Zobudila sa na slnečné lúče, ktoré prenikali cez okno ošarpanej budovy. Okamžite sa posadila. Miestnosť bola prázdna. Keď tam prišla, už začínalo svitať. Cez hmlistý opar, ktorý sa nachádzal v jej mysli, sa jej predierali spomienky. Niekto ju v noci zobudil. Ženský hlas. Vysvetlila jej, že odchádzajú. Niekam preč.

  Porozhliadala sa. Prešla cez celú budovu. Našla jedny staré, ale predsa funkčné nástenné hodiny. V kuchyni našla niekoľko polievok v „sáčkoch" a pár konzerv s kukuricou a fazuľou. Prehľadala celú tú starú budovu. Našla nejaký špinavý príbor a zopár tanierov. V dome však nebola voda. Nehľadiac na všetky baktérie, ktoré sa tam mohli nachádzať, si Klára len ledabolo lyžičku utrela do rukáva svojho trička, otvorila jednu z konzerv a začala jesť. Hnusná horká chuť fazule jej bola ukradnutá, hlavné bolo, že jedla. Naposledy jedla v piatok. Život na ulici bol pre ňu veľmi ťažký. Niekedy by sa bola najradšej vrátila do detského domova. Avšak, potom si vždy spomenula na vetu jednej z vychovávateliek. Ty nemáš rodinu! Pochop to už konečne! Bola to mladá žena, ktorej liezlo na nervy jej povolanie. Pri tej predstave sa striasla. Nechcela sa tam vrátiť.

  Prekvapovalo ju, koľko je v dome vecí. Oblečenie, deky, jedlo, dokonca tam bol aj papier! Vzala si jeden teplejší kabát, ktorý si obliekla na ten svoj a nechala tam odkaz pre prípad, že by sa ostatní vrátili. Asi by tam mala ostať, ale musela ísť do jedného malého obchodíku. Majitelia boli takí dobrí, že jej dovolili vypomáhať. Samozrejme, každý nedeľu ju okúpali, aby nechytala tovar špinavými rukami a ona tam bola celý deň až do záverečnej. Väčšinou jej dávali aj nejaké peniaze, aby si počas týždňa mohla niečo kúpiť. Klára im za to bola veľmi vďačná. Obaja však boli starí a ona vedela, že už jej dlho pomáhať nebudú. Aj tak stále dúfala v nemožné. V to, že si raz pre ňu jej rodina príde. A povedia jej, že to všetko bolo len jedno obrovské nedorozumenie. Potom si ju odvedú domov. Do teplučkého bytu a budú ju zahŕňať láskou, ktorá jej tak veľmi chýbala. A ona už nikdy nebude sama...

  Vo svojom vnútri však veľmi dobre vedela, že je to len klam a nikdy sa nič také nestane. Ale ona aj tak stále verila. Či už to stálo za to, alebo nie. 

Veľmi pekne ďakujem za všetky krásne komentáre na minulej a predminulej časti, taktiež aj za votes & views. Som vám za to veľmi vďačná... 💙💙💙 No, odo mňa na dnes všetko...

Majte sa

BigSpace