Školské intrigy. Všetci to poznáme. Niečo poviete, čo si myslíte, ste ohováraný. Nič nepoviete a je to to isté aj keď niečo poviete. Nikdy v živote mi to nenapadlo, ale sme v dobe kedy musíte isť ako ovca. Prečo? Lebo niekomu ležíme v žalúdku? Ja som vodnár. Hneď pochopíte prečo to píšem. Vodnár je znamenie, ktoré si musíte získať, aby sa vám otvoril. 

 Aby ste pochopili celý príbeh tak musím začať od začiatku.  Ja som sem, do tejto dediny, prišla z mesta.  Som veľký extrovert tak som hneď sa tak sociálne vyrovnala. Bola som ešte predtým obkopená ľuďmi, ktorý ma mali radi, no to je zase iný príbeh.  Všetci boli na mňa veľmi milý, no ja som mala na sebe nasadené rúžové okuliare. Bola som šťastná. Mala som spolužiačku a spolu sme chodili do školy a zo školy. Potom prišiel deň kedy sa niečo zlomilo. Dve moje spolužiačky mi otvorili oči. Celý ten čas ma ohovárala, nadávala do kráv, pi*í, šte*iek  a podobne. Tak s mojou sebaistotou som k nej prišla a povedala jej "neželám si aby si ma volala nepeknými slovami". Viete čo na to povedala? "Si koktavá pi*a tak sa strč do pi*e," mňa to ako dieťa ranilo. 

Nevedela som čo mám povedať a nakoniec ja som bola tá zlá. V tedy som sa obrnila a nikdy v živote som nebola tak odporná, nepríjemná, sebecká. Až teraz mi ľudia mohli začať hovoriť, že som štetka. Lebo sa zo mňa stal niekto, kým som dovtedy pohŕdala. A až teraz som si uvedomila, že to všetko bol len hnev. Snažila sa ublížiť slovami, ktoré niekdy bolia viac ako fyzická bolesť.

Keď niekom veríme tak ten človek nám najviac ublíži. Povieme mu všetky naše tajnosti a on je taký, že aj to obráti proti nám. Povieme a sme za zlých, nepovieme a je nám ešte viac ublížené.

Zoberte si z tohoto ponaučenie a to z jedného príslovia: Priateľov si drž blízko, nepriateľov ešte bližšie.