,,Daj si dolu masku, keď so mnou hovoríš."

To, že predomnou stála vlčica, ktorá mala zvláštne sfarbenie by som akosi dokázal vstrebať. Ale to, že ani netušila na koho území sa vlastne nachádza? Jednu vec som z duše neznášal, to keď vlci prekračovali hranice a táto slečna, ich dnes večer porušila. Cítil som, že je vystrašená, môj vlk by ma najradšej rozdriapal za to, že som bol na ňu taký hrubý a nepríjemný. No, mohla byť ktokoľvek. Špión, ktorého si najali iné svorky, aby zistili ako na tom je moja svorka, kľudne mohla spolupracovať s lovcami.

,,Odkiaľ si?" opýtal som sa jemnejšie a Sereja sa zapýrila.

,,Žila som donedávna hneď za Bakersville so svojimi rodičmi v penthouse, no osamostatnila som sa a prihlásila som sa na tunajšiu vysokú školu. Naozaj som netušila, že je toto tvoje územie. Nikdy by som sem nevstúpila." Roztraseným hlasom mi odpovedala a pohľadom zablúdila na Mesiac, ktorý tak nádherne žiaril.

,,Nemáš svorku?" Záporne pokrútila hlavou a ja som nechápavo pokrčil obočie. ,,Ako je to možné?" opýtal som sa a priblížil som sa o kúsok bližšie. Môj vlk šťastne zapriadol, no nemal som čas zapodievať sa ním. Dosť času mi zaberalo dievča, ktoré vstúpilo na moje územie.

,,Moji rodičia nechceli žiť vo svorke, vlastne som až do mojej premeny spred pár rokov ani netušila, že existuje svet vlkov. Tajili predomnou všetko, čo sa len dalo, no keď som sa premenila nemali na výber a museli mi povedať pravdu. Samozrejme viem, že mi niečo zamlčali, no sú dosť zaneprázdnení svojím dokonalým životom a svojej dcére sa venujú iba vtedy, keď im to vyhovuje." To, že jej rodičia žili mimo svorky, by som dokázal chápať, nie každý sa chce púšťať do nebezpečenstva hlavne ak má rodinu o ktorú sa musí postarať. No prečo jej tajili, kým v skutočnosti je? Aké mali plány? Mysleli si, že sa nikdy nepremení? Potreboval som o tomto dievčati vedieť viac. A to, že začala chodiť do rovnakej školy ako ja a moji súrodenci, mi poskytovalo perfektnú príležitosť na zistenie informácií o jej minulosti a bezohľadných rodičoch.

,,Dobre necháme to tak, neurobila si nič zlé. Síce ťa neospravedlňuje fakt, že si nevedela kde sa nachádzaš, si príliš pekná na to, aby som to riešil. Čo keby sme sa prešli? Ukážem ti územie a môžeš sa spýtať na veci, ktoré by ťa zaujímali." Sám som bol prekvapený z toho, čo som jej navrhol, no chcel som medzi nami vyčistiť vzduch, ktorý už bol aj tak dosť ťažký. Stroho prikývla a priblížila sa bližšie.

,,Aké to je vyrastať vo svorke?" Spýtala sa po pár minútach a ja som sa na ňu prekvapene pozrel.

,,Je to iné ako žiť osamote, máš okolo seba ľudí, čo ťa ochránia a bojujú za teba ak to je nutné. No, zároveň to vyžaduje veľa zodpovednosti. Ak si súčasťou svorky, stávaš sa súčasťou aj života, ktorý vedieme. Nie je vždy jednoduché vychádzať s každým, no práve svorka ťa robí silnejšou a odolnejšou. No, je to však život plný nástrah, nikdy nevieš kedy na teba spoza kríkov vyskočí vlk, ktorý sa rozhodol, že vyvolá vojnu na hraniciach. Nebojujeme teraz tak často ako v minulosti, no stále sa nájde pár odvážlivcov, ktorý si myslia že systém potrebuje zmenu." Sereja sa na mňa pozrela, no z jej pohľadu som nedokázal nič vyčítať. Bol plní emócií, ktoré som nepoznal.

,,Žiť mimo svorku nie je jednoduché. Stále sa musím pozerať za seba a dávať si pozor na každý môj krok. Obzerám sa a hľadám nebezpečenstvo, len aby som sa mu dokázala včas vyhnúť." Chápavo som prikývol. Vedel som, že to musela mať ťažké a to, že jej rodičia skoro nič nevysvetlili jej obávam len pridalo na intenzivite. Ak bolo pravdou to, čo mi Michael povedal tak si musela naozaj prejsť peklom. Strach, ktorý cítila nezmizol úplne, no aspoň čiastočne sa uvoľnila. Áno, mal som podiel viny na tom, že sa ma bála, no potreboval som aby pochopila, že som chránil seba a svoju svorku.

Po chvíli kráčania sme sa ocitli pred bránou, ktorá bola vstupom do mojej svorky.

,,A sme tu. Tu sa nachádza moja svorka." Ukázal som rukou na dvere a ona sa pozrela tým smerom.

,,Wau." Podišla až ku bráne a začala sa rozhliadať. Viem, že by som ju sem nemal brať, no chcel som aby mala aspoň malý pocit bezpečia.

,,Ak by sa čokoľvek v budúcnosti stalo-"

,,Reed!" Ozval sa hlas môjho brata Michaela, ktorý kráčal mojím smerom aj s mojím druhým bratom Silasom. ,,Sereja? Čo tu robíš?" Opýtal sa prekvapene Michael, keď ju uvidel ako stojí neďaleko brány.

,,Ahoj Michael. Ja som len tak trochu prekročila vaše hranice svorky, no nevedela som o tom. Narazila som na Reeda." Pomaly podišla ku mne bližšie a Michael so Silasom nadvihli spýtavo obočie.

,,Môj šialený brat ti neublížil však?" Opýtal sa pobavene Michael a ja som na neho škaredo zazrel.

,,N-nie." Odpovedala roztrasene.

,,Máš šťastie brácho, inak by som ti natrhol vajcia, ak by si jej niečo urobil." Pohrozil mi a ja som prevrátil očami. Sereja vedľa mňa sa potichu zachichotala, no aj tak som jej chichot započul.

,,Ahoj Sereja, ja som Silas. Títo dvaja nevychovanci, by nás nikdy nepredstavili." Silas k nej pristúpil a podal jej ruku.

,,Ahoj, teší ma." Slabo sa na neho usmiala a pustila mu ruku.

,,Chlapci síce to bolo krásne stretnutie, no musíme to ukončiť. Je noc a zajtra ideme všetci do školy. Sereja budeš v poriadku?" Opýtal sa jej Michael a ona prikývla.

,,Nemáme ťa odprevadiť?" Prečo sú zrazu obaja takí starostliví?

,,Netreba ale ďakujem. Zvládnem to aj sama, mrzí ma ešte raz že som prekročila hranice svorky Reed, už sa to nestane." Pozrela sa na mňa a ja som nedokázal z nej spustiť oči.

,,To nič, môžeš sem kedykoľvek vstúpiť. Ak by boli naši muži na obhliadke, len povedz, že máš povolenie od Alfy. Neublížia ti, no radšej sa pre vlastné bezpečie vyhýbaj severnej hranici. Svorka, ktorá tam žije nie je taká priateľská ako my. Dojdi domov bezpečne." Usmial som sa na ňu a ona mi úsmev opätovala.

Všetci traja sme ju sledovali ako kráča ďalej a neskôr sa premenila na vlka. Jej vlk bol nádherný i keď taký zvláštne krásny. Skoro celý čierny, no na srsti mala aj biele fľaky, ktoré jej srsť obzvláštnili.

,,Človeče, tak ja ti poviem aby si išiel na ňu opatrne a ty ju vystrašíš k smrti?" Rozčuľoval sa Michael a ja som si porazene vydýchol.

,,Pochopil som, kto je až keď sa mi predstavila. Braček keby som vedel od začiatku, že je to Sereja nebol by som k nej taký."

,,Kravina!" Ozval sa Silas a ja som na neho prekvapene zamrkal.

,,Len jej neublíž Reed, všimol si si tú jazvu?" Záporne som pokrútil hlavou, no ak tam jazvu mala chcel som prísť na to, čo sa jej stalo. Vedel som, že dôveru si u nej ľahko nezískam, no chcel som o nej vedieť viac. To dievča bolo zvláštne, prírodzené, no zároveň iné. Zaujala ma, no nemienil som jej ublížiť. Stačil mi ten strach, ktorý cítila keď bola v mojej blízkosti. Úplne sa upokojila až keď prišiel Michael. Samozrejme spoznali sa v škole, bolo normálne, že našla v ňom bezpečie. Nezazlieval som jej to, práve naopak bol som rád, že sa cítila lepšie.

,,Padajte spať radšej. Zajtra ideme do školy, spomínate?" Silas sa s Michaelom zasmiali a všetci traja sme sa pobrali do nášho domu.

Do postele som kráčal s myšlienkami na dievča, ktoré mi práve vtedy chodili po rozume najviac. Zaberala moje myšlienky a môj vlk mi kládol na otázky, na ktoré som nepoznal odpoveď, no veril som tomu, že to sa čoskoro zmení. Mal som v pláne o nej zistiť, čo najviac vecí, no potreboval som pomoc.

Sereja, dievča, na ktoré som počas zaspávania myslel.