Jimin s Taehyungom sa išli dať rýchle občerstvenie. Taehyung si trel plný žalúdok, akonáhle sa vrátili späť do auta.

„Neviem, prečo som sa tak napchal," povedal Taehyung, „bolí to."

Jimin sa zasmial.

„Miluješ jedlo."

„Milujem jedlo."

Jimin vycúval a vyšiel autom z mesta. Pozrel sa na Taehyunga, ktorý sledoval, ako sa za oknom mihajú budovy.

„Myslím, že v tomto meste je v lese strašidelný dom," povedal Jimin,„chceš tam ísť?"

Taehyung prikývol.

„Iste. Nemôže to byť také strašidelné."

Jimin sa uškrnul. Nie kvôli tomu, čo počul.

„Wow, toto miesto je strašidelné," povedal Taehyung, keď sa pozrel narozpadajúci sa a rastlinami zarastený, murovaný dom hlboko v lese. Dom bol dosť veľký a chvíľu trvalo, kým ho našli.

Taehyung sa otočil k Jiminovi, ktorý mu pri uchu držal telefón a púšťal mu desivú hudbu.

„Môžeš to vypnúť?"

Jimin zdvihol obočie, no urobil tak.

„Vystrašilo ťa to?"

„Otravovalo ma to."

Taehyung prešiel okolo Jimina, ktorý sa naňho uškrnul, na čo kráčal smerom ku vchodu.

„Baby, nemal by si tam ísť bezo mňa. Čo ak sa budeš báť?" spýtal sa Jimin, na čo chytil Taehyunga, ktorý potiahol za kľučku a snažil sa otvoriť dvere.

Odfrkol si.

„Nie je otvorené," povzdychol si, pozrúc sa na Jimina, „a si si istý, že budem ten, kto sa bude báť?"

Jimin sa naňho pozrel a zasmial sa: „Ja? Dopekla, nie. Som silný."

„Som si istý, že si," povedal Taehyung, podíduc k rozbitému oknu a nazrel dnu. Nič nevidel, iba tmu a siluety nábytku.

„Možno by sme mali preliezť?" navrhol Taehyung, pozrúc sa na Jimina, ktorý otáčal kľučkou.

Prestal a povzdychol si: „Dobre."

Taehyung sa vľúdne usmial a sledoval, ako sa Jimin dostal pred neho a odkopol zvyšok skla. Zistil, že je úžasné, že Jimin ignoruje svoj strach, iba aby udržal Taehyunga v bezpečí. V hrudníku sa mu pri tej myšlienke zachvelo.

Akonáhle Jimin vošiel dnu, vydával hlasné zvuky, vzhliadnuc a vystrčiac ruky von.

„Dovoľ mi, aby som ti pomohol."

Po veľkom boji konečne Jimin dostal Taehyunga do domu bez toho, aby sa zranil. Obaja sa rozhliadli po temnej miestnosti, Jimin rýchlo popadol telefón a zapol baterku.

„Wow," zamrmlal, akonáhle svetlo ukázalo na drevený a stuchnutý vzhľad nábytku, „toto miesto je otrasné."

Taehyung sa zachichotal a vytiahol si svoj vlastný telefón, aby použil svoju baterku. Prešiel okolo obrazu, ktorý bol nad krbom a pozrelsa naň. Bol to obraz dievčaťa s dlhými hnedými vlasmi.Taehyungovi sa nepáčil jej pohľad, ako sa naňho dívala, a tak sa otočil smerom k Jiminovi, ktorý si prezeral knihu v polici.

„Je to tu zaprášené," povedal Taehyung a mávol rukou, aby sa zbavil prachu pri tvári.

Jimin hmkol a zatvoril knihu, s ktorej vyletel prach.

„Zaprášené, staré ako-"

„Ako pes?"

„Nie, ty kurva," vyhŕkol Jimin, „ako mačka."

Taehyung nad jeho sarkazmom pretočil očami.

„Nehovor mi kurva."

Jimin sa uškrnul.

„Môžem ťa tak volať v spálni?"

Taehyung sa pozrel na Jimina, ktorý sa chystal niečo dodať, než sa nad nimi ozval úder. Taehyung zamrzol a Jimin k nemu rýchlo podišiel, rozhliadnuc sa po známkach nebezpečenstva.

„Čo to bolo?"

Taehyung sa rozhliadol dokola a zasvietil svetlom smerom k schodom.

„Myslím, že to bolo na poschodí, Chim."

Jimin nasledoval Taehyungovo svetlo a povzdychol si. Kurva. Nechcel ísť hore, ale čo ak sa im niekto pokúsi ublížiť? Nemohol dovoliť, aby sa niečo stalo Taehyungovi.

„Musíme to ísť skontrolovať," zamrmlal Jimin.

Taehyung vzhliadol, jasne vidiac Jiminov strach.

„Si si istý?"

Jimin iba prikývol a vzal ho za ruku, zatiaľ čo išli smerom ku schodom. Práve keď sa dostali na prvé poschodie, na úzkej temnej chodbe sa ozvalo zavrčanie.

Jimin skríkol, takmer spadol zo schodov, no Taehyung ho včas zachytil. No potom, keď Taehyung pustil mobil, zhaslo svetlo a on zalapal po dychu a po celom tele mal zimomriavky.

„Baby, strašidlo!" skríkol Jimin, popadol Taehyungov mobil, na čo sa obaja rozbehli po schodoch.

Jimin mal strach. Prisahal, že na druhom konci chodby bola osoba, ktorá vydala ten zvuk. Bol to duch! Musel.

Obaja chlapci sa nakoniec dostali von a ponáhľali sa do auta.

„Choď!" zapišťal Taehyung, akonáhle sa pozrel späť na črtajúci sa dom.

„Nemusíš hovoriť dvakrát!" povedal Jimin, než vyšiel z príjazdovej cesty.

Taehyung si povzdychol, keď už ten dom nevidel.

„Oh môj..."

Jimin vzhliadol.

„P-práve sme videli ducha?"

„Videli!?"

„Ty si nevidel?"

„Nie, dopekla?"

Jimin zalapal po dychu.

„Kurva! On ma bude prenasledovať!"

„On? Myslím si, že to duch je dievča."

„Oh, máš pravdu. Nemôžem uveriť, že som sa domnieval o pohlaví."

©taehyungbby-
All rights reserved