Aloha ! ♥Táto kapitola asi mnohých poteší :D Je pomerne dlhá, takže sa pohodlne usaďte, vezmite čaj, popcorn a hurá na čítanie. Kapitola je pre všetkých, ktorí toto čítajú a dostali sa sem. No, špeciálne pre Ann2031. To ona vytvorila ten nádherný cover. Muchas gracias :*

Som zvedavá na názory. Kapitola mi príde čudná, ale vzhľadom na Wolfinu povahu... No, aj tak dúfam, že sa bude páčiť. Muchas gracias za všetko, mi Amors. Te amo ! ♥ *CleoDeFuego* 

James:

Pomfreyová sa k nám okamžite vrhla a začala sa o nás starať.

,,Vyviazli ste z toho, našťastie len s niekoľkými škrabancami a jedným vyvrtnutým členkom. Mali ste pekelné šťastie !" zatlačila nás do postelí. Vtisla obom lektvar na spanie do rúk a my sme ho kopli do seba.

,,Pán Potter, vy sa ráno po raňajkách, odoberiete za pani riaditeľkou. Slečnu Malfoyovú si tu ešte nechám." povedala a odišla do svojej kancelárie. Ja som sa potichu postavil a pritiahol svoju postel k Wolfinej. Hodil som sa na ňu a cítil ako elixír začína spĺňať svoj účel.

,,Teraz si ty tá zranená." unavene som sa uškrnul.

,,Teraz. Zväčša to bývaš ty." usmiala sa so zavretými očami.

,,Wolf ?" ozval som sa.

,,Hm ?" znela odpoveď.

,,Môžem ťa chytiť za ruku ?" usmial som sa s prižmúrenými očami. Ešte som nechcel zaspať.

,,Na čo ?" zašepkala a zívla.

,,Keby náhodou." zamumlal som a jednu ruku som dostal medzi nás. Wolfie mi už neodpovedala a ja som myslel, že už zaspala, no zrazu som zacítil jej dotyk. Usmial som sa a preplietol si s ňou prsty.

,,Vždy tu budem pre teba." zamumlal som.

,,Tiež stojím pri tebe." bolo posledné, čo som od nej počul, než som sa prepadol do bezsenného spánku. Ako si som tušil, že tento boj s Ethanom odštartoval novú éru medzi mnou a Wolf.

***

Ráno som sa zobudil vcelku oddýchnutý na slnečné lúče. Otvoril som oči a zbadal anjelskú tvár. Usmial som sa a posunul sa k Wolf bližšie. Pozrel som na naše prepletené prsty a usmial som sa. Rukou som ju jemne pohladil po líci a ona sa pousmiala. Veľmi neochotne som sa opatrne vymotal z jej jemného dotyku. Vstal som z postele a natiahol sa. Pomfreyová mi nachystala uniformu a ja som sa prezliekol. Práve spomínaná prišla aj s táckou raňajkami. Usmiala sa na mňa a potom pozrela na Wolf.

,,Najedz sa a potom utekaj za McGonagallovou." usmiala sa na mňa a odišla. Vzal som si chlieb a zahryzol sa doň, pričom som stále hľadel na Wolf.

Čo ak Thanatos predsa len ujde z Azkabanu ? Priazeň dementorov si raz získala, tak prečo by sa jej to nepodarilo znova ? Navyše musí sa jej uznať, že to mala premyslené. Ako to, že ju tak ľahko chytili po tom, čo unikala ? V čom je pes zakopaný ? Čo ak...? Ale nie !

Vyletel som z ošetrovne, akoby ma naháňalo stádo kentaurov. Utekal som za našou riaditeľkou. Mohla by mi pomôcť rýchlejšie poslať odkaz otcovi. Cole je síce rýchla sova, ale či je dostatočne rýchly. Zastal som pred chrličom a zamumlal heslo. Odskočil a ja som bral schody po troch. Vletel som do riaditeľne, kde som sa zarazil. Tak dúfam som, že mi McGonagallová pomôže, ale toto je až strašidelné. Merlin, číta myšlienky ?!

,,Och, už si tu. Sadni si, prosím ťa." pousmiala sa na mňa riaditeľka, ale ja som tam stál ako primrznutý.

,,O-otec ?!" vykoktal som prekvapene. Oco sa usmial a posunul si okuliare na nose.

,,James, mal by si nám povedať, čo sa stalo v tom lese." povedal oco a ja som klesol na stoličku. Len pred sekundou som mu chcel poslať Cola, aby skontroloval Azkaban a on sa zjaví rovno tu !

,,Čo ? Ako ? Prečo ?" jachtal som trošku dezorientovaný, ale potom som sa nadýchol a spustil svoju teóriu ako tornádo. McGonagallová aj otec vyvalili oči, no otec sa spamätal a položil mi ruku na rameno, čím zastavil príval mojich slov.

,,Spomal, synak ! Pekne po poriadku. Najskôr, čo sa stalo v tom lese. Pokiaľ viem napadol vás Ethan a nie Thanatos." zahľadel sa mi do očí a ja som vydýchol. Zopakoval som mu aj McGonagallovej, čo sa tam udialo, ale dal som si pozor, aby som vynechal to, že je Wolfie zveromág. Otec sa zamračil a McGonagallová stisla pery. Keď som skončil, čakal som na ich reakciu.

,,Nerozumiem, ako sa sem dostal !" zavrtela hlavou riaditeľka.

,,Ešte neodišiel." zamrmlal si otec a potom mu preletel po tvári záblesk poznania.

,,Čo ste vlastne robili v tom lese ?" zavrčal otec a ja som sa nevinne usmial.

,,No ehm...dostali sme trest." previnilo som naňho pozrel a otec ma prebodol pohľadom.

,,Čo si, pre Snapove gate, zas urobil ?!" zavrčal.

,,Mňa a moje gate do toho nemiešaj, Potter !" vyštekol Snapov obraz. Dumbledore sa usmieval popod fúzy. Môjmu otcovi zahoreli uši a chcel sa na Snapa oboriť, ale skočila do toho McGonagallová.

,,Lietal so slečnou Malfoyovou po chodbách. Na metle." odvetila na otcovu otázku a otec na ňu prekvapene pozrel.

,,Zbláznil si sa ?!" skríkol po mne a dal mi pohlavok. Nebolelo to, ale nedopustil som si podráždené zakňučanie. Môj otec na mňa vrhol rýchlym pohľadom a potom sa otočil k riaditeľke.

,,Prezriem les." A zdvihol sa. Ja som pozrel na McGonagallovú a pohľadom ju požiadal o dovolenie. Usmiala sa a kývla mi. Uškrnul som sa a naznačil slovo ďakujem. Rozbehol som sa za otcom.

,,Oco !" zakričal som a on sa otočil.

,,Nemáš byť na vyučovaní ?" nadvihol obočie.

,,Nie." odvetil som a dobehol ho.

,,Idem s tebou !" povedal som rozhodne. Stál som oproti otcovi, ktorého som už prerástol. Pamätám si, ako som sa naňho díval, keď som bol malý. A teraz mu môžem bez problémov hľadieť do očí.

,,Nie." odsekol otec.

,,Otec, ja tiež pôjdem za aurora ! Tiež chcem pomáhať ! Budem bojovať so zlom ! A som dospelý. " zavrčal som. Otec si povzdychol so smutným úsmevom a chytil ma za ramená.

,,James Sirius Potter ! Prešiel som si mnohým a mnohých som stratil. Nikomu by som neprial taký osud. A ty si môj syn. Takmer som ťa stratil. Nedovolím, aby sa ti niečo stalo. Môžeš mať aj 40, stále si môj syn ! Nemôžem ťa stratiť. Ani Ala, Lily, Ginny.. Nikoho !"

Aj keď ma otcove slová hriali, nechcel som sa zase prizerať. Nechcel som stáť ako vtedy, keď som mal 13 a chcel mu pomôcť, no nedovolil mi to. Dobre, vtedy som bol malý zvedavý chalan, ale už som dospelý. Budem sa tým remeslom živiť, merlin ! Nie, teraz nezostanem stáť.

Pristúpil som k nemu ešte bližšie a tuho ho objal. Otec ma objímal tiež. Normálne sa mi slzy hrnuli do očí.

,,Viem, otec. Sakra, prežil som podobným šialenstvom. Ale ja som si už vybral ako aj ty. Budem aurorom a teraz chcem ísť s tebou a toho upíra nájsť. Nestratíš ma !" šepkal som naliehavo.

Odtiahol som sa a zaškeril sa. Otec zdvihol ruku a postrapatil mi vlasy. Zaškeril sa a ja som sa zasmial.

,,Nieledy je až šialené, ako ten čas letí." poznamenal.

,,No, za chvíľu ti budú moje deti sedieť na kolenách !" zasmial som sa a vykročil. Otec so mnou.

,,Tak ty už na deti myslíš ? Nechcel si len prednedávnom vliezť pod sukňu každému dievčaťu ?" nadvihol otec pobavene obočie. Rozosmial som sa.

,,Ale tak, jedna ma predsa len zmenila. Od začiatku školského roka sekám dobrotu." uškrnul som sa.

,,Takže mama mala predsa len pravdu, že jedna ti tak popletie hlavu až sa v tom stratíš." uchechtol sa oco.

,,Uhm a už viem, ako to myslela." prikývol som. Ďalej sme to s otcom nerozoberali. Myslím, že vie, že mi ide o Wolfie Malfoyovú. Možno s tým ani tak nesúhlasí, ale nebráni mi. Neriešil som tú vec s našimi priezviskami. Okej, otec nenávidel Malfoya a Malfoy otca, ale tak možno sa už tolerujú alebo čo. Každopádne je mi to jedno. Pre mňa za mňa, nech je aj Riddlová. 

S otcom som vkročil do Zakázaného lesa a rozhliadli sme sa. Obaja s prútikmi v rukách, pripravený na boj. Aj keď bolo ráno, do lesa sa veľa slnečných lúčov nedostalo. Kráčali sme bok po boku, otec a syn a ostražito skúmali každý kút lesa. 

,,Vieš, ako ho poraziť ?" zaujímal som sa. ,,Zasiahnuť kliatbou ho je ťažké a prakticky nemožné, keďže má tu super rýchlosť."

,,Slnečné lúče." odvetil otec.

,,Slnko zabije upíra ?" nadvihol som obočie a otec prikývol. 

,,Musíme ho dostať na slnko alebo mu zapichnúť kôl do srdca." mykol plecami akoby sme sa bavili o počasí. Môj otec bol niekedy až šialene vyrovnaný. Len som zavrtel hlavou a pokúšal sa toho upírskeho bastarda nájsť.

,,Inak, čo si myslíš o mojej teórií ?" nadhodil som.

,,Naozaj ma štve, že ju hneď nepodhodili dementorom. Len trčí v cele v Azkabane. Ale tiež ma to napadlo. Ten plán mala premyslený. Ona nie je ako Voldemort. Možno, že máš pravdu a plánuje niečo horšie. Možno zháňa nových Smrťožrútov. Nemám z toho dobrý pocit." odvetil otec.

,,Ani ja. Navyše, keď sa tu potuluje ten jej Ethan. Greyback je možno v Azkabane, ale..." vetu som naschvál nedokončil. 

,,Len mi sľúb, James, že budeš opatrný !" pozrel na mňa otec a v lese mal až smrteľne bledú tvár, pričom jeho smaragdové oči len tak žiarili. Len som prikývol. Čo ak sa skutočne niečo veľké chystá ? Thanatos mali podhodiť dementorom alebo ju teda aspoň zabiť. Je nebezpečná, no už jej nedovolím, aby niekomu ublížila. 

Wolfie:

Zobudila som sa nieči tlmený hlas. Oči sa mi otvárať nechcelo, bolo mi dobre, no niečo mi chýbalo. Hneď mi došlo čo. Celú noc som držala Jamesa za ruku. Zažmurkla som, aby som sa poobzerala.

,,Vravím, prečítajme si to aj teraz. Aj tak by nám to určite dovolila." počula som Kate.

,,Už je hore !" vyhŕkla Valeria. Posadila som sa a vošla si rukou do vlasov. Usmiala som sa na svoje kamarátky. 

,,No dobré ráno ! Aj vyučovanie skončilo, kým sa ty zobudíš." zasmiala sa Kate.

,,Kde-?" začala som, ale prerušil ma smiech oboch mojich kamarátok.

,,Čo je ?" nechápala som.

,,Minuli ste sa. Len pred chvíľou odišiel. Ale..." kývla Valeria ku stolčeku. Sledovala som jej pohľad a srdce mi podskočilo. Doslova !

Prekvapene som civela na ten krehký jemný predmet. Bolo to milé. Musela som sa usmiať a vziať do ruky. Na stonke dokonale krásnej modrej ruže bol pripevnený odkaz. Zvedavo som ho začala čítať, keď do toho skočila Kate.

,,Prečítaj to nahlas." uškrnula sa. Zaškľabila som sa na ňu, ale keď mi oči prebehli slová, z mojich úst vyšiel prekvapený povzdych a cítila som tú horúcu červeň v lícach.

,,Čo tam je ?" dožadovala sa Kate.

,,Hm ?" zdvihla som k nej zrak.

,,Čo ti napísal ? Som zvedavá, odkedy sme to s Val našli. Hovor !" zavrčala. Pozrela som aj na Val, ktorá s úsmevom prikývla.

,,Prečítajte si to." podala som im lístok. Bolo to od Jamesa... milé. Skutočne veľmi milé a pekné. Kate nedočkavo schmatla lístok a začala čítať.

Dobré ránko, Šípková ruženka ! Vyspinkaná ? Najradšej by som ťa zobudil bozkom, ale vraj máš oddychovať. Konečne sa poriadne prespíš.

Skutočne ma mrzí, že som ťa do toho zatiahol. Nechcel som, aby to skončilo bojom na život a na smrť. Prepáč. Vieš, že nikdy by som neohrozil tvoj život. Ale ak by nebolo toto hlúpeho žartu, bola by si teraz v poriadku.
Musel som ísť, ale vieš, že sa ma nezbavíš, tak sa čoskoro vidíme. Dúfam, že ruža potešila.

Tvoj Klokan

,,Awww !" zvískla Kate, keď to dočítala a Valeria sa zasnene usmievala.

,,Čo je ?" zamračila som sa.

,,To ani teraz nevidíš ?" zasmiala sa Valeria.

,,Čo ?" nadvihla som obočie.

,,Že je to teba zamilovaný až po uši." prevrátila Kate očami.

,,Nie, len chcel byť milý." odbila som ju.

,,Wolfie !" zaskučala Valeria a Kate ma chytila za plecia.

,,Otvor konečne tie oči ! Pozri sa teraz na všetko, čo si s Jamesom zažila a ako sa zmenil. Ako sa k tebe správa teraz. O čo sa snaží. Porovnaj jeho správanie k tebe a napríklad ako sa správal k Belle, keď boli spolu. Stále si myslíš, že ťa chce dostať do postele ?" pokračovala Valeria.

Ja som otvorila a zatvorila ústa. Aj keď som nechcela, opäť som v hlave prežívala spoločné spomienky s Jamesom. Zmenili sme sa a nie len výzorovo, ale hlavne v správaní sa k sebe. Žeby skutočne to, čo som považovala za jeho provokáciu bola v skutočnosti vlastne uhm láska ? Žeby bol skutočne do mňa zamilovaný ? On ma miluje ?

,,To je šialené." vyslovila som len a snažila sa to všetko spracovať.

Pomaly mi to všetko dávalo zmysel. Tie jeho dvojzmyselné reči, volanie na rande, tie pohľady a navyše jeho pery na mojich. Dávalo mi zmysel aj to, prečo tak vrčí na svojho brata, keď som s Albusom. Dokonca mi došlo aj prečo sa pýtal, či mám niečo s Alom a ten trest. James to urobil schválne. Albus mal pravdu ! James nás určite počul, ako inak by vedel o mojich plánoch na večer ? Ale myslel si, že ide o rande. Že som mala mať včera večer rande s Albusom, jeho bratom. A to sa mu nepáčilo. Žiarlil. On skutočne žiarlil ! V ten večer, keď som na ňom spala mi povedal, že ma má rád. Myslel to tak, že ma miluje ? Dobrotivý Merlin ! 

Moje myšlienky a pocity sa asi odzrkadľovali na mojej tvári, pretože sa Kate rozosmiala a Valeria tiež.

,,Konečne si si to pripustila ? Konečne si pochopila, o čo tomu krásavcovi ide ?" smiala sa Kate.

,,Merlin a ako dlho bude trvať, kým si to ty priznáš ? Vieme, že aj ty k nemu niečo cítiš, inak by si ho za to rande zhodila z astronomickej veže ! Vidíme, ako po ňom pokukuješ." žmurkla Valeria.

,,Baby, ja po ňom nepokukujem !" bránila som sa.

,,Vidím ťa na Elixíroch, Wolfie. Tie vaše letmé dotyky. On je nadmieru šťastný a ty div, že nie si červenšia ako chilli. Wolfie a ty sa fakt nečervenáš !" nedala sa Valeria.

,,Ani pri ňom sa nečervenám !" trvala som na svojom, aj keď aj ja som vedela, že to nie je pravda.

,,A teraz keď si si čítala list ? Červená až na zadku s priblým úsmevom a k tomu si si hrýzla peru. A čo bol prvé, keď si sa zobudila ? Zaujímala si sa oňho !" pridala sa na Valeriinu stranu Kate.

,,To, ale neznamená, že ho milujem !" vyprskla som.

,,A to ako sa oňho zaujímaš ? Keď bol naštvaný, merlinvieprečo, ty si ho zháňala akoby mu šlo o život !" podotkla Val.

,,Teoreticky mu aj mohlo ísť. Šiel k Zúrivej vŕbe." ohradila som sa.

,,To na tom nič nemení, Wolfie ! Prečo ti to je tak zaťažko priznať ?!" zamračila sa Kate.

No, ty kačica ! Bozkáva sa ti s ním dobre a nepopieraj, že by si chcela niečo viac ! Stále si nepochopila, prečo sa hádaš sama so sebou ?!

Ty ! Zalez niekde !

Ty skôr vylez ! Už si pri ňom spala a urobila si si z neho vankúš. A nezabudni na ten sexy striptíz, čo ti predviedol ! Vrrr.

Stále ten jeho sexepeal ? Fajn, je šialene príťažlivý.

Ale tu nejde len o to. Priťahuje ťa aj z inej stránky.

,,Nemám si, čo priznať." vyslovila som.

,,Slečna Malfoyová ? Môžete ísť. Členok bude v poriadku, len ho veľmi nenamáhajte. Možno by vám mohol pomôcť pán Potter." žmurkla na mňa Pomfreyová. Ja som otvorila a zatvorila ústa, zatiaľ, čo baby vybuchli do smiechu.

,,Ďakujem." pípla som a opatrne sa postavila. Vzala som ružu s odkazom do ruky. Hádam ju tu nenechám. Pozrela som na obviazaný členok a povzdychla si. Bol napuchnutý ako balón.

S babami som krivkala k svojej komnate. Aj cestou tam sa ma snažili presvedčiť o tom, že mám ísť s citmi von. Nie !

Napokon to Valeria vzdala a odišla do knižnice.

,,Si v tej knižnici častejšie ako predtým. Stretla si tam niekoho ?"

,,Nie." pípla Valeria a utekala preč. Vymenila som si pohľad s Kate a uškrnuli sme sa.

,,Stretla." zasmiali sme sa a prešli sme vchodom do mojej izby. Tam ma čakalo prekvapenie.

,,Wolf !" vrhol sa ku mne James až som to takmer neustála, no jeho ruky ma zachránili pred pádom. Pritisla som sa k nemu a objala ho.

,,Fakt ma to mrzí, keby som vedel, že..." začal a ja som ho pevnejšie stisla.

,,Nemôžeš za to." šepla som. James si zaboril tvár do mojich vlasov.

,,Dostala si ?" spýtal sa ticho.

,,Pamätáš si to ?" odvetila som.

,,Pamätám si všetko, čo sa teba týka." zamumlal a mne opäť podskočilo srdce.

Uf, v poslednej dobe akosi neovládam seba samú. Čo sa to deje ?

,,Hrdličky, nerada vás ruším, ale máme s Wolfie vážnu debatu, kde vy, páni, nie ste pozvaní." vyrušila nás Kate a ja som rozpačito odskočila od Jamesa.

,,Zlato," zaskučal Fred, ktorého som si všimla až teraz. Objímal Kate zozadu a sledoval  nás.

,,Ee, miláčik. Potrebujem našu milú Malfoyovú trošku prefackať." otočila sa Kate k Fredovi a pohladila ho po líci.

,,Prosím ?!" vykríkol James. Kate prevrátila očami.

,,Nie doslova. Možno teda." žmurkla naňho a pobozkala Freda. Potom ho aj spolu s Jamesom vyhodila z prefektskej komnaty.

,,Tak ! A my ideme hore. Asi som si u teba zabudla lak na nechty." usmiala sa Kate a vykračovala si do mojej izby. Len som zavrtela hlavou a vybehla za kamarátkou.

Kate našla fľaštičku svojho milovaného laku na nechty a spokojne sa uvelebila na mojej posteli. Potľapkala vedľa seba a ja som klesla k nej. Zo svojej kabelky vytiahla ešte pár fľaštičiek lakov rôznych farieb aj s pilníkom a nožničkami.

,,Vyber si." žmurkla a ja som sa usmiala. Tieto posedenia s kamarátkami zbožňujem. Je príjemné rozprávať sa o všetkom a o ničom a pritom si trošku upraviť nechty.

,,Čo to bolo tam dole ?" spýtala sa Kate nečakane.

,,Nič." odvetila som.

,,Jasné. Lebo bežne ho objímaš ako svojho chalana." zatvárila sa Kate kyslo a naniesla si na palec fialový lak. Povzdychla som si.

,,Kate !"

,,Tak mi povedz, čo si myslíš o Fredovi ?" nadhodila nenútene.

,,To vážne ?" nadvihla som obočie.

,,Si moja najlepšia kamoška. Musím vedieť, čo si myslíš o mojom chalanovi." odvetila Kate.

,,No, je fajn. Milý, vtipný a stará sa o teba, čo je dobre, inak by som ho zaškrtila. Je na ňom úplne vidno, že ťa úprimne ľúbi. Navyše ste spolu krásny. Vyzerá ako tvoj manžel." zasmiala som sa a Kate so mnou.

,,A ja tak podobne vidím Jamesa. Je k tebe tak pozorný a láskavý. Vieš ako od teba odháňa Moona ? A vidím ako mu na tebe záleží." uškrnula sa Kate.

,,Jasona ?" nadvihla som obočie. 

,,Áno. Snažil sa k tebe dostať pomaly každý deň, ale James bol proste rýchlejší a Jasona si ani nevidela." mykla Kate plecom a nanášala si skúsenými pohybmi lak. Opatrne zavrela fľaštičku a potriasla rukami.

,,Wolfie, viem, že ti nie je ľahostajný a tiež viem, že svoje pocity skrývaš aj sama pred sebou. Pozri, zahoď tú masku. Aspoň na chvíľu. Zavri oči. No ták zavri ich !" zamračila sa na mňa Kate. Ja som prevrátila oči, no poslúchla ju.

,,Tak. A teraz to všetko zahoď ! Nechaj prehovoriť svoje srdce bez toho, aby si mu zapchávala ústa ! Zhlboka sa nadýchni a nechaj všetky pocity vyjsť na povrch. Nech sú akékoľvek, prekonajú tú priepasť. Zahoď tú masku a nechaj, aby ťa zaplavili všetky pocity. Mysli na Jamesa Siriusa Pottera." pokračovala Kate.

V duchu som prevrátila oči. Chce ma zhypnotizovať alebo čo ? Kate, ty nie si normálna. No, viem, že som v poslednej dobe veľmi zmätená. Z Jamesa, ale hlavne zo seba samej. Niečo silné sa so mnou dialo. Menilo ma to a neľútostne útočilo na moju masku, ktorá ma chráni. Jason ma zlomil aj s ňou, no James ma videl bez nej. Maska ukrýva to, čo skryté byť má. Je to tak ľahšie. Každý Malfoy ju má. Je to naša obrana. Mám dosť toho, že som zmätená zo seba samej a nevyznám sa v sebe. Čo sa to so mnou deje ?

,,Wolfie ?" oslovila ma Kate mäkko. Otvorila som oči a neisto na ňu pozrela. Kate sa jemne usmiala a pohladila ma po ruke.

,,Bozkávala si sa s Jamesom, však ?" zaujímala sa a ja som prikývla. 

,,No a čo ? To vieš." nechápala som.

,,Ale neviem, ako sa bozkáva !" uškrnula sa Kate.

,,Choď za ním a vyskúšaj." odsekla som s úškľabkom. Kate vyprskla do smiechu.

,,Moja krásna, ja som zadaná a verná !" žmurkla. ,,No ták som zvedavá ! Bol to sukničkár, tak preháňaj !"

,,Vášnivo a dravo." zapriadla som a Kate sa rozosmiala. 

,,Ty vieš teda opísať bozk ! Cítila si pri ňom aspoň tie motýle ? Ja som si úprimne myslela, že to spisovatelia nimi preháňajú, že to je len, vieš tak do deja, aby to pôsobilo krajšie. Ale, keď ma pobozkal Fred, tak som pochopila, že je to vlastne pravda." 

,,Uhm." prikývla som, hoci nerada som to priznala. 

,,Aww !" zaskučala Kate a ja som prevrátila očami. 

,,Za to, že sa dobre bozkáva sa ideš zblázniť ?" nadvihla som obočie.

,,Ee. Lebo len takto si mi potvrdila, že k nemu niečo cítiš, moja milá !" ukázala mi ukazovák a pohrozila ním. Ja som to už nevydržala. Koľkokrát mi to s Valeriou bude pripomínať ?! Koľkokrát si to budú myslieť ?! Ani neviem, prečo, ale vyletela som na kate, rovnako ako na Jamesa ráno, keď sme šli na raňajky.

,,FAJN ! FAJN ! James Sirius Potter je diabolsky sexy, milý a láskavý ! Bol ochotný za mňa obetovať život, snaží sa ma rozosmiať, počúva, dobre sa s ním rozpráva. Som rada, keď ma objíme, lebo sa cítim pri ňom v bezpečí a nič ma netrápi ! V živote som sa s nikým tak nebozkávala ako s ním ! Pri ňom som pocítila túžbu, že som mala chuť... ARG ! Kate, on ma možno miluje, ale..." jačala som na celú izbu, stála som na nohách a Kate na mňa civela s vyvalenými očami a spadnutou sánkou. Vtedy som si niečo uvedomila. Žiadne "ale" nie je ! Ono nie je ! 

Moje srdce sa rozbúšilo ako divé a môj dych sa zrýchlil. Nebolo to z kriku. Toto bolo niečo iné. Nové poznanie ma ovalilo po hlave ako keby na mňa spadol balvan ! Klesla som na postel a s vyvalenými očami som rozmýšľala, kedy sa to stalo. Nohy som pokrčila a objala ich rukami. Bradu si položila na kolená. 

,,Wolfie ?" nadvihla Kate obočie.

,,Ako sa to stalo ?" dostala som zo seba a snažila som sa v tom nájsť logické riešenie. Možno, že si to len nahováram.

Gratulujem ! Konečne ! Konečne ! Normálne ti udelím Merlinovu cenu ! Ja ti môžem pomáhať, ale nakoniec na to prídeš pri výbuchu ?! To ti teda ďakujem ! Stačilo ma počúvať a...

Sklapni !

Moje hormonálne ja, ani tak nebolo založené na hormónoch ako na srdci. Všetko som videla teraz akosi jasnejšie. Len, kedy som k nemu začala niečo cítiť ?

Chceš pomôcť ? Myslím, že už na tom nedobrovoľnom výlete sa čosi s tebou porobilo.

Moje divné ja odpovedalo zase niečo skvelého. Ono to skôr bolo postupne. Zdvihla som zrak a všimla si, že Kate na mňa stále pozerá. Vydýchla som.

,,Milujem ho." šepla som takmer nečujne, no vyslovená pravda ma zasiahla ako šíp. Asi ničím som si nebola taká istá ako týmto. James je akýsi chce, ale každý má svoje chyby. Ja teda rozhodne a pár ich nie je. Ale tie chyby ho robia kým je. Poznám ho a nie len toho frajera, ktorého pozná celý Rokfort, ale poznám aj jeho strach, bolesť. Jeho odvrátenú stranu.

Uvedomila som si, že ak by som Jamesa stratila, nezniesla by som to. Zrútila by som sa. Už som ho takmer niekoľkokrát stratila. Hľadel smrti do očí, ale je tu. Ten prudký cit ma zaplavil od korienkov vlasov až po špičky nôh. Pozrela som na svoju kamarátku, ktorá mi vlastne pomohla si uvedomiť, čo sa so mnou deje. Ani neviem prečo, ale do očí sa mi nahrnuli slzy. Otvorila som ústa a s menším úsmevom to opäť vyslovila.

,,Milujem ho."