TÝŽDEŇ VII.

TÉMA:

MODERNÉ POŇATIE RÓMEA A JÚLIE OD WILLIAMA SHAKESPEARA

„Rómeo, sladký Rómeo! Ach, zapri ot-..."

„Stop, stop, STOP!" zamával rukami mladý chlapec, držiac za plnú hrsť papierov, a prechádzal po miestnosti pohľadom svojich smaragdových očí. „Claire, si strašná. Strašná! Veď predsa vieš, ako to má byť - „Rómeo! Prečo si ty Rómeo? Ach, zapri otca, vzdaj sa svojho mena. Ak nechceš, tak mi lásku prisahaj." a tak ďalej a tak ďalej. Bože, ľudia, fakt musím všetko robiť sám?"

„Ak by si sa nesprával ako ženská, bolo by to lepšie!" ozval sa dievčenský hlas spoza neho a všetci vybuchli do smiechu.

„Urobíš to ty?" chlapec sa otočil do publika a vyhľadal pohľadom dievčinu s vlasmi žiarivejšími než všetky ohne sveta.

„Vieš, že hrať Rómea budem len vtedy, ak ty budeš Júlia, Rogan," prehovorila, zaškerila sa a potom vyskočila na stoličku. Chytila sa za srdce a so sentimentálnym výrazom na tvári predniesla: „Vezmem ťa za slovo! Nazvi ma láskou, rád sa prekrstím. Odteraz sa nevolám Rómeo!"

Potom sa dievčina rozosmiala a zoskočila zo stoličky.

Roganovi do tváre stúpla červeň. „Naozaj, Montek, slepo ľúbim ťa a azda preto zdám sa nevážna," vyslovil.

V maličkom divadle zavládlo ticho.

„Dobre ľudia, koniec zábavy, späť na miesta! Ideme!" zatlieskal Rogan. Pohľadu na June sa však vyhýbal...