Objatá temnotou,
bozkaná démonom,
kráčala uličkou,
samotná s osudom.

Nevedela, koľko času ubudlo,
nevedela, ako dlho väznil ju,
zmierená nesmrteľno kráča,
naplnená samotou má sa.

Nerozumie ľudským okolo,
nerozumie, koľko sa toho stratilo,
no len jedno jej chýbalo,
to, čo v jej srdci zostalo.

Možno ju cit neopustil,
možno cítiť dokáže,
ale ako zistiť má,
keď už teba nemá?

Plakať nevedela,
smútok necítila,
prázdnota ju naplnila,
tebou spôsobená.

Kráčala temnotou,
kráčala tichom,
zaplnená hnevom,
zmarená osudom.