Namjoon usúdil, že ho Jin nenávidí.

Ignoroval všetky jeho hovory, a keď prišiel pred jeho dom, Jin mu zabuchol dvere pred tvárou.

Bol z toho smutný, pretože sa cítil, akoby Jinovi prepadol. Jin bol úžasný a pekný. S nikým ho nemohol porovnať.

Namjoon sedel vo svojom štúdiu a písal nejaké depresívne texty, no potom usúdil, že nemusí byť taký depresívny. Pretože bolo depresívne byť depresívny.

Zabudol na svoju slovnú zásobu, aký bol smutný.

Teraz išiel autom do miestneho baru. Chcel niekam zmiznúť. Najlepšie niekam ďaleko, pretože to bolo to, čo robil jin. Jin s ním už nikdy nebude hovoriť.

Miesto, do ktorého prišiel bol tematický nočný klub s hlasnou hudbou. Nebolo to tam veľké, aby sa hudba nerozniesla všade, takže v ušiach mu znela iba konštanta bás.

Namjoon sa posadil k baru a pil, až kým si nedokázal podopierať hlavu. Všetky jeho myšlienky boli o Jinovi. Bože, bol tak úžasný. Miloval jeho pery.

„Ahojky."

Otočil sa a pozrel sa na strojcu hlasu vedľa seba. Bolo to dievča s fialovými vlasmi a tmavým rúžom. Uškŕňalo sa naňho.

„Huh?" zavrčal Namjoon a zdvihol sa z pultu.

Dievča sa zasmialo.

„Vyzeráš na sračky. Ako sa voláš?" spýtala sa a oprela sa o bar.

Namjoon si odfrkol a prstami sa chaoticky hral s prázdnym pohárom.

„Som 'zbabral som to'."

Dievča zdvihlo svoje tmavé obočie.

„Wow. Si v tom riadne, dobre," povedala, keď si sadla vedľa neho a čakala na Namjoona, kým sa jej zverí so svojimi problémami.

Namjoon zakňučal.

„Kto si ty?"

Dievča sa zasmial a prekrížila si nohy.

„Volám sa-"

„Poďme! Poďme s tým!" povedal Namjoon, aby ju popohnal, na čo si podoprel hlavu dlaňou.

Dievča zdvihlo obočie a zasmialo sa. Pobavene pokrútila hlavou.

„Wow, nemyslím si, že si zaslúžiš vedieť moje meno."

Namjoon si odfrkol.

„Dobre. Tak potom dostaneš moje."

„Si Namjoon."

Namjoon zdvihol zrak a zúžili sa mu oči.

„Už som ti ho povedal?"

Dievča sa znovu rozosmialo.

„Nie. Milujem tvoju hudbu. Som veľký fanúšik."

Namjoon pomaly prikývol a potom zalapal po dychu.

„Počkaj! T si môj prvý fanúšik!"

Dievča sa usmialo.

„Wow, som rada."

„Áno..." Namjoon tam chvíľu sedel a potom sa otočil k dievčaťu.

„Takže, chceš si ísť zašukať?"

„Ding dong!"

Taehyung si kvôli tomu hlasnému hlasu v miestnosti zakryl uši.

„Povedal som, ding dong!"

Jimin otvoril oči a uvidel, ako sa nad ním týči Hoseok. Zastonal a pozrel sa na Taehyunga, ktorý popadol vankúš a zakryl si ním hlavu.

„Čo?" odvrkol Jimin Hoseokovi.

Hoseok zdvihol obočie a naraz zhodil Jimina z postele a ten dopadol na zem. Jimin vyskočil a z postele ich upokojil Taehyung.

„Vstávaj. Potrebujem kamaráta," povedal Hoseok a zľahka kopol do Jiminovho tela na zemi.

„Kokot!" zasyčal Jimin, akonáhle sa postavil, „spýtaj sa Namjoona. Ty už nie si môj kamarát."

„Boo hoo, kurva, prenes sa cez to a obleč sa, ty bláznivý idiot."

Taehyung si odfrkol a so strapatými vlasmi sa posadil.

„Chalani, snažím sa spať!"

Hoseok zastonal.

„A ja sa snažím byť šťastný!"

„A ja sa snažím byť pekný!"

„Ja sa snažím-"

„A ja sa snažím o to, aby ste, kurva, sklapli!" skríkol Jimin a pretrel si zátylok.

Taehyung si prekrížil ruky na hrudi a našpúlil ústa.

„Chcem spať!"

Jimin si povzdychol.

Hoseok sa pozrel na Taehyunga a natiahol ruku k jeho tvári.

„Keby si nebol taký roztomilý, hodil by som ťa o podlahu," povedal Hoseok detským hlasom.

Taehyungovi sa zúžili oči.

„Jungkook by ťa zabil."

Hoseok sa uškrnul.

„To ja by som zabil Jungkooka."

Jimin si nahlas odfrkol.

„Áno, určite. Videl si jeho ruky? Je tak silný, že nás šuká oproti stene."

„To nie je také ťažké."

„Jungkook nepotrebuje k opore ani tú stenu," z postele povedal Taehyung a uškrnul sa.

Hoseok hmkol.

„Natočíte mi to raz? Viete, ako výskum."

Jimin sa zachichotal a hrubo udrel Hoseoka, na čo okolo neho prešiel, „nie, ale mohli by sme!"

Taehyung sa zachichotal a tiež sa postavil z postele. Chystal sa nasledovať Jimina do šatníka, no Hoseok ho chytil za ruku.

„Ako sa má Yoongi?"

Taehyung sa naňho pozrel.

„Teraz ťa to zaujíma?"

Hoseok si povzdychol.

„Včera ku mne prišiel a povedal mi to. Všetko."

Taehyung vytreštil oči.

„On ti to povedal... všetko?"

Hoseok prikývol.

Taehyung sa trochu usmial.

„Som naňho hrdý."

„Dobre, počúvaj," povedal Hoseok, „povedal som Yoongimu, že teraz s ním nemôžem byť. Potrebujem čas na rozmýšľanie. Nevyzeral byť z toho šťastný."

Taehyung si povzdychol.

„Samozrejme, že nebol z toho šťastný! Páčiš sa mu, Hoseok. A povedal ti svoje najhlbšie tajomstvo."

Hoseok prikývol.

„Ja viem."

Taehyung po potľapkal po pleci.

„Neublíž mu, dobre?"

„Neurobím mu to, čo on mne."

Taehyung iba pokrútil hlavou a prešiel okolo Hoseoka až do šatníka.

©taehyungbby-
All rights reserved