„Tak, Yoongles-"

„Nehovor mi tak."

Jungkook sa uškrnul, keď okolo neho prešiel a sadol si k malému stolu v jeho byte.

„Takže, poďme spraviť zápisky. Po prvé, aké je meno toho chlapa?"

Yoongi si povzdychol a sadol si oproti Jungkookovi. Pozrel sa na papier a pero v jeho rukách a pozdvihol obočie.

„Vážne chceš robiť zápisky?"

„Áno."

„Wow, to je smutné."

„Nie, tvoj smútok. To je dôvod, prečo ti pomáham," povedal Jungkook, nad čím Yoongi pretočil očami, pretože o bola pravda.

„Dobre," povedal Jungkook, na čo zapol pero, „meno?"

Yoongi si olizol pery a prekrížil si ruky na hrudi a oprel sa o operadlo.

„Neviem jeho prvé meno. Iba priezvisko. Park."

„Och, to pomôže."

„Pozri, nemám čas na tvoj sarkazmus. Je to to, čo viem," povedal Yoongi, zatiaľ čo Jungkook napísal meno.

Jungkook vzhliadol.

„Dobre. Takže, aké ďalšie informácie vieš?"

Yoongi premýšľal.

„No, pracoval vo firme s mojim otcom. Neviem meno v akej, pretože ma to nezaujímalo, ale viem, že môj otec predával nábytok," povedal Yoongi, zatiaľ čo Jungkook to písal.

„Hmm, dobre. Hádam by sa niečo zistiť dalo," zamrmlal Jungkook.

Yoongi prikývol.

„Dobre. Čo ešte?"

Yoongi sa podoprel lakťami a bradu si položil do dlaní.

„Dol škaredý. A chýbal mu jeden dolný zub," povedal Yoongi a ukázal na tú oblasť, „vždy smrdel ako starý dom."

Jungkook prikývol a písal, čo mu Yoongi hovoril. Vzhliadol, no videl, ako Yoongi odvrátil zrak a jeho telo strnulo.

„Yoongi?"

Yoongi hmkol.

„Si v poriadku?"

Yoongi sa pozrel späť na Jungkooka a prikývol.

„Áno. Len o ňom premýšľam."

Jungkook chápavo prikývol a povzdychol si.

„Nuž, potrebujem jeden posledný detail. Aké auto riadil?"

„Čierne nákladné auto Ford," veľmi ticho odpovedal Yoongi.

Jungkook prikývol a zapísal si to, než položil pero a pozrel sa na chlapca s takmer bielymi vlasmi.

„Taehyung má o teba obavy," povedal Jungkook, na čo sa naňho Yoongi pozrel. Všimol si, že Yoongi mal tvar očí, ktorý pripomínal mačacie. Nevedel, ako ich opísať, no vyzeral s nimi ako mačka.

„Vždy sa obáva," povedal Yoongi, „želám si, aby nie. Musí sa prestať vo svojom živote o niečo obávať."

„Súhlasím," povedal Jungkook a Yoongi prikývol.

„Yoongi, prečo si ho pred pár mesiacmi pobozkal?" spýtal sa Jungkook, oprúc sa o stôl, na čo Yoongi vyzeral tou náhlou otázkou trochu prekvapený.

„No, páčil sa mi."

Jungkookovi sa zúžili oči, na čo hmkol.

„A teraz nie? Všetky tie pocity zmizli?"

Yoongi vyzeral byť tými otázkami šokovaný. Myslel si, že všetci sa cez to už preniesli.

Yoongimu sa zúžili oči a naklonil sa bližšie.

„O čo ti ide, Jungkook?"

Jungkook sa nezdal byť vyvedený z mieri.

„Len je trochu divné, že ho máš tak moc rád, že by si ho bozkával v takom strašnom čase a donútil ho k podvádzaniu, no potom tie pocity zmizli lusknutím prstov. Možno si tie pocity prestal cítiť, huh?" povedal Jungkook a naklonil hlavu, na čo sa Yoongi trochu oprel.

„Nechcel som, aby vás podviedol."

„Prestaň sa vyhýbať otázke," odbil ho Jungkook.

Yoongi tam iba sedel. Prečo chcel Jungkook vždy niekoho tak vytočiť? Bol zmätený. Vedel, že sa mu naozaj páči Hoseok, ale bál sa,že v ňom je ešte časť, ktorej sa páči Taehyung. No nikdy by to nepripustil.

„Vypadni mi z očí," povedal pokojne Yoongi, „mohol by si sa to spýtať ako normálny človek miesto toho, aby si na mňa útočil."

Jungkook zdvihol obočie a oprel sa. Zľahka sa na blondiaka uškrnul. Bol to Yoongi, na ktorého bol zvyknutý. Ten, ktorý sa o nikoho nestaral.

„Fajn. Cítiš niečo k Taehyungovi?"

Yoongi iba naňho zízal.

„Nie."

Zdalo sa, že mu Jungkook veril. A možno sa iba Yoongi snažil presvedčiť sám seba.

Pretože všetko, čo chcel, bol Hoseok. Chcel byť s Hoseokom. Hoseok.

Ak mu Hoseok odpustí.

Yoongi si iba smutne povzdychol.

©taehyungbby-
All rights reserved

Ospravedlňujem sa, ale na nejakú dobu odpublikujem Fate, pretože naozaj ten príbeh potrebuje nejaku úpravu gramatiky xd Samozrejme, ale budem časti pridávať postupne, ako ich opravím ❤