TÝŽDEŇ XXX.

TÉMA:

DOKONČI: VEC, KTORÚ NIKDY NEZABUDNEM, JE...

Vec, ktorú nikdy nezabudnem, je moje meno.

Moje meno...

Pokrútila som hlavou.

Sústreď sa, sústreď...

Moje meno bolo tou jedinou vecou, ktorá mi ostala. Vzali mi už úplne všetko. Vzali mi to, kým som bola, vzali mi domov, vzali mi všetkých, ktorých som poznala. Vzali mi toľko spomienok, všetky šťastné chvíľky, z ktorých som si vybavovala len matné útržky. No meno, meno mi nechali. Ktovie prečo. Možno ako akúsi bolestnú pripomienku reality, možno z nejakej podivnej zákernosti... a možno mi chceli vziať aj moje meno, len na to zabudli. Ktovie.

Amity vair Vincula...

Slobodná, no zároveň uväznená. Koľká to irónia.