,,Pokiaľ nezomrieme, bude to pekelný príbeh."

Ráno som vstal s naozaj dobrou náladou, ktorú mi nedokázali pokaziť ani moji dvaja blázniví bratia, ktorí sa rozhodli, že ma budú od rána podpichovať. Jednoducho som sa usmieval ako slniečko na hnoji, pretože som myslel na dievča s tak zvláštnou srsťou. Už od včerajšej noci som sa pohrával s myšlienkou, že by som Sereju prijal do našej svorky. Ak by sa jej čokoľvek stalo, mala by za sebou zástup ochrancov, ktorí boli kedykoľvek pripravení ju ochrániť v prípade nebezpečenstva. Samozrejme som to bratom nespomenul, no najprv som sa potreboval uistiť, že Sereja nehrala nijakú hru.

To, že som ju stretol pri skrinke a to, že mi na znak ospravedlnenia doniesla palacinky mi len zabrnkalo na moje ľadové srdce. Musel som uznať, že si ma týmto gestom trochu získala, no to som nemohol priznať ani pred jedným z mojich bratov. Podpichovačné reči z ich strany by nikdy neskončili.

Keď som pozoroval ako Michael vedie Sereju do triedy, usmial som sa. Bola v bezpečí, tu v škole jej nemohlo hroziť nijaké nebezpečenstvo. Po zazvonení som sa pobral do triedy na druhej strane budovy aj ja a sadol som si na moje zvyčajné miesto, ktoré sa mi nikto nepokúšal uchmatnúť. Nemal som príjemnú povesť na škole, no aspoň si nikto ku mne a k mojím bratom nedovoľoval žiadne špinavé praktiky. Vybudoval som si ako alfa prírodzený rešpekt.

Po hodine matematiky som zazrel Michaela so Serejou ako sa rozprávali na chodbe a niečomu sa smiali. Začal som kráčať k nim, no ako si ma Sereja všimla obaja zmĺkli.

,,Na čom ste sa tak výborne bavili? Aj ja chcem vedieť." Ozval som sa a Michael zbledol. Ten bastard, určite Sereji rozprával niečo, čo nemal. Jeho previnilý pohľad znamenal, že hlavou témou som bol ja.

,,N-nič také. Len mi Michael rozprával pár zážitkov z detstva. Ako sa vyváľal v blate a podobne. Bolo to vtipné." Sereja by sa naozaj mala naučiť klamať. Nechcel som viac vyzvedať, vedel som že zistenie toho, o čom sa naozaj rozprávali by sa mi nepáčilo. Nechal som ju teda veriť tomu, že som na divadielko skočil. Michael však vedel, že som ho prekukol pretože len nasucho preglgol.

,,Naozaj? A spomínal ti, že ako dieťa si myslel, že má plutvy? Dokonca jedno obdobie chcel byť morským mužom s chvostom." Zaškeril som sa na Michaela a ten by sa najradšej práve v tejto chvíli vytratil.

,,Bolo. To. Už. Dávno. Naozaj to musíš vyťahovať?" odsekol mi a ja som ho iba povzbudivo potľapkal po ramene.

,,O pár minút zvoní na ďalšiu hodinu, nemali by sme ísť?" Opýtala sa Sereja a obaja sme prikývli. ,,Akú máte hodinu?"

,,Dejepis." zborovo sme odpovedali a ona sa iba usmiala.

Spoločne sme teda kráčali do triedy a ja som sa opäť raz usadil na mojom zvyčajnom mieste. Michael si sadol predomňa a zavolal pri seba aj Sereju, ktorá sa s nadšeným posadila vedľa neho. Drgol do nej lakťom na čo, očividne nebola pripravená a skoro spadla zo stoličky. Ako trojičky sme mali viac sily ako normálni vlci, čo bolo pre nás výhodou, no v niektorých situáciach akou bola napríklad aj táto, sme sa za toľko silny nenávideli. Michael sa na ňu však iba vyškieral a ona mu strelila po hlave.

Šikovná.

Do triedy po zazvonení vstúpila profesorka a odložila si potrebné dokumenty na stôl. Na tabuľu napísala 'História vlkodlačích rodov' a utíšila triedu, ktorá si ani nevšimla že do triedy vstúpila osoba, ktorá mala viesť dnešné vyučovanie. Žena mala okolo 30 rokov, útlu postavu a plavé vlasy, ktoré si nikdy nevypínala do vrkoča či copu. Nechala ich voľne žiť a preto množstvo študentov slintalo pri nemravných predstavách. Chápal som ich rozhorčenie. Hormóny, ktoré nimi lomcovali museli byť naozaj silné.

,,Zdravím vás trieda. Verím tomu, že ďalší deň v škole vás pekelne unavuje, hlavne keď vonku je opäť teplo a vy by ste najradšej boli niekde pri vode. Dnes budeme rozoberať vlkodlačie rody a ich históriu. Verím tomu, že pre niektorých z vás to bude zaujímavá téma, no pre tých, ktorí by sa rozhodli vyrušovať a nepočúvať výklad, vás chcem poprosiť aby ste sa potichu zabávali so svojimi mobilnými zariadeniami. Poznáte ma." Poznali sme ju veľmi dobre. Profesorka tolerovala veľa vecí, no neznášala ak jej výklad bol prerušovaný, preto sme mali nevyslovené pravidlo, že pokiaľ nás daná lekcia nezaujímala, mohli sme používať mobily. No, nesmeli sme vydať ani hláska.

,,Najstaršie písomné doklady o ľuďoch meniacich sa na vlkov pochádzajú z antického Grécka. Hérodotos vo svojich Dejinách z 5. storočia pred n. l. sa zmieňoval o kmeni Neurov obývajúcom severovýchodnú Skýtiu, ktorého všetci príslušníci sa každý rok na niekoľko dní premenili na vlkov. V 2. storočí pred n. l. geograf Pausaniás vo svojom diele Cesty po Grécku spomínal mýtus o kráľovi Lykáónovi , ktorý obetoval Diovi Lykaiovi -„vlčiemu Diovi" dieťa a ten ho za to potrestal premenou na vlka. Neskôr bol tento príbeh spopularizovaný v Ovidiových Premenách a ľudí,ktorí sa menili na vlkov spomínal tiež Vergilius, Plinius starší a Petronius. Posledne menovaný autor vo svojom Satirikóne opísal prípad vojaka, ktorý vo vlčej podobe lúpil, ale bol pritom zranený. Neskôr podľa stôp ľudia našli umierajúceho vojaka s rovnakými ranami, aké predtým zasadili vlkovi." Profesorka svojím výkladom upútala skoro celú triedu a dokonca aj mňa. So záujmom som počúval ako profesorka rozpráva históriu vlkodlakov i keď som ju veľmi dobre poznal.

,,Aj v keltskom prostredí sa o vlkolakoch dozvedáme až v stredoveku, bretónska romanca Bisclavret vlkolaka popisuje ako nevinnú obeť kliatby. Podobný obraz ponúka aj francúzsky rytiersky román Guillaume de Palerne. Z Furlanska na severe Talianska pochádzajú stredoveké správy o benandantoch, vlkolakoch chrániacich ľudí proti čarodejniciam. Posledný z nich bol benátskou inkvizíciou zadržaný roku 1629. Ešte v 19. storočí sa ale v susednom Slovinsku objavovali folklórne povesti o bielom vlkolaku kŕstnikovi, ktorý bojuje s upírmi, čarodejnicami a škodlivými čiernymi vlkolakmi. Negatívny obraz divokého a zúrivého vlkolaka sa objavil okolo polovice 15. storočia, v tom istom čase keď sa do širokého povedomia dostala predstava zlovoľnej čarodejnice.[6] Čarodejník meniaci sa na vlkov spomína napríklad Formicarius nemeckého teológa Johanna Nidera z 30. rokov 15. storočia a počas čarodejníckych procesov vo švajčiarskom kantóne Valais prebiehajúcich v rokoch 1428 až 1447 sa obvinenia priznávali, že na seba brali. V 2. polovici 16. storočia prebehlo niekoľko procesov s údajnými vlkolakmi v pohorí Jura na východe Francúzska, najznámejším z týchto prípadov bol sériový vrah, údajný kanibal a vlkolak Gilles Garnier, upálený roku 1574 v Dole. Roku 1589 bol lámaný okolo "porýnsky vlkolak" a údajný sériový vrah Peter Stumpp, ktorý podľa priznania na mučidlách vraždil vo vlčej podobe. Za vlkolaka sa považoval aj livónsky starec Thiess vypovedajúci v roku 1692 pred súdom kvôli obvineniu z modloslužobníctva, bol však iba zmrskaný a postavený na pranier. Ešte v roku 1853 sa argumenty spojené s lykantropiou objavili v procese so španielskym sériovým vrahom a údajným kanibalom Manuelom Blanco Romasanta, ktorý sa snažil presvedčiť sudcu, že je vlkolak a za svoje vraždy preto nenesie zodpovednosť." Dokončila svoje rozprávanie a v miestnosti ostalo úplné ticho. Nikto však nespal na lavici, všetci s rovnakým záujmom počúvali o Manuelovi, ktorý si myslel, že je vlkodlak a povedal to dokonca aj pred sudcom. V duchu som sa musel na tomto tvrdení zasmiať.

,,Výborne! Zajtra si z tohto napíšeme písomku." Triedou sa ozvalo nepríjemná vrava, no profesorka ich sťažnosti nebrala na zreteľ. Zbalila si svoje veci a odišla z triedy.

,,Naozaj si si počas prednášky robila poznámky?" Opýtal sa Michael Sereji a ona iba prikývla.

,,Takéto veci si nemusíš zapisovať, mala by si ich ovládať už dávno." Poznamenal som a Sereja sa na mňa smutne pozrela. ,,Prepáč, zabudol som."

,,To nevadí. Nemôžeš za to, že nemám potrebné vzdelanie." Mykla plecami a začala si hrýzť spodnú peru. Z nejakého neznámeho dôvodu ma práve toto gesto začalo rozpaľovať.

***

Zvyšok dňa sme my traja strávili spolu.

Silas sa ani dnes neukázal v škole, čo som samozrejme nemal energiu riešiť. Ak ho vylúčia, bude to jeho problém, nie môj.

,,Sereja, čo máš v pláne po škole?" Opýtal sa jej Michael počas cesty z budovy.

,,Pôjdem domov a budem sa pripravovať na test."

,,Nuda. Poď s nami, ukážeme ti vodopády, čo sa nachádzajú na našom území." Prekvapene som pozrel na brata, no ten moju prítomnosť perfektne ignoroval.

,,Možno inokedy Michael, musím sa učiť. Vidíme sa zajtra." Sereja sa s nami rozlúčila a po chodníku zahla až za roh.

,,Ako to, že nemá potrebné vzdelanie?" opýtal sa ma Michael, keď sme postávali ešte stále pred školou.

,,Jej rodičia jej až do premeny tajili kým v skutočnosti je." Mykol som plecami a Michael na mňa prekvapene pozrel.

'Sereja nás potrebuje.'

Nechápavo som pokrčil obočie.

,,Čo sa deje?" Opýtal sa ma Michael so strachom v očiach.

,,Môj vlk. Tvrdí, že nás Sereja potrebuje." Michael vypleštil oči a zrazu sme počuli iba výkrik, ktorý určite patril Sereji.

S Michaelom sme sa na seba pozreli a rozbehli sme sa za zvukom. V tmavšej uličke sme našli o stenu opretú Sereju, ktorú držal pod krkom mne veľmi dobre známy človek.

Pribehol som k Daltonovi a odhodil som ho na stenu oproti.

,,Si v poriadku?" opýtal som sa rýchlo Sereji, ktorá sa držala za krk. Prikývla a ja som sa otočil na Daltona.

,,Ale, ale alfa Reed. Aké to milé prekvapenie, ďalšia štetka, čo ti zohrieva posteľ?" opýtal sa posmešne a jednu som mu vrazil.

Zaujímalo by ma, čo chcel Dalton so Serejou. Veď ja to z toho grázla dostanem.