Znovu bol piatok. Všetko to utekalo tak veľmi rýchlo... Ani sa nenazdá a budú zase Vianoce. A ona bude zase sama.

  Pokrútila hlavou, aby zahnala nepríjemné myšlienky. Vyšla z budovy.

  Na ulici, samozrejme, nikto nebol. Ešte len svitalo. Zobudila sa veľmi skoro a... Začala sa báť. Bola ešte stále tma a preto si netrúfala vyjsť na ulicu. Aby na to nemyslela, nazhromaždila malú kôpku svojich vecí.

  Zdanlivo vyzerali náhodne, len ako neurčité kusy niečoho z odpadovej skládky. Avšak, každá z tých vecí mala svoj význam. Jedna vec sa rovnala jednému úteku, niekedy vyhodeniu zo sirotinca.

  Dokopy ich bolo päť. Vyblednutý plyšový medvedík, malá dečka, staré tričko, rukavice a papier, na ktorom bola jedna báseň. Ten papier bol z posledného detského domova. A tá báseň bola o jej rodičoch...

Dnes o dosť kratšia... Dúfam, že nevadí... No, odo mňa na dnes všetko...

Majte sa

BigSpace