Potreboval si vzlietnuť,
nechať čas ísť,
nájsť si moju dušu,
nájsť moje telo,
ožiarili ťa lúče,
dala som ti šancu,
nádej v nás dvoch,
premrhal si ju,
za nás oboch.

Ak si krídla stratil,
neprestávaj hľadať ich,
ak si stratil mňa,
nenájdeš ma.

Srdce moje plače ďalej,
keď už možno neuvidím tvoje oči,
milujem hebkosť pohľadu ich,
lásku, ktorú zračím v nich.
Bolí ma nechať ťa ísť,
avšak rozdielny sme my.
Ty sa smrti radosť vyhneš,
ja jej do náruče padnem,
ty zlietaš k výšinám,
ja k zemi pripútaná ostávam.

Každý deň vrhám na oblohu pohľad,
čakám na svetlo, na nádej,
čakám, že ich uvidím znova,
že uvidím teba,
smutno každý deň na kolená klesám,
vo vzlykoch sa otriasam,
plačem do neskorých hodín,
nenájdeš ma,
s tým sa urovnať musím,
otáčam sa, rolujem závesy,
nečakám ďalej,
už sa nevrátiš.