Mátali ju nočné mory,
kričala v agóniach,
kto povedie ju,
nech už nemá taký strach?

Srdce roztrieštené na kúsočky,
psychicky na dne,
vankúš, tam len slzy,
bola ukrytá v tme.

Videla ich tam,
temné bytosti,
nemali žiadne oči,
prepadávali jej snom.

Trhali jej dušu,
po kúskach brali si ju,
už nemala žiadnu silu,
privítala temnotu.