Pamäť
TÝŽDEŇ XXVI.
TÉMA:
UČITEĽ, KTORÝ NÁJDE V JEDNOM ZO SVOJICH ŠTUDENTOV ZVLÁŠTNE NADANIE...
„A takto sa stalo, že bitku pri Trafalgare roku 1805 vyhrali Angličania na čele s admirálom Nelsonom," povedala dejepisárka a prešla pohľadom po celej triede. „Neskôr sa Francúzi-..." Zasekla sa však uprostred vety, keď si všimla jedného žiaka, Liama, ktorý akurát „usilovne pracoval". Otočený k nej chrbtom bol zabratý do rozhovoru s Natalie. Tá však vyzerala, že sa snaží dávať pozor aj napriek chlapcovej ukecanosti.
„Liam," oslovila ho učiteľka. Chlapec sa k nej otočil. „Zopakuj mi posledné dve vety, týkajúce sa učiva, ktoré som práve povedala."
„Dobre," prikývol chlapec. A zopakoval ich. Presne. Od slova do slova.
Učiteľka na sebe nedala znať žiadne známky prekvapenia, ktoré cítila. Len prikývla. „Prosím, dávaj pozor," povedala ešte, za chichotu niekoľkých ľudí.
Pokračovala vo vyučovaní.
Na nasledujúcej hodine sa stala obdobná situácia. Tentoraz však učiteľka požiadala Liama, aby jej zopakoval posledných päť viet. Všetky ich mal napísané na papieri. Znovu však neukázala prekvapenie. Len prikývla. Rovnako ako naposledy.
Počas ďalšej hodiny ho nechala hovoriť až desať viet. Chlapec ich znovu zopakoval úplne všetky, bez najmenšej chybičky, od slova do slova. Znovu prikývla a poprosila ho, aby po hodine zostal v triede.
Ostatné decká chichot ihneď prešiel.
Po hodine učiteľka počkala, kým všetci odišli z triedy.
„Liam," oslovila ho. „Vedel by si mi to vysvetliť?"
Chlapec pokrčil plecami. „Mám pokazený mozog."
Učiteľka sa pousmiala. „Nerozprávaj tak," napomenula ho, no nechala to tak. Tipovala, že je to nejaký typ mozgovej poruchy, ktorej názov by ani len nedokázala vysloviť, nieto ešte porozumieť tomu, ako to celé funguje. „Vieš," pokračovala, „že sa nemôžeš rozprávať na mojich hodinách. Viem, že ty vnímaš. Ale keď to vidia ostatní, môžu si začať myslieť, že ani na nich pravidlá neplatia. Je mi to ľúto, ale..."
Chlapec prevrátil očami.
„Liam."
„No dobre," prikývol nakoniec.
„Ďakujem," usmiala sa učiteľka. „A prepáč."
Chlapec pokrčil plecami...
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top