Zakalený zrak,
mala taký strach.

Žmúrila do tmy,
démonov hľadala,
prichádzal si z hmly,
vyškieral sa do dna.

Ustupovala ti z cesty,
stránila sa temnoty,
padala k zemi,
kolenami do hliny.

Kroky tvoje blízko boli,
učupená do očí zazrela ti.

Čierna bezodná diera,
tak prirovnávala ich,
strácala sa jej hlava,
pri pohľade do nich.

Tvoj hlas hrmivý a chladný bol,
zrak sa jej zahmlieval,
vedela, prečo si po nej tak lipol,
aj to, že si ju miloval.

Prosebne zazerala,
chcela, aby si ju nechal ísť,
uškrnul si sa a odvetil,
že ona tvoja musí byť.

Volala po pomoci,
prevrátil si oči,
nikto ti predsa nepomôže,
už niet pomoci.

Kráčal k tebe, hrdo vystretý,
vystrel pred teba obe ruky,
smutne nazrela si do nich,
bol to koniec, bez pomoci.

Zdvihla svoje dlane,
tebe víťazstvo v očiach,
usadila ich do tvojich,
svet zmenil sa na prach.