4. kapitola ~ čo si akože myslel?!
Deň plesu (sobota)
Akonáhle som vstala, vyskočila som z postele a schystala si veci, ktoré budem potrebovať na ples. Síce je až o piatej, no prípravy mi zaberú celý deň. Rýchlo som zbehla na raňajky a najedla sa. Potom som vyšla znovu do mojej izby a rovno vliezla do kúpeľne.
Napustila som si vaňu teplou vodou, pridala citrónovú arómu a penu do kúpeľa. Zhodila som zo seba oblečenie a vliezla do vane. Bolo mi tam tak príjemne, že som skoro zaspala. Za to, že som nezaspala, môžem vďačiť jednému človeku. A to, Alhexovi Malfoyovi.
Ten mi rozrazil dvere na kúpeľni tak nečakane, že som skoro zinfarktovala. Zvrieskla som a snažila sa zakryť penou.
„Ty nie si kompletný, že?! Kto ti dovolil ísť do mojej izby?! A vletieť mi do kúpeľne?!" vybehla som naňho, lebo toto ma naozaj nahnevalo. On len na mňa civel a zjavne nevedel čo má skôr povedať. Nakoniec zo seba vyklopil:
„Prepáč- ja-ja len som ťa od včera večera nevidel, ani na raňajkách si nebola a o chvíľu je obed, a bál som sa, či sa ti niečo nestalo..."
„Po prvé včera večer si bol ty ten čo odišiel a vyparil sa, po druhé na raňajkách som bola, po tretie mohol by si prosím ťa odtiaľto vypadnúť? No a po štvrté TO UŽ BUDE OBED?!" Poslednú vetu som skríkla, lebo som si neuvedomila, že som celé dopoludnie vo vani. On len opatrne prikývol a rýchlo vycúval z kúpeľne a zavrel za sebou dvere.
Vzala som uterák, osušila sa a obliekla si tepláky, tričko, a mikinu. Vošla som do izby, schmatla prútik a vydala sa na obed s Alhexom za pätami.
Popoludnie (16:30)
No, našťastie som všetky tie prípravy zvládla. Práve stojím pred zrkadlom a robím si účes. Vlasy som si pomocou prútika a jednoduchého kúzla rozčesala a následne, predné pramene zopla vzadu zelenou masívnou sponou, ktorá mi krásne ladila k opasku a ryšavým vlasom.
Spravila som posledné úpravy a o päť minút päť som zbehla pred Veľkú sieň, kde už čakala riaditeľka. O chvíľu na to sa k nám pridal aj Alhex.
„No konečne," poznamenala riaditeľka, „ja vás idem teraz uviesť, a potom otvorím tieto dvere a vy vojdete." Ako povedala, tak aj spravila. Keď odchádzala, niečo som si uvedomila. Aj keď bol dnes jej najobľúbenejší deň v roku, vyzerala byť veľmi unavená.
Vtom sa otvorili hlavné dvere, a tak sme s Alhexom ruka v ruke vpochodovali dnu. Hudba začala hrať. Pri tanci som sa cítila ako keby som lietala pár centimetrov nad dlážkou. Počas tých desiatok skúšok sme sa tak s Alhexom zohrali ako keby sme spolu tancovali celý život.
Publikum na nás uchvátene pozeralo. Aj napriek tomu som však mala pocit, že sme v sále sami. Alhex ma hypnotizoval svojim pohľadom, a tak som od neho nevedela odtrhnúť zrak. Nakoniec prišla konečná zdvíhačka. On si položil svoje ruky na môj pás, ja som sa mu zaprela rukami o plecia. Vyskočila som a on sa so mnou zatočil.
Až to tohto momentu všetko išlo ako malo.
Hladko ako po masle.
Celý ten čas.
A potom ma zrazu pobozkal. Pred celou školou! CELOU ŠKOLOU! Odtrhla som sa od neho. Vlepila mu facku a utiekla. Áno, ja Kaltka Weasleyová-Grangerová som zbabelo utiekla!
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top