho a ten okamžite s úsmevom prikyvoval a odbehol. S Wolf sme si sadli k stolu. Škriatkovia nás zvedavo pozorovali, keď jeden z nich dobehol k nám.

,,Slečna Wolfie !" zapišťala škriatka.

,,Millie." usmiala sa aj Wolf.

,,Už je vám lepšie ?" púlila na nás svoje očká Millie.

,,Oveľa." prikývla blondínka a Millie ju jemne pohladkala po nohe a potom odcupkala medzi ostatných.

,,Ty si tu už bola ?" nadvihol som obočie a Wolf prikývla.

,,A je, že ťa prekvapím." zasmial som sa. ,,Tak teraz budem musieť vymyslieť niečo iné." zamrmlal som.

,,Možno." žmurkla. Shorty k nám dobehol aj s niekoľkými škriatkami a doniesli nám čaj a o chvíľu na to aj zemiaky s mäsom a aj pár zákuskov.

,,To všetko nezjeme." bránila sa Wolfie. ,,Pridajte sa k nám."

,,Slečna Wolfie je veľmi láskavá, ale Shorty musí pracovať." uklonil sa Shorty.

,,No, ták, Shorty. Na chvíľku. Prosím." pridal som sa a Shorty na mňa rozpačito pozrel.

,,Shorty ďakuje, ale nemôže." uklonil sa škriatok a utiekol.

,,Blíži sa obed a oni si nedajú povedať." zavrtel som hlavou a Wolfie sa usmiala. Dali sme sa dojedla a mlčali sme. Sem tam sme zdvihli zrak a oči sa nám stretli. Nepotrebovali sme slová, aby sme sa cítili spolu dobre.

,,Merlin, ja už nevládzem." vydýchla Wolfie a oprela sa o stoličku.

,,Som na tom rovnako." zasmial som sa a potľapkal sa po bruchu.

,,Inak, prečo ste boli vlastne s Lily stanovať ?" nadhodila Wolf a ja som na ňu pozrel s úškrnom.

,,Rodičia si mysleli, že sa doma nudíme a Albus bol na stáži. Otec s mamou nás vyhnali do prírody aj s ujom Ronom a tetou Mionou. Takže tam boli aj Rose s Hugom a dokonca prišiel aj Teddy s Victoire. No a dopadol som tak, že som bol v stane s Rose a Lily. Hugo sa vždy niekam zatúlal a ja som trpel ženskou spoločnosťou." odpovedal som a Wolf sa rozosmiala.

,,Tak trpel ?" zasmiala sa.

,,Áno. Teba asi Scorpius nenaháňal s nožom, čo ?" bránil som sa a Wolf vyvalila oči.

,,To teda nie. Ale prečo to Lily urobila ?" uškrnula sa a ja som vedel kam tým mieri. Ide na to teda obkľukou. Ale keď chce pravdu, má ju mať.

,,Wolf, veľmi dobre viem, kam tým mieriš." zasmial som sa a ona očervenela, pričom sklopila zrak.

,,Len som Lily oblial vodou a no, skoro ráno by som ju tak nemal budiť." poškrabkal som sa na zátylku a Wolf vyprskla do smiechu.

,,To nie je vtipné ! Vieš, aká je Lily nebezpečná ?" bránil som sa.

,,Ale tak zaslúžil si si to." smiala sa ďalej a ja som sa k nej naklonil ponad stôl.

,,Nemala by si byť na mojej strane ?" nadvihol som obočie a Wolf sa uškrnula.

,,Myslíš ?" nadvihla vyzývavo obočie.

,,Uhm." prikývol som a chcel ju pobozkať, keď mi niečo vletelo do tváre a Wolfie to nebola. Blondínka vyprskla do smiechu a ja som si utrel oko od torty.

,,Prepáč, ale neodpustila som si to. Koledoval si si o to." nevinne mykla plecami.

,,Vážne ? Takže to chceš takto ?" uškrnul som sa a načiahol sa pre tortu, kým sa ona smiala.

,,Tak toto máš za to, že si ma vystrašila na smrť." nedal som sa a aj ona mala celú tvár od čokoládovej torty. Otvorila ústa od prekvapenia a ja som sa rozosmial.

,,Ty !" zasyčala a hodila po mne ďalší kúsok. Zasmial som sa a postavil sa. Ona tiež a začala cúvať s tortou v ruke.

,,Už ani krok, James Sirius Potter !" uškrnula sa a napriahla ruku s tortou.

,,A prečo by som mal poslúchnuť ?" nadvihol som obočie. ,,Aj tak sa netrafíš."

A to mi torta vletela priamo do líca. Zažmurkal som od prekvapenia a Wolfie sa veselo uškŕňala.

,,Tak toto si nemala, kráska." šibalsky som sa uškrnul a skočil po nej, že sme obaja skončili na zemi, pri stole.

Chvalabohu si netresla hlavu. Smiala sa ako o život a naťahovala ruky k stolu. Skôr ako som jej ich mohol chytiť mi do tváre vletel banán. Potriasol som hlavou a začala po mne útočiť hroznom. Smiali sme sa a ja som nahmatal posledné zvyšky torty, ktoré som jej hodil do tváre. Wolf si zotierala z očí krém a hľadala ďalšie ovocie. Vedľa nás zrazu spadla miska s ovocím a to popadalo na zem. Wolf skríkla od prekvapenia a ja som sa len uškrnul.

,,Niečo máš tu." prešiel som jej prstom po perách a Wolf vydýchla. Ruky si dala nad hlavu a usmiala sa.

,,Aj ty." nedalo jej to a zotierala mi kúsky torty z pier ako ja jej pred tým. Usmial som sa a sklonil sa k nej. Z vlasov mi niečo spadlo rovno na jej nos. Rozosmiala sa a a vzala bobuľku hrozna medzi prsty. Dala mi ovocie k perám a ja som sa usmial. Zjedol som ho a potom som ju pobozkal. Wolfie mi bozk oplatila a ja som sa pousmial. Jej pery teraz chutili ako čokoládová torta, od ktorej mala celú tvár.

Odtrhli sme sa od seba kvôli kyslíku a navzájom si venovali úsmev. Wolf sa nadvihla na lakťoch a poobzerala sa.

,,A-asi by sme to mali upratať." kývla a ja som sa otočil smerom, kde ukazovala. Mala pravdu. Trošku neporiadok sme urobili. Postavil som sa a pomohol jej na nohy.

,,Teraz to upraceš ty." šepla mi a ja som vyvalil oči.

,,A to už prečo ? Ty si začala !" bránil som sa.

,,Aj ty si včera začal a kto to upratoval ? Ja ! Ty si utiekol do sprchy." odvetila s úškrnom a chcela sa posadiť, ale ja som ju objal okolo pása. Usmiala sa a ja som ju nežne pobozkal na krku.

,,Wolf, láska. Tak mi pomôž." líškal som sa jej a ona sa zasmial.

,,A čo za to ?" vyjednávala a ja som sa rozosmial. Tak, teraz ona chce vyjednávať ? Fajn.

,,Čokoľvek." odpovedal som jej ticho do uška a ona sa usmiala.

,,Fajn." vydýchla a vymotala sa z môjho zovretia. Vytiahla prútik a opravil rozbitú misku. Zbierala ovocie a ja som sa postaral o tie kúsky torty. Potom som jej pomohol pozbierať pomaranče, zvyšky hrozna, banány a jablká.

Rozlúčili sme sa so škriatkami a ešte sa ospravedlnili za ten neporiadok, ktorý sme narobili a vyšli sme na chodbu.

,,Tak a teraz splň dohodu." žmurkla na mňa Wolf a ja som sa uklonil.

,,Čo si želáš ?" uškrnul som sa. Ona pristúpila ku mne a pohladila ma po líci. Akoby mnou prešla elektrina. Jej dotyky ma privádzajú skutočne do šialenstva. Privrel som oči a Wolfina ruka mi prešla ku krku a na plece.

Ten krásny moment Wolfiných dotykov prerušilo ťažisko na mojom chrbte. Prudko som otvoril, ale Wolf predo mnou nestála. Pootočil som hlavu a na chrbte mi sedela práve ona. Uškrnul som sa na ňu a ona ma objímala okolo pliec.

,,Tak hijó, Drak !" skríkla a ja som sa zasmial.

,,To myslíš vážne, láska ?" nadvihol som obočie a ona prikývla.

,,Tomu ver." usmiala sa a ja som sa zasmial.

,,Ako chceš." uškrnul som sa a s Wolfie na chrbte som sa rozbehol po chodbe, späť do komnaty.