TÝŽDEŇ XI.

TÉMA: 

„HOVORÍ SA, ŽE ČAS ZAHOJÍ VŠETKY RANY. NESÚHLASÍM. RANY PRETRVÁVAJÚ, ČAS A ROZUM CHRÁNIA DUŠEVNÉ ZDRAVIE. RANY ZAKRÝVAJÚ JAZVY A BOLESŤ USTUPUJE, NO NIKDY NEZMIZNE."

- Rose Kennedy

Prečítala som si citát od Rose Kennedyovej a pokúsila som sa usadiť o niečo pohodlnejšie. Zrakom som šibla na hodiny. Za päť dve.

Ešte mám chvíľočku čas, napadlo mi.

Vzala som do ruky moju obľúbenú ceruzku a zamyslene som sa zahľadela von oknom. Nevidela som toho veľa, len temnotu noci a pouličné lampy, no to mi nevadilo. Na dumanie bol ten najvhodnejší čas.

Nikdy mi nenapadlo nad tým premýšľať takto, toť pravda. Na druhej strane...

Rozum chráni, srdce nie,

Aké zvláštne vyznenie.

Odtrhla som ceruzku od papiera a pokračovala v myšlienkových pochodoch. S tým tvrdením som sa vedela stotožniť. Už som bola toľkokrát zlomená, už mi toľkokrát ublížili ľudia, ktorých ľúbim najviac na svete...

Všade biele a čierne jazvy,

Spomienky na bolesť a po tele kresby,

Už toľkokrát ma zranili a ja som im už toľko ráz dala druhú šancu.

Avšak ja, viac než ktokoľvek, som veľmi dobre chápala.

V mysli chaos, bordel,

Kam si sa mi podel?

Veď som robila úplne to isté. Ničila nové príležitosti stále dookola a potom som ešte mala tú drzosť pýtať od ľudí odpustenie.

A v srdci prázdno...

Smutno. Chladno.

Pokrútila som hlavou. Vypla som nočnú lampu a ľahla som si. Najvyšší čas spať.