TÝŽDEŇ IV

TÉMA:

KTO SOM? (NEMUSÍ BYŤ PRAVDIVÉ)

Ktože to som?

To je veľmi diskutabilná otázka...

Kto som?

Som ako búrka – aspoň to o mne zvykli hovorievať. Nespútaný a divoký, ako desiatky dažďových kvapiek, ktoré stekajú človeku po tvári, ktoré si jeden bez dôkladnejšieho pohľadu pokojne môže zmýliť so slzami. Hlučný ako hromy a žiarivý ako blesky. Ničivý ako tornádo a nebezpečnejší než hurikán – vraj dokážem ublížiť bez mihnutia oka, bez najmenšej emócie zahasiť aj posledný plameň radosti či šťastia.

To však nie je odpoveďou na vašu otázku...

Kto som?

Často sa cítim ako obrovský, mohutný dub. Starý. S prekrásnymi konármi, ktorých lístie počas sparných letných dní chráni svojím tieňom každého, kto o to má záujem. S kmeňom, o ktorý sa môže oprieť ktokoľvek, kto nedokáže stáť na vlastných nohách a s koreňmi tak hlboko vrastenými do zeme, že ani ten najsilnejší vietor, čo by sa akokoľvek snažil, by ma nedokázal vyvrátiť.

Iní ma zas prirovnávajú práve k tomu vetru.

Neviditeľný, no predsa vždy prítomný.

Nedokážete ho chytiť, no aj tak cítite jeho jemné dotyky na tvári.

No toto všetko opisuje len to, aký som...

Nevravím, kým skutočne som.

Je to vôbec potrebné?

Som sebou samým.

Som tým všetkým – búrkou, vetrom, dažďom, hromami a bleskami...

Som to ja.