TÝŽDEŇ XXXII.

TÉMA:

AKO SA ASI MOHLO MLADÉ A KRÁSNE DIEVČA UPÍSAŤ DIABLOVI?

Kde bolo, tam bolo...

...voľakde to už len bolo...

Žila raz jedna princezná. Dievčina to bola mladá, nádherná ako obrázok. Vlasy mala plavé, vždy spletené do komplikovaných účesov, ktoré jej nejedna šľachtičná či dedinská dievka závidela. Na oblej tvári s prirodzene červenými líčkami sa vynímali dve veľké oči gaštanovej farby. Postavou útla, nižšieho vzrastu, ponášala sa na svoju rovnako nádhernú matku.

Samozrejme, všetko má aj negatíva.

Dievčina sa volala Agnesa a bola preveľmi hlúpa.

Sama na tom, pravdaže, nevidela nič zlé. Nevadilo jej byť hlúpou. Žila si svoj maličký, hlúpučký život vo svojej maličkej, hlúpučkej bublinke.

Jedného dňa sa to však zmenilo.

Zrazu jej všetci vraveli, aká je hlúpa, počnúc jej vlastným otcom a dvoma sestrami a končiac služobníctvom a mladými kráľovičmi, za ktorých ju jej matka chcela vydať. Ani netreba spomínať, že neúspešne.

Preto, keď jej ďalšieho „jedného dňa" omylom vošiel do komnaty diabol...

„Výmenou za múdrosť," zachichotal sa diabol, „mi dáš to, čoho máš veľa, no nikdy toho nebudeš mať dosť... čo máš, no nikdy nemôžeš vlastniť." Diabol sa chichúňal ako malé dieťa. „Prídem, až sa Zem sedemkrát otočí okolo Slnka."

Dievčina súhlasila.

Keby aspoň trochu rozumela tomu, čo diabol vraví, možnože by mu nesľúbila všetok svoj čas...

nevylučujem, že toto drabble nedáva zmysel :D nuž, čo už :D

majte sa ešte dnes krásne

BigSpace