Teraz bol júl. Prešiel celý jeden mesiac letných prázdnin a tajomstvo zostalo stále tajomstvom. Namjoon s Yoongi sa od tej noci nevideli a Yoongi si od všetkých držal odstup okrem Taehyunga, pretože ten poznal cestu k jeho úkrytu.

„Yoongi, skrývaš sa už mesiac. Myslím, že by si mal ísť trochu von," povedal Taehyung, zatiaľ čo sa Yoongi bezcieľne pozeral z okna.

„Nie."

„Yoongi."

„Nie, Taehyung," Yoongi sa naňho pozrel, teraz stál v jeho malej kuchynke, „toto nie je iba ľútosť a vina. Nechal som ho, aby mi vzal panictvo, ktoré som chcel ochrániť. D-dovolil som mu, aby si ho vzal."

„Chcel som, aby som o to prišiel s mojou láskou," smutne zamrmlal Yoongi.

Taehyung sa zamračil a sadol si vedľa neho.

„Yoongi, nemôžeš to vziať späť, ale môžeš urobiť niečo, aby ťa to posunulo dopredu."

„Cítim sa zneužitý."

Taehyung sa zamračil a oprel si hlavu o jeho rameno.

„Nebol to Namjoonov zámer, to vieš," povedal Taehyung.

„Ja viem. Dovolil som mu to. Prečo som ho nechal?" zašepkal Yoongi, č-čakal som na Hoseoka."

Taehyung zdvihol hlavu z jeho ramena.

„Chceš byť s ním?

Yoongi prikývol.

„Áno. Dobre, najprv sa mi nepáčilo, že so mnou zaobchádza ako s bottomom, ale páči sa mi Hoseok," povedal Yoongi a jemne mu sčervenala tvár.

Taehyung sa usmial.

„Nie je to zlé. Myslím, že je lepšie byť považovaný za bottoma, pretože je o teba vždy postarané," povedal Taehyung, „a ty sa tiež postaráš o Hoseoka."

„Očividne," zamrmlal Yoongi, „to je to, ako vzťahy fungujú, Taehyung."

„Dobre, môžeš sa schladiť sarkazmom," zasmial sa Taehyung, nad čím sa Yoongi pousmial.

Taehyung vstal a zaťahal Yoongiho za ruku.

„Poď. Musíš sa dostať z tohto bytu. Vyzeráš bledo."

„Vždy som bledý."

„Mám na mysli, že si bledý ako duch," uškrnul sa Taehyung a ťahal ho z jeho izby.

Yoongi si povzdychol.

„Pamätáš si, keď si sa ma bál?" spýtal sa Yoongi.

„Nie. Nikdy som sa nebál."

Yoongi zdvihol obočie.

„Neklam. Vyžívam sa v tom byť strašidelný, ale som ako ty. Som úprimný," povedal Yoongi, akonáhle si vytiahol zo šuplíka tričko.

„Ako ja?" odfrkol si Taehyung, „strašidelný."

Yoongi sa zasmial.

„Bez urážky, dieťa, ale si ako malé šteňa. Nemôžeš byť desivý."

„Videl si, keď som vystrašil dvoch členov gangu," povedal Taehyung z Yoongiho postele.

Yoongi hmkol.

„Bol by si naozaj dobrý rozprávač príbehov," uškrnul sa, na čo išiel do kúpeľne, aby sa osprchoval.

Taehyung našpúlil ústa. Prečo mu Yoongi neveril? Mohol byť desivý!

„Dobre, takže, nevyzeráš, že by si sa bavil," povedal Taehyung, zatiaľ čo sedel naproti Yoongimu, ktorý si znudene popíjal nápoj.

„Oh, nie! Naozaj sa zabávam!" sarkasticky povedal Yoongi, na čo sa Taehyung zamračil.

Taehyung si povzdychol a rozhliadol sa po kaviarni. Nevedel, čo robiť. Yoongi nechcel nič robiť, iba jesť.

„Nie je tu nič iné, čo by si chcel robiť?" spýtal sa Taehyung.

Yoongi si olizol vnútro úst a zamyslel sa.

„Ummm... nie."

Taehyung si odfrkol.

Potom si ale všimol, ako Yoongi zamrzol a očami blúdil za ním. Taehyung sa otočil a vytreštil oči, keď uvidel, ako Jin vychádza z kuchyne s pokladničným blokom.

Kurva. Taehyung zabudol, že tu pracuje Jin.

„Oh, nie," zamrmlal Taehyung a vrátil sa späť k Yoongimu, ktorý si už zbieral veci. Než sa stihli chlapci akokoľvek pohnúť, Jin sa zastavil a usmial sa na nich.

„Tae! Yoongi! Ahojte," pozdravil, „čo vás sem privádza?"

„Uhh, jedlo," pomaly povedal Taehyung a kŕčovito sa usmial.

„Oh, cool! Ako sa má JK? Už týždeň nie je doma," povedal Jin.

„Má sa... veľmi dobre," povedal Taehyung a tvár mu nabrala ľahký nádych červenej pri predstave, čo všetko spolu robili.

„Dobre. Povedz mu, že ho pozdravujem, a že spím v jeho izbe."

„Fajn," zasmial sa Taehyung.

Yoongi vyzeral veľmi nepríjemne, očami stále skenoval povrch stola. Cítil sa strašne.

„No, nechám ťa, aby si sa vrátil späť k práci. Vidíme sa neskôr!"

Jin odišiel a Yoongi sa naraz pozdravil, vybehnúc dverami von, akonáhle Taehyung zaplatil.

Taehyung pribehol k dverám, aby dohnal druhého chlapca, ktorý už kráčal po chodníku.

„Yoongi!"

Yoongi zastavil a pozrel sa naňho.

„Prečo si ma tam zobral?!"

Taehyung nad jeho tónom hlasu cúvol.

„Je mi to ľúto. Nevedel som to."

„Vážne? Taehyung, ty tomu nerozumieš!"

„Čomu nerozumiem?!"

Yoongi odvrátil zrak a stále kráčal.

„Nemôžem už mať kamarátov, pretože sa stalo toto! Kazím seba všetkých okolo! To je dôvod, prečo chcem zostať samotárom!" skríkol Yoongi a zovrel ruku v päsť, zatiaľ čo pokračoval v chôdzi.

Taehyung bežal, aby ho dobehol. Na nízkeho chalana kráčal naozaj rýchlo.

„Yoongi, nie je to tvoja chyba!" skríkol za ním Taehyung.

„Tak koho teda, Taehyung?" Yoongi sa otočil a Taehyung sa potkol. Yoongi ho zachytil okolo pása, takže nespadol.

„Prepáč," zašepkal Taehyung, nepúšťal Yoongiho ruky, pretože si konečne získal jeho pozornosť, „ale bola to chyba. Po tom všetkom, nebude to trvať navždy."

Yoongi sa mu pozrel do očí a pomohol mu vstať.

„Som ničiteľ vzťahov," povedal Yoongi, „ak by som nebol taký chladný kvôli nášmu bozky by si nebol môj kamarát. Ale toto je iné, pretože som spal s Namjoonom. Teraz je tu viac ľudí, ktorím som ublížil!"

Yoongi sa pozrel na chodník, povzdychol si a zavrel oči, keď upokojil svoj nepravidelný dych. Taehyung ho zaujato pozoroval.

„Yoongi, musíš sa porozprávať s Namjoonom."

Yoongi vzhliadol a so smutným výrazom zdvihol obočie.

„Ja viem," zašepkal.

Taehyung si iba spojil ruky s tými jeho a pokračovali v chôdzi po chodníku.

Išli smerom k štúdiu.

©taehyungbby-
All rights reserved

Pekný večer~❤
Mala som v pláne ísť spať, ale nedalo mi nepreložiť túto časť, pretože som dnes ešte nič nevydala a pravdepodobne nevydám ani zajtra, pretože idem robiť skúšky z angličtiny do Blavy, takže mi všetci povinne držte palce 😂❤

Dobrú noc❤🌌