Prebudila sa. Znovu sedela na ulici. Úplne sama. Veľmi jej to pripomínalo dianie spred niekoľkých dní. Konkrétne z piatku a zo soboty, z prvého a z druhého decembra. V tie dni sa tiež zobúdzala na ulici.

  Slnko sa už nachádzalo vysoko na oblohe, vyzeralo ta na poludnie. Bola nedeľa. Do Vianoc zostával týždeň a ulicou sa to len tak hemžilo ľuďmi rôznej vekovej kategórie. Všetci niesli v rukách nejaké tašky. Vykúkalo z nich jedlo, tony baliaceho papiera, kartónové krabice, v ktorých boli hračky, knihy, oblečenie a veľa iných vecí, ktoré však už Klára nestihla zachytiť.

  Otočila sa. Hanbila sa za seba. Za svoje oblečenie, za svoj vzhľad... Schovala sa v jednej úzkej slepej uličke. Zavrela oči. A cítila, ako jej po líci stekajú pramienky sĺz.