Tu je čo som zistila:

1. To, že vie človek tancovať jeden tanec, neznamená, že mu ostatné pôjdu ľahšie.

2. Alhex nemá dobrú náladu.

3. Alhex nemá dobrú náladu, aj napriek tomu, že mu tancovanie ide očividne lepšie ako mne.

4. Alhex nemá dobrú náladu asi preto, že mu stúpam v jednom kuse na prsty.

5. Ja nemám dobrú náladu, pretože som si po čase uvedomila, že riaditeľka nebadane máva prútikom práve vo chvíľach, kedy sa ja potkýnam.

Snažila som sa na ňu vrhať pohľad, ktorý by jej povedal, že to čo robí nie je ani trochu zábavné. Ona ma však s radosťou ignorovala a s úsmevom na perách zamyslene pozerala niekam za nás. Keď nás konečne prepustila, Alhex sa len otočil na päte a rýchlo odkráčal preč. Iba som nad jeho správaním pokrčila ramenami a prešla som kĺzavými krokmi k riaditeľke a slušne jej vynadala:

„Prečo ste ma celú dobu potkýnali?! Teraz si o mne Alhex myslí, že som nemožná!"

„Ale prosím vás, nerobte z toho vedu. Však som vám to chcela len trošku sťažiť. Máte moje slovo, že nabudúce už takéto problémy mať nebudete. No, a pánovi Malfoyovi môžete povedať, že ste nemali dnes dobrý deň," bezstarostne pokrčila plecami riaditeľka.

„Dobre, ako poviete," nakoniec som prisvedčila s povzdychom.

Rozlúčila som sa a pomaly som šliapala po schodoch späť do prefektskej klubovne. Tu som však na schodoch zazrela nejaký malý poskladaný lístoček. Len tak, pre zaujímavosť, som ho zodvihla a otvorila. Stálo na ňom niečo, čomu by pochopilo aj štvorročné dieťa. Bolo tam napísané: Severus ♥. 

Papierik som zobrala so sebou, pretože som mala celkom veľké podozrenie, že viem, kto si napísal takúto milú poznámku. Rýchlosťou svetla som prebehla cez klubovňu, ryšavé vlasy vejúc za mnou a o niečo pomalšie som vybehla po schodoch do svojej izby. Ako šialená som sa začala prehrabávať v kusoch pergamenu na mojom stole – tak veľmi som čo najskôr chcela vedieť odpoveď.

Vzápätí som si uvedomila, že som čarodejnica. Vytiahla som teda prútik, a rozhodne som povedala: „Accio riaditeľkin list!"

A ľaľa! List sa poslušne vyhrabal z toho neporiadku a pristál mi rovno do načiahnutej ruky. No nie som ja dokonalá? Sadla som si na posteľ a začala skúmať oba papiere. Po chvíľke som si bola istá, že som sa nemýlila. Lístoček jednoznačne napísala riaditeľka.

O mesiac neskôr

Každý piatok s Alhexom poctivo trénujeme náš nový tanec. Musím povedať, že už nám to ide obstojne, aj keď sa nám často stáva, že si pomýlime poradie krokov, či si sem-tam stúpime na nohy. Avšak veľa sa taktiež zmenilo sa mimo našich tanečných hodín. Keď sa či už jedna alebo druhá situácia pritrafí, nehodíme po sebe navzájom nenávistný pohľad (väčšinou to bol Alhex, kto sa takto správal, avšak aj ja som ho už niekedy mala plné zuby, takže som sa tiež z času na čas neudržala a fľochla som po ňom), ale zasmejeme sa a znova skúsime zatancovať problematickú pasáž.

Ak vás zaujíma, či som nejako pokročila s pátraním po Severus ♥, tak vás musím bohužiaľ sklamať. Hoci mi to v hlave celkom vŕta, nebola som schopná nájsť ďalší kúsok skladačky. Ale ja som Kaltka, som dokonalá a nikdy sa nevzdávam, takže sa neobávajte toho, že by ste sa nakoniec nedozvedeli o čo ide.

Sobota o dva týždne

Už sa nám naše tréningy chýlia ku koncu a ja s Alhexom už pomaly nemáme čo dolaďovať. Vonku začína byť príjemne teplo, a tak nám riaditeľka vyhovela a s Alhexom môžeme začínať tréningy neskôr, no končiť v rovnakom čase ako predtým. No, a všetok ostatný voľný čas je buď Alhex na metlobale alebo sme spolu v knižnici a píšeme úlohy, alebo sa prechádzame vonku, či kŕmime rokfortského kalamára v jazere. Musím poznamenať, že si veľmi chvíle strávené s Alhexom užívam. Dokonca viac ako chvíle strávené sama so svojou dokonalosťou.

Avšak teraz, to už máme namierené do Rokvillu, nájsť mi nejaké pekné šaty na Letný ples a Alhexovi ladiaceho motýlika. Zlaté, nie?

Piatok o týždeň neskôr

Posledná skúška je dnes a už aj v šatách na ples, pretože zajtra sa táto úžasná akcia uskutoční. Pomaly, ale iste a s odhodlanosťou schádzam dolu po schodoch v jemných modrých áčkových šatách po kolená. Presne ako pred časom je už pred vchodom nastúpená riaditeľka s Alhexom, ktorý na mňa pozerá, akoby ma videl prvý raz. Mierne sa zapýrim pod jeho pohľadom a zbehnem po zvyšných schodoch. To už mi Alhex podá ruku, ktorú bez váhania prijmem a spoločne s riaditeľkou vojdeme do starej známej Núdzovej miestnosti.