Mi amor, ja Vás tak neskutočne milujem, že som sa zaťala a napísala Valentínsku časť. :3 Úprimne si myslím, že sa mi moc nevydarila, takže lo siento... Táto kapitola by tu ani byť nemusela, SP malo pokračovať ránom, keď sa Wolfie vráti, ale tak je tu. Nie je dlhá, no hádam to nebude prekážať ;) Dúfam, že si ju užijete a muchas gracias za všetko. Ste najlepší a prajem Vám veľa, veľa lásky :*
Šťastného Valentína, mi amors !
*CleoDeFuego*

Wolfie:

Stihla som sa len osprchovať a obliecť sa do hábitu. Pripla som si ešte prefektský odznak a utekala som dolu schodmi do súkromnej spoločenky, kde ma už čakal Albus Potter. Ten bol aspoň oddýchnutý. Spal, keď sme my ostatní išli do Rokvillu.

,,Ideme na to ?" povzdychol si a ja som sa pousmiala, no prikývla. Nechcelo sa mi. Merlin, tak moc sa mi nechcelo. Chcela by som si ľahnúť a rozmýšľať. Alebo ešte lepšie spať. Spať, spať a spať....

,,Ja pôjdem tadiaľto a ty môžeš ísť opačným smerom." usmial sa Albus a pohladil po ruke. Prikývla som a úsmev mu opätovala. Vydala som sa teda opačnou stranou ako Albus a schúlila sa viac do plášťa. Na chodbách nie je zrovna teplo. Dovolila som myšlienkam, aby si voľne tiekli.

Žeby mala Kate pravdu ? Mohol by James ku mne niečo cítiť ? Nie, však je to smiešne. Je to Potter a ja Malfoyová, to za prvé. Za druhé ma nenávidel a robil naschvály (no, s tými jeho vtípkami neprestal) a za tretie je to casanova. On nemiloval. Jemu nikdy o lásku nešlo, skôr o zážitok. Prečo by on niečo cítil ku mne ? Prečo by sa mal najväčší krásavec Rokfortu zamilovať práve do mňa ? Do osoby, ktorú nenávidel ? Nedáva to zmysel.

Aj keď James sa tento rok ku mne správa nejako inak. Je iný. Správa sa ku mne vcelku normálne, teda na jeho pomery voči mojej osobe. Merlin, však niekoľkokrát ma bozkával a raz...no, ak by som ho nezastavila, skončilo by to aj pri posteľných radovánkach. A dnes sme boli spolu na rande, no ja som to brala ako priateľské posedenie, keďže Kate s Fredom sa stratili vo svojom svete. Alebo ai zo mňa len uťahoval ?

No, čo ak zatváram oči pred jasnou vecou ? Čo ak sa James pokúša získať si ma a nie len do postele ? Miluje ma ? A ak áno, milujem ho tiež ?

Merlin ! Nie ! Ja nie som zamilovaná ! Je to James Sirius Potter ! Kamarát, s ktorým som si prešla peklom. Ani ho nemôžem milovať, však som Malfoyová. Otec by schytal infarkt, ak by som mu Jamesa predstavila ako svojho chalana. Dobrotivý Dumbledore, nad čím uvažujem ?! S Jamesom nechodím a... ani chodiť nebudem ! Je to všetko zvrátené ! Ale...

,,Hej ! Vy tam !" zakričala som a prestala rozmýšľať nad Jamesom. Predo mnou prudko zastali traja Slizolinčania, ktorí sa snažili nenápadne zdrhnúť. Prirútila som sa k nim a všimla si, že medzi nimi aj môj brat.

,,Scorpius ?!" nadvihla som obočie a prekrížila si ruky na prsiach. Scorpius sa nevinne usmial a jeho dvaja kamoši zírali do zeme s úškľabkami.

,,Wolfie !" zatiahol a ja som prižmúrila oči.

,,Nemáš byť náhodou v Slizolinskej klubovni ?! Čo tu robíš ?" vyzvedala som.

,,Nič...len som sa bol s Colom a Marcusom prejsť." zaškľabil sa a ja som mu úškľabok vrátila.

,,Vieš, že som prefektka, však ?" vystrela som sa a preniesla som váhu z jednej nohy na druhú. Scorpius sklopil zrak, no potom na mňa odhodlane pozrel.

,,Wolfie ! Nič sme neurobili, prisahám !" hodil na mňa zúfalý pohľad.

,,Povieš to na nás ?" ozval sa hnedovlasý Marcus.

,,Dáš nám trest ?" zdvihol zrak aj Cole. Vystrela som sa, našpúlila ústa a akože sa zamyslela.

,,To by si neurobila ! Wolfie !" spanikáril Scorpius.

,,Teraz vám to prejde. A len preto, že si môj brat, Scorp. No ak vás ešte raz nachytám, tak toľké zľutovanie mať s vami nebudem ! A teraz padajte do svojich izieb !" hnala som ich a videla som ako sa tým trom uľavilo.

,,Vďaka, Wolfie." usmial sa Scorpius a ja som mu úsmev oplatila.

,,No, teraz bežte, aby vás nenašiel Albus alebo niekto z učiteľov." kývla som a Slizolinčania sa rozbehli. Usmiala som sa a nahlas zívla. Absolútne sa mi nepáči mať nočné hliadky a som skutočne šťastná, že som nebývala prefektka Chrabromilu.

Chodba bola opäť pustá a mne sa so samotou vrátili myšlienky aj k istému stíhačovi. Som z neho zmätená. Neviem, čo si mám o ňom myslieť, teda, čo sa týka milosného života. A neviem, ani či ja k nemu niečo cítim.

Je pravda, že v tej búde som sa nechala strhnúť vášňou, ale sakra, bol to neuveriteľný pocit. Túžila som po ňom. Ale ako veľmi. Tie jeho bozky, dopekla, nikdy som nič lákavejšie nezažila. No, chvalabohu, sa ozvalo moje rozumné ja.

Nie som zmätená len z Jamesa, ale hlavne som zmätená zo seba. Akoby sa so mnou niečo stalo. Nevyznám sa v sebe. Jedno viem, ale isto. James mi nie je ľahostajný...

James:

V noci som sa túlal po chodbách s neskutočne dobrou náladou. Mal som totiž rande s Wolfie Malfoyovou. Hm...možno by som jej mal povedať, že ju milujem. No nie som si istý, či to cíti rovnako. Možno ešte pár overení, či som si ju získal.

Fajn, niekoľkokrát som ju pobozkal, tiež som sa na ňu vrhol, čo nedopadlo úplne podľa mojich predstáv, ale zas to nedopadlo najhoršie. A teraz sme boli na rande. Dobre, nebolo to úplne oficiálne rande, ale bolo to super. Rande to, ale bolo, však ?

Ako som kráčal zbadal som tieň, ktorý sa zakrádal ku mne. Zamračil som sa a vytiahol potichu prútik. Pomaly som kráčal k rohu, za ktorým som čakal. Ak to je nejaký učiteľ je po mne. No, ak je to niekto iný... Kroky sa rýchlo približovali. Bolo tých nôh akosi viac. Tí ľudia kráčali rýchlo. Stiahol som sa do tieňa, keď kroky zastali. Zadržal som dych a čakal, čo sa bude diať. Dopekla, prečo som si nevzal otcov neviditeľný plášť ?

Okolo mňa prešli kroky, no osoby si ma nevšimli. Ale ja ich áno.

,,Die ?" zvolal som polohlasne a dievčatá zastali. Pomaly sa otočili ku mne a Die si viditeľne vydýchla.

,,James." šepla a ja som zamieril k nim. Vedľa nej stáli dve Bystrohlavčanky a jedna Bifľomorčanka.

,,Čo tu robíte ? Vieš, kto má hliadku ?" nadvihol som obočie s úškrnom.

,,Ty ?" zľakla sa Die, no jedna čiernovlasá Bystrohlavčanka ju šťuchla lakťom.

,,Nie je prefekt !" zasyčala.

,,To nie. Ale čo tu, u merlina, robíte v noci ?" usmial som sa.

,,Len tak." nevinne sa usmiala Diina kamarátka z Bifľomoru.

,,No jasné." uškrnul som sa a oprel sa o stenu.

,,A čo tu robíš ty ?" ozvala sa blonďavá Bystrohlavčanka.

,,Túlam sa a možno zájdem za Wolf, keď ju nájdem." mykol som plecami.

,,Neprezradíš nás ?" pozrela na mňa Die a ja som zavrtel hlavou.
,,Len bacha na Albusa a Zloducha. A tiež na Filcha." sprisahanecky som žmurkol a dievčatá vydýchli.

,,Vďaka James." usmiala sa Die a objala ma okolo pása. Sklonil som sa k nej a nežne jej objatie opätoval.

,,A Wolfie je tamtým smerom. Je trošku unavená, ani si nás nevšimla." žmurkla na mňa Die a kráčala s kamarátkami ďalej.

,,Vďaka." usmial som sa a vydal sa smerom, kam ma poslala Die. Kráčal som potichu a vduchu sa tešil, že ju opäť uvidím. No a čo, že je krátko po jednej.

A o chvíľu som ju zbadal. Svietila si prútikom a pomaly kráčala chodbou. Vlasy mala zapletené do vrkoča, z ktorého aj tak vyletelo pár neposlušných prameňov. Usmial som sa a zrýchlil som krok. Keď som bol tesne za ňou, prudko sa otočila a mierila mi prútikom do tváre. Jej oči sa zablýskali a ja som zdvihol ruky na znak kapitulácie.

,,James !" vydýchla a sklonila prútik. ,,Mal by si spať." poznamenala a vzápätí zívla.

,,No unavená si tu ty." uškrnul som sa a ona len mávla rukou.

,,Mám nočnú hliadku." opäť zívla a kráčala ďalej. Dobehol som ju a zboku na ňu pozrel.Nevyzerala dobre. Bola fakt unavená.

,,A čo tak dať si pauzu ?" nadškrtol som, ale ona zavrtela hlavou.

,,To je v pohode." zívla a ja som sa zamračil.

,,Wolf, no ták. Ešte tu niekde spadneš a ublížiš si." zavrtel som hlavou. Uchechtla sa.

,,Neboj sa o mňa, James." mávla rukou. ,,Asi by mi stačila len káva."

,,Ani tá by ťa neprebrala. Wolf, si hore od druhej rána !" protestoval som.

,,Som v poriadku, James." usmiala sa, no ja som sa zamračil.

,,Kde je Albus ? Nehovor mi, že on spí." nadvihol som obočie a Wolf zavrtela hlavou.

,,Je na opačnej strane hradu." odvetila a opäť zívla.

,,Wolf, aspoň na chvíľu sa kdesi zlož." nevzdával som sa, ale Wolfie opäť zavrtela hlavou. To ma nahnevalo a vyšvihol som si ju do náručia. Vypískla, keď mala nohy vo vzduchu a pozrela na mňa.

,,Daj ma dole a bež do postele !" zavrčala, no ja som sa len usmial a zavrtel hlavou.

,,Iba ak s tebou do postele." žmurkol som a ona vyvalila oči.

,,James, mám hliadku, nemôžem spať. Do postele môžem ísť až po štvrtej." bránila sa.

,,Budem strážiť za teba." nedal som sa.

,,James, nemôôôžeš ma vláčiť chodbou." zívla a ja som sa usmial a trošku si ju nadvihol.

,,Tak si dáme prestávku." usmial som sa a našiel som jeden výklenok pri okne.

,,Budeme mať problém. Bež spať, ja to vydržím." mumlala.

,,To vidím." usmial som sa, keď som našiel jednu prázdnu chodbu, kde takmer nikto nechodí. Myslím, že duch Heleny tu vie levitovať. Zamieril som k rohu.

,,No ták. To vydržím, len pár hodín. Bež, prosím, spať." zamumlala opäť.

,,Wolf, mám ťa rád a skutočne netúžim po tom, aby si kdesi od únavy omdlela." šepol som a v duchu sa prefackal.

Mám ju rád ? Mám ju rád ?! Merlin, však ja ju milujem !

Wolfie sa mi oprela o hruď a otvorenou dlaňou sa dotkla miesta, kde mi tlčie srdce. To sa v momente zrýchlilo a zbesnelo. Zavrela oči a ja som sa usmial, pričom som sa snažil upokojiť splašený tep.

,,Hm... Aj ja ťa mám rada, James." šepla a zaspala. Opatrne som skĺzol na zem a oprel sa o stenu. Pozrel som na Wolf, schúlenú v mojom náručí, a jemne som ju pobozkal do vlasov.

,,Ale ja ťa mám viac než rád, Wolf. Ľúbim ťa." zašepkal som takmer nečujne, aj keď ma už nemohla počuť. Sklonil som tvár a zavrel som oči aj ja s pocitom, že ma má aspoň rada a záleží jej na mne. A ktovie ? Možno predsa len ma aj ona miluje. Dúfam...