Jimin sa hlavou opieral o múr, zatiaľ čo čakal. Trvalo asi tridsať minúť, kým nepočul kroky a osoba, ktorú volal, vystúpila.

„Jimin, povedz mi, prečo som tu, pretože viem, že by som sa nezobudil takto skoro pre nejakú sračku."

Jimin si povzdychol a postavil sa mu tvárou v tvár.

„Prepáč. Potrebujem láskavosť."

„Odo mňa?"

„Áno, Yoongi."

Yoongi sa premiestnil.

„Dobre, fajn. S čím ti mám pomôcť?"

„Potrebujem, aby si ma udrel."

„Čo, kurva?"

Jimin si povzdychol a popadol Yoongiho za ramená.

„Potrebujem, aby si ma udrel. Spôsobil som, že si Taehyung myslel, že ho chcem znásilniť, pretože som nepočúval, keď prostest-"

Jimin zastonal, keď ho hodilo dozadu a na tvári pocítil úder. Chytil si tvár a odfrkol si.

„Nemohol si počkať, kým nedohovorím?"

„Jebem ťa, nemal si ma o to žiadať."

Jimin sa usmial, zatiaľ čo si držal tvár.

„Dobre, dosť spravodlivé."

Yoongi pokrútil hlavou.

„Skutočne si ho takmer znásilnil?"

„Nie!" skríkol naraz Jimin, „Nechcel som ho znásilniť."

Yoongimu sa zúžili oči.

„Povedal si, že si nepočúval jeho protestovanie," povedal Yoongi.

Jimin smutne zažmurkal.

„Myslel som si, že sa so mnou iba zahráva."

Yoongi doňho strčil.

„Ty si ten najhlúpejší človek, akého poznám."

„Som vlastne v pokročilej triede."

Yoongi doňho znovu strčil až spadol. Jimin si buchol hlavu o múr a zakňučal, akonáhle sa dotkol boľavého miesta.

„Ow!"

„Čo si asi bude myslieť Jungkook, huh?" spýtal sa Yoongi, keď sa Jimin postavil.

„Nepoviem mu to."

Yoongi nesúhlasne pokrútil hlavou.

„Hlupák. Povedz mu to. Možno ťa udrie aj on."

Jiminovi sa zúžili oči.

„Nehovor mi, čo mám robiť! Viem, že som to pokazil, ale dostal som to, čo som si zaslúžil."

„Vážne?"

Jimin sa naňho pozrel.

Yoongi zdvihol obočie.

„Prestal si?"

Jimin ticho stál. Keby Taehyung nezačal plakať a mlátiť okolo seba, Jimin by ho stále držal. Nemohol premýšľať nad tým, aký bol strašný. V ten moment sa nenávidel.

„Môžeš ma udrieť zno-"

Yoongi nedovolil, aby Jimin skončil skôr, než ho trafil päsťou.

Yoongi ležal na posteli vedľa spiaceho Taehyunga, zatiaľ čo sa pozeral na strop. Vymkol Jimina a povedal mu, aby to tvárou v tvár povedal Jungkookovi, keď sa vráti z posilňovne.

Yoongi vzhliadol, akonáhle Taehyung zažmurkal, otvoril oči a z úst mu uniklo malé zastonanie.

„Ahoj."

Taehyung nadskočil a pozrel sa na Yoongiho, ktorý sa usmieval. Posadil sa a pretrel si oči.

„Čo tu robíš? Kde je Jimin?"

„Ten má prestávku."

Taehyung zdvihol obočie.

„Ehh?"

Yoongi sa tiež posadil.

„Vymkol som ho. Zavolal ma, aby som ho udrel, čo som s radosťou spravil, keď mi povedal, čo spravil."

Taehyung si zhlboka povzdychol a sklonil zrak k prikrývke.

„Je v poriadku?"

„Si v poriadku ty?"

Taehyung k Yoongimu vzhliadol a prikývol.

„Som. Bolo to nedorozumenie."

„To mi je jedno. Je to kokot," povedal Yoongi.

Taehyung pokrútil hlavou.

„Som v poriadku. Na sekundu ma vydesil. Viem, že by mi Jimin nikdy neublížil."

Yoongi hmkol a vstal, na čo aj Taehyung, ktorý potom odomkol dvere a otvoril ich. Jimin sa otočil, akonáhle započul otvorenie dverí a usmial sa, keď uvidel Taehyunga.

„Baby."

Taehyung mu venoval malý úsmev.

„Môžeš vojsť. Yoongi je iba-"

„Hlupák?"

„Išiel som povedať, že je iba príliš ochranársky, ale v poriadku," povedal Taehyung, keď Jimin vošiel dnu. Yoongi za nimi sa zamračil.

Taehyung sa pozrel na Jiminovo udreté oko a zamračil sa, načiahnuc sa a jemne sa ho dotknúc.

„Zaslúžil som si to."

„Zaslúžil si to."

Taehyung si iba povzdychol.

Práve vtedy sa prirútil Jungkook, udrúc dvermi Jimina, ktorý spadol na zem. Yoongi sa nahlas rozosmial a Jungkook sa pozrel za dvere na svojho priateľa na podlahe.

„Oh, nie," zamrmlal Jungkook a zohol sa, aby mu pomohol. Jimin uvoľne ležal, mračil sa mu do tváre a Jungkook ho vzal do náručia.

„Čo sa deje?" spýtal sa Jungkook, nevšimnúc si Jiminovo udreté oko.

„Mal zlé ráno," povedal Taehyung, prešiel okolo neho a pobozkal Jimina na čelo.

Jungkook si potom všimol jeho oko a zvraštil obočie.

„Čo sa mu stalo s okom?"

Taehyung sa iba otočil k Yoongimu, ktorý sa stále smial.

„Oh, čo?" povedal, „Áno, to som ho udrel ja."

Jungkook položil Jimina dole a už sa chytal popadnúť Yoongiho, no Taehyungho zatiahol dozadu.

„Prestaň, Jungkook."

„Ublížil mu!"

Taehyung otvoril ústa, keď vtom ukázal Yoongi na Jimina.

„No, on ublížil Taehyungovi a požiadal ma, aby som ho udrel. Na rozdiel od Jiminových motívov to bolo so súhlasom."

Taehyung sa otočil k Yoongimu.

„Yoongi, nie."

Jimin sa posadil, v tvári zranený výraz.

„Hej! Nemyslel som to tak!"

Jungkook skríkol, aby všetci prestalo rozprávať.

„Niekto to, prosím, vysvetlíte?"

Jimin si odfrkol a postavil sa z postele.

„Dnes som Taehyunga zobudil tak, že som mu vyzliekol oblečenie, aby som mal s ním sex a nevšimol som si, že začal protestovať a skoro som..."

Jungkookovi sa rozšírili oči, hneď ako sa naňho pozrel.

„To je v poriadku," povedal Taehyung, „iba som si na niečo spomenul a preháňal som. Neurobil nič."

Jungkook sa zhlboka nadýchol.

„Som tak nahnevaný," vydýchol, „som preč štyri hodiny a obaja moji milenci si ublížili. Potrebujem minútu na vstrebanie."

Taehyung mu nepustil ruku, neveriac, že Yoongimu neublíži.

„Je to v poriadku," zašepkal Taehyung, „som v poriadku. Jimin je v poriadku, je to iba modrina."

„A ja som ho o to žiadal."

„Dvakrát," dodal Yoongi, nad čím sa Taehyung otočil a naznačil mu, abyzavrel ústa.

Jungkook si iba odfrkol a chytil Taehyunga za ruku. Otočil sa k Yoongimu.

„Nechcel by si odísť? Chcem byť so svojimi priateľmi."

Yoongi ich pozdravil a odišiel.

„Dnes sa naozaj uvoľnilo nejaké napätie," zamrmlal, akonáhle jeho ruka prišla do kontaktu s Jiminovou tvárou. Usmial sa a zavrel za sebou dvere.

©taehyungbby-
All rights reserved