,,Niekedy stačí iba počúvať."

Viem, že som sa mal o situácií so Serejou najskôr poradiť s bratmi. Rada má zožerie v zuboch, no neplánoval som ich nijako riešiť. Moje rozhodnutie ani jeden z nich nemôže zmeniť, tak ako som sa rozhodol bola len moja vec.

,,Vitaj v rodine Sereja." Michael ju objal a Sereja sa zasmiala. Vidieť na jej tvári úsmev ma zahrialo pri srdci. Bude v bezpečí a už nikdy sa jej nič nestane.

,,Vitaj Sereja." Silas sa kŕčovito usmial. Vedel som, že práve on bude nahnevaný. Neporadil som sa s nimi a budem to musieť s nimi ešte prebrať, no teraz je Sereja dôležitejšia ako môj rozhovor s bratmi.

,,Čo bude teraz?" opýtala sa Sereja a sadla si na gauč. Už hodnú chvíľu sme sedeli u mňa v dome. Môj dom bol síce priestranný, no bol pustý. Žil som tu sám, hlavne v noci, kedže počas dňa ma moji bratia otravovali a nemal som skoro žiadne súkromie.

,,Presťahuješ sa." Vyhrkol som presvedčivo a Sereja sa zasmiala. Nadvihol som obočie a ona sa na mňa zhrozene pozrela.

,,Ty to myslíš vážne. Panebože Reed, nemôžem sa len tak presťahovať." Sereje pokrútila hlavou a zúfalosť v jej očiach bola viditeľná aj na kilometre.

,,Čo ti prekáža?"

,,Čo mi prekáža? Nepoznám ťa a mám sa nasťahovať do tvojej svorky, za prvé. Za druhé mám svoj vlastný život, byt, kde sa cítim nanajvýš dobre. Za tretie, myslíš si, že keď vládneš jednej z najväčších svoriek automaticky to znamená, že sa každý vlk a vlčica podriadia? Nie som vec, ktorú si jednoducho privlastníš!" Frustrovane si povzdychla a chytila si tvár do dlaní. Podišiel som k nej a kľakol som si pred ňu.

,,Sereja," pozrela sa na mňa so slzami v očiach. ,,Chcem aby si bola v bezpečí. Nechcem si ťa privlastniť ako nejakú vec, si ľudská bytosť, vlčica, ak mám byť presný. Si nespútaná a bohvie, kto sa na teba vrhne potom, čo Daltona odsúdime. Chcem, aby si bola v bezpečí pretože to je niečo, čo dobrí vodcovia robia. Starajú sa o svojich vlastných ľudí, nedopustia aby sa im niečo stalo, a to isté chcem spraviť pri tebe. Prosím ťa, ver mi, že nechcem od teba nič zlé." Bratia sa ku mne pridali a súhlasne zahmkali.

,,Ak sa to dozvedia moji rodičia-" nedohovorila, pretože jej zazvonil telefón. ,,Do pekla."Zamrmlala si sama pre seba a postavila sa. Podišla bližšie k oknu a zdvihla hovor.

,,Kto jej volal?" Spýtal som sa potichu chalanov, no tí netušili o koho sa jedná.

,,Áno mami?" Aha, takže jej volala mama.

,,Ale veď som ti povedala, že na tú oslavu prídem. Áno, viem, že je to za dva dni. Môžeš ma prosím ťa prestať komandovať?" Zmätene som sa pozrel na chalanov, no tí boli na tom podobne ako ja. Netušili, čo sa deje, no podľa tónu s akým sa Sereja rozprávala so svojou mamou, nešlo o nič príjemné.

,,Povedala som ti snáď 3krát, že sa so žiadnym synom otcovho partnera dokopy nedám!" ČOŽE? Jej matka ju chcela dať s niekým do vzťahu? Nebodaj jej matka nepoznala aké pravidlá platia vo vlčom svete? Vzoprieť sa sile prírody bolo nebezpečné a v mnohých prípadoch aj smrteľné.

,,Nestretnem sa s ním a určite sa za neho nevydám. Je mi fuk, čo na to vravíš ty alebo otec. Moja spriaznená duša si ma nájde a vy s tým nič neurobíte." Skríkla a na konci sa jej zlomil hlas. Vtedy sa vo mne niečo zlomilo. Povolil som bariéru a zhlboka som sa nadýchol. Moje oči sčerveneli a predomnou som uvidel niečo, čo som nečakal ani v tom najlepšom sne. Slabá zlatá čiara sa tiahla až k Sereji.

'Moja.'

Zavrčal môj vlk a ja som nasucho preglgol. Sereja sa otočila a vystrašene nadvihla obočie.

,,Panebože." Prekvapene vydýchla a podišla bližšie ku mne. S telefónom stále na uchu, si ma prezerala a nemohla uveriť vlastným očiam. Cítil som sa rovnako.

'Ako?'

'Hnev a strach, ktorý sa u Sereji spustil vyvolal u nej silnú túžbu nájsť dušu. Vaše duše sa prepojili v moment, kedy si priala zvrátiť ten márnivý osud, ktorý si na ňu pripravila jej matka. '

,,Matka teraz nemôžem. Našla som práve moju spriaznenú dušu. A neboj sa, dovediem ho so sebou aby ste nemali v pláne spraviť žiadnu hlúposť. Čau." Sereja zložila a podišla ku mne ešte bližšie.

,,To nie je možné." Neveriacky krútila hlavou a ja som sa palcom dotkol jej líca.

,,Našiel som ťa. Nemôžem tomu uveriť, preto sa naši vlci dokázali spojiť. Oni vedeli skôr ako my, že k sebe patríme. Sereja nikam ťa nepustím a tvoja matka nech si vyhodí z hlavy, že ťa odo mňa odpúta. Dolámem kosti každému tvorovi, ktorý sa pokúsi ti ublížiť." Sereja chytila do svojej dlane moju tvár a vrúcne ma pobozkala. Cítil som ako jej po lícach stekali slzy, no pritiahol som si ju ešte bližšie a prehĺbil som náš bozk. Bol to obrovský výbuch emócií.

Šťastie.

Láska.

Hnev.

Strach.

Bolesť.

To všetko sa spojilo v jedno a ja som do bozku dal celé svoje bytie.

,,Ehm, ehm." Niekto pri nás zakašľal a až vtedy sme si obaja uvedomili, že sme v miestnosti neboli vôbec sami. Sereja sa odtiahla a očervenela, hanbila sa. Pritiahol som si ju k sebe a pobozkal som ju na líce.

,,Síce som rád, že si konečne našiel niekoho, kto ťa uzemní Reed, stále nechápem prečo sa tvoja matka chce vzoprieť sile prírody." Ozval sa Silas a Sereja sa na mňa pozrela so smutným pohľadom.

,,Moja matka nikdy neuznávala spriaznené duše. Čo je irónia, kedže ona sama žije s mojím otcom, ktorý k nej patrí. Obaja sú však rovnakí, zasadnutí na moc a peniaze. Svadbou so synom otcovho partnera by získali doživotné vstupenky na najvyšší stupienok a to si nemôžu nechať újsť. Plánujem im však pekne vyčistiť žalúdok, keď sa tam zajtra vydám." Hodil som pohľadom po Sereji a nadvihol som obočie.

,,Ty chceš ísť na tú oslavu?"

,,Samozrejme a ty budeš musieť ísť so mnou. Predstavím ťa mojím zabedneným rodičom, pošlem ich do prdele a odídeme skôr ako sa nazdáš. Musia si uvedomiť, že nemôžu so mnou zametať tak ako oni chcú." Povzbudivo sa na mňa usmiala a ja som prikývol.

,,Dnes však zostávaš tu a vlastne už navždy." Sereja sa zasmiala, no prikývla. Vydýchol som si, že som s ňou nemusel zvádzať ďalší neľútostný boj.

,,No nemysli si, že kývnem na všetko, čo mi akože prikážeš." Žmurkla a Michael sa nahlas zasmial.

,,Bože Reed, konečne ťa niekto dá do parády." Hodil som po ňom vankúš, ktorý som rýchlo zobral z gauča, no stihol sa uhnúť.

,,Debil." Michael mi vyplazil jazyk a zmizol skôr ako som mohol zakročiť. Veď ja mu to ešte vrátim.

Pár minút po ňom opustil priestory pracovne aj Silas. Bol som rád, že nám nechali čas byť osamote. Večera je až o hodinu, takže máme dosť času dozviete sa o sebe viac. I keď človeka spoznávame celý život, sú veci, ktoré potrebujem vedieť skôr ako sa zajtra vyberiem priamo do pekelného ohňa.

,,Boli tvoji rodičia taký vždy?" Opýtal som sa Sereji a sadol som si vedľa nej.

,,Vieš, že nie? Mám pocit, že mojím dospievaním sa v nich niečo zlomilo. Pamätám si, keď som im oznámila, že plánujem odísť z domu na školu sem do Bakersville, i keď je to kúsok, neuveriteľne sa nahnevali. Vykreslili ma, že som iba rozmaznané decko a ich správanie sa voči mne rapídne zhoršilo. Už to neboli iba podpichovačné, neškodné reči. Každý deň mi ubližovali a slová bolia viac ako činy. Nevedela som sa brániť a tak som iba plakala a dúfala, že to prestane keď odídem z môjho rodiska. Bohužiaľ, opak sa stal pravdou a ja som stále komandovaná. Ani si nepamätám úplne kedy toto celé začalo, no viem že najviac penili pred mojím odchodom sem." Mrzelo ma, čím si prešla Sereja. Žiadne dieťa by si tým nemalo prejsť a je jedno akí rodičia vychovali dieťa. Každé dieťa si zaslúži lásku a pochopenie ostatných.

,,Sereja. Nikto ti neublíži, ani tvoji rodičia, ani Daltonovi poskoci. Nikto." Prikývla a objala ma. Cítiť ju pri sebe bolo to najkrajšie a najlepšie v mojom živote. Bola ako slnko na konci tunela, kotva, ktorá ma dokázala uzemniť. Moja polovička, ochranca a podpora v dobrom i v zlom.