Ráno som bola hore už dve hodiny pred budíkom... nemohla som spať. Bola to otrasná noc. Tak som sa začala chystať do školy. Nevedela som či sa v škole nosia uniformy alebo nie a tak som stavila na istotu a oblikla som si moje obľúbené čirne nohavice zo zvýšeným pásom, do toho bielu košeľu a navrch čiene sako. Obula som si k tomu čierne Vansy. Otec bol už v kuchyni a chystal si jesť. Keď ma zbadal zamrzol v polke pohybu, pretože ja nikdy nevsávam takto skoro. 
,,Dobré ráno tatko. Môžem si do školy zobrať Audinku?" spýatala som sa ho so psím pohľadom.
,,Dobre ale nech sa jej nič nestane." odpovedal mi s úsmevom. Zobrala som si jablko zo stola a vybrala som sa prevetrať moju Audinku. 

Prišla som do školy. To bolo hotové bludisko. Hneď ako som tam vošla tak som sa stratila. Ako-tak som našla riaditelňu. Človek by povedal, že riaditeľ takejto školy bude vyzerať aspoň trochu normálne, ale nie. Okrem toho tam sedel ešte jeden chlapec. Bol pekný. Blonďaté vlasy a modré oči- vražedná kombinácia. 
,, Ja som nová žiačka. Saskia O´Donell ." povedala som, keď som videla jeho nechápavý pohľad ala: Kto si? Čo si? 
,,Jáj to si ty. dobre tak moja asistentka ti dá rozvrh a kód od skrinky. A tuto Niall ti ukáže školu." povedal a sarkasticky sa usmial. Niall ,ako som sa dozvedela, len pretočil očami a postavil sa. 
,,Poď prevediem ťa tu." usmial sa. Mal krásny úsmev. Prechádzali sme sa po chodbách a Niall mi to tu zatiaľ ukazoval.
,,A ty si odkiaľ?" spýtal sa ma. ,,Z Californie." usmiala som sa naňho. ,,Wow. A čo si tam robila?" vyzvedal. ,,Nie si nejaký zvedavý?" zasmiala som sa ,,No bola som kapitánkov roztlieskavačského týmu." 
,,To je super, však aj tu sú roztlieskavačky. Ja osobne chodím do futbalového týmu a mohol by som ti vybaviť, že sa budeš môcť zúčastniť konkurzu. Ten je na budúci týždeň." hovoril s nadšením.
,, To ku každému si taký milý? Alebo som špeciálný prípad?" opýtala som sa s úsmevom. ,,No ja som asi taký ku každému." zasmial sa. ,,Tak dobre. Budem ti vďačná ak mi to vybavíš." 

Zazvonilo. Utekala som do triedy, kde som mala prvú hodinu, francúžštinu. Vošla som do triedy a sadla som si do predposlednej lavice. Zrazu vošiel do triedy chlapec. Mal snedú pleť a po rukách tetovania. MILUJEM TETOVANIA! Prešiel okolo chlapca s kučeravými vlasy. Začula som ako sa kučeravec posmiaval sexošovi. ,,Čau terorista! Dnes nás nechceš vyhodiť do vzduchu?" a začal sa smiať. CHlapec, ktorý sedel predo mnou zakričal: ,, Los teroristas!" a to sa už začala smiať celá trieda. No ja som nechápala. Prečo mu to hovoria?! Prešiel okolo mňa sadol si na stoličku za mnou. Otočila som sa k nemu a chcela som sa spýtať, prečo ho tak nazývajú. No keď som sa otočila, chalan sa na mňa odmietavo pozrel a pokrútil hlavou. Nevedela som čo má za problém. Otočila som sa spä, práve včas lebo do triedy vchádzala učiteľka.
,,No vidím, že tu máme novú študentku. Tak sa nám predstav. Ako sa voláš a aké su tvoje záľuby?" opýtala sa ma s úsmevom. WTF? To sa tu každý usmieva? 
,,No volám sa Saskia O´Donell a moje záľuby sú hlavne roztlieskavanie." povedala som a sadla si späť na svoje miesto. Chalan za mnou si len odfrkol. Nechápem čo má za problém. Hodina pokračovala úplne nudne, keďže ja viem francúžtinu skoro ako svoj rodný jazyk. Keď už konečne zazvonilo rýchlo som si zobrala veci a vyšla z triedy. Mierila som ku skrinke, no zbadala som toho chlapca z hodiny ako stojí obklopený steroidnými chlapcami. A zrazu som už len videla ako päsť jedného z tích steroidov mieri k chlapcovej tvári. Začali ho biť. Chcela som tam prísť no postavil sa mi do cesty Niall. ,,Akú máš ďalšiu hodinu?" spýtal sa ma. Ja som chvílu neodpovedala a pozrela som sa poza neho na chlapca, ktorého bili no ten tam už nebol. Namiesto toho tam stála akási peroxidová barbie. A mierila ku mne. ,,No ďalšiu hodinu mám telesnú." rýchlo som mu povedala aby som sa vyhla tej barbinke (neviem ako s to píše). Niall ma chytil za ruku a ťahal ma pravdepodobne do telocn´vične alebo do šatní. Mala som pravdu. Zastali sme pred dievčenskými šatňami.,,Ďakujem. Bez teba by som to pravdepodobne nenašla."
,,Nie je zač. Rád som pomohol." a už sa zberal preč. Vstúpila som do šatní a začala som sa prezliekať. V tom do šatne vsúpila už menovaná barbie. Poobzerala sa po šatni a keď ma zbadala, namierila si to aj so svojou skupinkou ku mne.
,,Videla som ťa na hodine." povedala. Mala som nutkanie si zakryť uši. Taký mala pisklavý hlas. 
,,No a čo s tým?" opýtala som sa bez záujnu. ,,Ja som kapitánka tunajších roztlieskavačiek a preto som sa chcela spýtať, že či by si nechcela byť v našom týme." Ja som sa konečne úprimne usmiala. Milovala som roztlieskavanie a preto som jej len kívla, pretože som nedokázala od toho nadšenia hovoriť. ,,Dobre tak sa stretneme na ihrisku." povedala. Mne sa to nezdalo pretože Niall mi hovoril, že na budúci týždeň je konkurz. ,, A to ma berete len tak? Bez konkurzu?" opýtala som sa pochybovačne.
,,No áno. A ak sa chceš spýtať prečo, tak preto lebo sme sa zhodli, že dievča s takou peknou tváričkou by malo byť v našom týme." usmiala sa no ja som zabdala, že ten úsmev je trochu falošný. Asi sa jej ťažko hovorí niekomu, že je pekný. Nechala som to tak a doobliekala som sa. Rýchlo som vyšla zo šatne a odbehla na ihrisko. Tam už stáli všetci nastúpený. Dievčatá na jednej strane a chalani na druhej. Telocvikárka nám povedala, že dievčatá si môžu ísť opakovať choreografiu a chlapcibudú zatiaľ hrať futbal. Ja som sa teda pridružila ku skupinke dievčat. No vtedy som ho zbadala.