„Uh," vyšlo zo mňa a vycupitala som po schodoch do mojej izby. Tam som knihy položila na stôl, vzala list do ruky a hodila sa na moju úžasnú posteľ. No, posteľ bola úžasná, ale teplota v izbe musela byť, tak, na pätnástich stupňoch Celzia. Zliezla som teda z postele a zavrela okno, ktoré niekto otvoril. Zapálila som oheň v krbe (a skoro aj kožušinu pri ňom) a zišla som dole do klubovne, kým sa teplota v mojej izbe aspoň trochu začne líšiť od tej vhodnej pre ľadové medvede alebo tučniaky, alebo oboje.

Sadla som si na červený gauč a nohy natiahla ku kozubu. Otvorila som obálku a začítala sa do listu. Keď som skončila, tak som ešte asi desať minút sedela bez pohnutia a predychávala informáciu, čo v ňom stála.

Riaditeľka v ňom veľmi stručne oznámila, že sa toho roku bude konať tradičný Vianočný ples, ktorý otvorím ja a Malfoy otváracím tancom. Tréningy a prípravy sa majú začať už tento piatok.

Nad mojim nešťastím som ešte chvíľu meditovala schúlená do klbka. Po hodnej chvíli som už prestala študovať jemne oranžovú tmu, ktorú vytvorili moje kolená tesne pritlačené o moje čelo a oheň v kozube. Zavrela som oči. Už sa mi nechcelo trepať sa do mojej izby. Veď tu dole bolo tak príjemne teplo.

A tak som tam aj zaspala.

Ráno

Zobudila som sa s veľmi príjemným pocitom. Niečia ruka ma držala okolo pása a niečie telo ma príjemne zohrievalo. Rozospato som sa otočila na dotyčného s úsmevom na perách, no hneď mi kútiky ovisli keď som zistila jeho totožnosť. Zhodila som jeho ruku z môjho boku a celého ho zvalila na zem.

Urobilo to pekné buch. V duchu som sa usmiala. Toto musím praktizovať častejšie.

„Au," zamrmlal a vzhliadol ku mne zo zeme rozospatými očami.

„Si ty normálny? Kto ti dovolil si ku mne ľahnúť?" zvrieskla som naňho, hneď prebratá z polospánku.

„Aj tebe dobré ráno," zamrmlal a natiahol sa a pretrel si rukou tvár. „Mal som v izbe strašnú zimu, a tak som prišiel sem, no keďže si tu spala ty, a máme len jeden gauč, tak som si k tebe ľahol." Celé to povedal tak pokojným tónom ako keby som bola malé decko a on bol môj otec, ktorý sa mi snaží vysvetliť nejakú vec po stý raz, a už ho nebaví kričať.

„To ťa neospravedlňuje," odvrkla som mu a s dupotom a nosom vystrčeným dohora som vyšla do svojej izby, kde bolo teraz príjemne teplo.

Dobre, za noc to tam zasa stihlo trochu vychladnúť, ale stále to bolo lepšie ako predtým.

Piatok večer po škole

Celý deň rozmýšľam nad tým, ako prežijem dnešný večer. Máme prvý nácvik otváracieho tanca s McGonagallovou. Teda nie, tanec s ňou, ale nácvik.

Prišla som pred núdzovú miestnosť presne načas ako vždy, ale aj tak tam už obaja účastníci stáli a čakali na mňa. Spoločne sme vošli dnu a McGonagallka nám predviedla tanec, ktorý sa musíme naučiť, viac než na výbornú, a to do Vianoc. A naozaj neviem, ako to chce docieliť.

Najprv sme sa postavili do začiatočnej pozície. Keď mi Malfoy položil ruky na pás, striaslo ma. Prešiel mnou taký výboj elektriny, že sa čudujem, že ešte žijem. Nabudúce, môže so mnou tancovať elektrický stĺp a nebudem v tom vidieť rozdiel. Riaditeľka sa zatiaľ zabávala s pretáčaním hudby na začiatok, a tak si nič zvláštne nevšimla.

Poviem pravdu ak budem tvrdiť, že sme tancovali otrasne. Stále sme si šliapali na nohy a potkýnali sa. Čudujem sa, že McGonagallová to s nami hneď nevzdala. Pustila pieseň ešte raz a celý tanec odtancovala so mnou, ona na mieste Malfoya. Potom, to isté spravila aj s blondiakom. A potom, sme išli zase my dvaja spolu. A ešte raz. A ešte raz. A ešte miliónkrát. Keď nás konečne pustila, boli sme takí vyčerpaní, že sme až do klubovne prešli v tichosti bez zvyčajných hádok.

Dva týždne pred plesom (sobota)

Mám taký pocit, že sme sa s Alhexom dosť zblížili. Neviem, či je to tými hodinami tanca alebo tou spoločnou ubytovňou alebo tým, že už dospievame, myslím psychicky. Ale jedno viem iste. Niečo sa medzi nami zmenilo. Už sa neurážame, nehádžeme po sebe jedno kúzlo za druhým (dobre, áno, hádžeme, ale nie až tak často a väčšinou iba zo srandy). Správame sa k sebe ako normálni ľudia - ako keby sme sa priatelili od začiatku. Dokonca, sa voláme krstnými menami. Nikdy som si neuvedomila, že má tak krásne exotické meno. Alhex. Vždy to bol len Malfoy. Vezmite si o koľko exotickosti som vo svojom živote prišla, a to iba preto, lebo sme sa s Alhexom nekamarátili.

Momentálne, mierime do Rokvillu, kde mi ideme kúpiť nejaké šaty. Predstavte si, že žiadne vhodné doma nemám, takže mi nemajú rodičia čo poslať po sove. Alhexovi už poslali oblek a motýlik mu dokúpime dnes. Naschvál si nevypýtal aj ten, lebo chcel aby mu ladil s mojimi šatami. Zlaté, nie?