Nemôžem tomu uveriť, pomyslela si Klára.

Sedela na matraci, okno bolo otvorené. Vdychovala ten chladný vzduch.

Nedokázala uveriť tomu, že to dievča bolo vnučkou manželov Silverovcov. Vôbec sa na nich nepodobala! Eva a Emanuel Silverovci, mierne šediví a vráskaví starí ľudia, usmievaví a dobrosrdeční... A to dievča, s blond vlasmi, neustále sa pozerajúca do zeme s neutrálnym výrazom, ktorý jej zdobil tvár.

„Klárika, poď už, veď nám tam zamrzneš!" strachovala sa o ňu pani Silverová.

Pokrútila hlavou a zahnala všetky tie myšlienky. Postavila sa, vyšla z izby a zatvorila za sebou dvere. Sadla si na chodbu, chrbtom sa oprela o stenu. Potrebovala vstrebať všetko, čo jej bolo povedané v predchádzajúci deň...

Ešte stále z toho bola otrasená...

Už len dve kapitoly a máme tu koniec tohto príbehu... Bude mi toto všetko veľmi chýbať... No, odo mňa na dnes všetko...

Majte sa

BigSpace