TÝŽDEŇ XIII.

TÉMA: 

PARÓDIA NA ROZPRÁVKU

„Kde bolo, tam bolo, za dvanástimi horami a za dvanástimi dolami, za..."

„Počkaj. Nebolo ich dvanásť, to vie predsa každé malé dieťa," ozval sa nespokojný dievčenský hlas.

„Ako to môžeš vedieť? Je to môj príbeh," zamračil som sa. „Prežila si ho? Nie. Tak ticho. A buď rada, že ti to vôbec porozprávam."

„Dobre, ujo," zamrmlalo dievčatko.

„Dobre. A teraz..."

„A ujo?"

„Kriste pane!" zasmial som sa. „To aj mamu vždy prerušuješ? Stavím sa, že nie. Ako to, že ju necháš dorozprávať?"

„Nevravel si ten príbeh minule?"

„Minule?" zamračil som sa a pozrel na moju neter, ktorá mala v tvári kyslý výraz, podobný, ako keby jej práve zomrel škrečok. Alebo mačka. Alebo niečo podobné.

„Áno, minule. Príbeh o Petrovi Panovi som už počula tisíckrát, ujo John! Povedz mi nejaký iný."

Podvihol som jedno obočie. „A čo by si robila, ak by prišiel Peter Pan a spýtal sa ťa, či sa ti páčia príbehy o ňom?"

„Ale, ujo John, každý predsa vie, že Peter Pan nie je skutočný!" zasmialo sa dievčatko. „A teraz mi porozprávaj nejakú novú rozprávku!"

Zasmial som sa na jej detskej netrpezlivosti. „Ale veď som sa ešte ani nedostal ku tej časti, ako nás s Wendy a Michaelom..."

„Ja viem, ujo John, vzali vás do krajiny nekrajiny a prežili ste dobrodružstvá a potom ste sa vrátili domov. Ja viem. A teraz mi už konečne porozprávaj tú rozprávku! Ozajstnú rozprávku."

Náhle sa ozvalo zakašľanie a ja som pozrel tým smerom. Na tvári sa mi zjavil úškrn a znova som preniesol pohľad na malú. Založil som si ruky na hrudi.

„Mala by si sa pozrieť za seba," poradil som jej.

Detská zvedavosť jej nedovolila tak neurobiť.

Prekvapene vypískla a pozerala striedavo do okna a na mňa. Zasmial som sa.

„Peter Pan k vašim službám, slečna," ozvalo sa, za zvuku zvonivého smiechu...

nie som si tak úplne istá, či je to paródia :D ehmm... ťažko povedať xdd

tak sa teda ešte dnes majte krásne 💜

BigSpace